Súboj o šéfa Smeru vyvoláva dojem, že umiernený Peter Pellegrini je pre budúcnosť Slovenska omnoho lepšia voľba než pokračovanie Roberta Fica. Trochu pozornejší pohľad však odhaľuje opak.
Peter Pellegrini je v mnohom lepší než jeho dlhoročný šéf. Má lepšie vystupovanie, je menej agresívny voči oponentom, má viac mediálneho šarmu a menej mafiánskeho štátu za nechtami. Nebyť toho, že patrí k zakladajúcej generácii Smeru, mohol by to byť hádam aj líder liberálno-ľavicového priestoru.
Ale on k zakladajúcej generácii Smeru patrí. A to znamená jediné – Peter Pellegrini nie je lepšia tvár Smeru, on je jeho podstata. Lebo podstatou Smeru sú ľudia, ktorí išli do politiky pre osobný prospech, a maskujú to raz Blairom, inokedy Marxom, a občas, keď je zle, pokojne aj antimaďarským, antirómskym či antisemitským extrémom. Smer nikdy nebol normálna politická strana, vždy to bolo iba zoskupenie ľudí, ktorí politické názory predstierali podľa momentálnych nálad verejnosti – a to tak, aby z toho bol čo najväčší finančný profit. A toto je aj osobná história Petra Pellegriniho, ktorú si sám vybral, a nie tá sympatická maska pred médiami.
Najdôležitejší pre budúcnosť Slovenska je však iný rozmer sporu dvoch lídrov Smeru. Ak sa má zmeniť charakter tejto krajiny, ak má byť mafiánsky štát nahradený spravodlivosťou a civilizovanou správou vecí verejných, potom musia byť mocní ľudia v pozadí veľkej politiky odrezaní od funkcií a zdrojov, na ktoré si počas troch vlád Smeru zvykli. Keďže ide o inteligentných hráčov, vedia, že s predsedom Smeru už strácajú čas. Práve pre nich – a pre pokračovanie politiky ako nezákonného biznisu – je teraz dôležité, aby rástol Pellegrini. A je úplne jedno, či ako šéf Smeru alebo ako zakladateľ novej strany. Dôležité je, že v ňom majú lojálneho spojenca, ktorý spolu s Rašim, Žigom a Sakovou zabezpečí kontinuitu.
Povrchné sympatie a dobré píár sú jedna vec, realita skutočného zápasu v pozadí druhá. Temný svet, ktorý vo voľbách drvivo prehral, sa dnes domnieva, že túto zmenu ustojí podobne, ako ju ustál po porážke Mečiara. Preto okrem neukotvenej časti koalície stavil aj na nového lídra opozície. A Peter Pellegrini nemá za úlohu ani obrodiť Smer, ani založiť novú stranu. Jeho úloha je oveľa väčšia – zmeniť prehru mafiánskeho štátu na jeho nové nadýchnutie.