Matovič si rýchlo uvedomil, že až tento zoznam uvidí slovenská verejnosť, môže sa rozlúčiť s premiérskym kreslom. A tak sám preventívne do médií začal kričať, že mu napľuli do otvorenej ruky či niečo také. Problém je v tom, že to všetko vyvolal on sám. Po prvé tým, že vôbec spolupracoval so samotnou SMK, čo je najiredentistickejšie zoskupenie Maďarov na našom území. Pomerne veľa ľudí odtiaľ má napojenie na sily v Maďarsku či po svete, ktoré požadujú odtrhnutie častí Slovenska či Rumunska a pričlenenie k Maďarsku. Po druhé tým, že vôbec robil veľké zhromaždenie k výročiu Trianonu. Len tým vytvoril priestor na to, aby sa dané sily zaktivizovali. Nič iné sa nedalo čakať.
Nie je ťažké uvedomiť si, čo je za tým. Matovičov mesiášsky komplex, predstavoval si, že by mohol vystúpiť v úlohe akéhosi veľkého zmierovateľa Slovákov a Maďarov a budú ho oslavovať doma a vo svete. Akurát, že takéto veci robiť nevie a stúpil do veľkého lajna. To, že svoje kroky nekoordinoval s ministerstvom zahraničia, je už len čerešnička na torte.
Priznám sa, že sa nájdu aj chvíle, keď mi je Igora Matoviča ľúto
Pritom slovensko-maďarské vzťahy boli za posledné roky mimoriadne dobré, aj na úrovni štátov, aj vnútri krajiny. Toto je jedna z mála vecí, kde pokojne uznám napríklad aj vklad Andreja Danka a jeho spoluprácu s Mostom-Híd. Takisto ako treba uznať, že tu bola dlhé roky veľmi dobrá komunikácia s maďarským premiérom zo strany Roberta Fica. Extrémne veľa ale spravil najmä Béla Bugár. Načo toto len tak zničiť?
Samozrejme, že našich Maďarov treba pozorne počúvať (podobne ako Slovákov na južnom Slovensku, ktorí sa už dlhší čas sťažujú napríklad na slabú podporu čisto slovenských škôl), takisto, ako sa snažiť o hospodárske pozdvihnutie juhu. Aj veľké gestá zmierenia, ak sa dobre pripravia, majú zmysel. Ale treba vedieť, s kým komunikovať a ako. Celá tá rovnováha je stále tak krehká, že ju pár bláznivých krokov ľahko naruší. Tento týždeň sme sa k tomu nebezpečne priblížili.
Peter Pellegrini nie je lepšia tvár Smeru, on je jeho podstata