V tieto dni som si spomenul na jednu dávnu kolegyňu, z čias, keď som ešte pôsobil v zahraničí. Mimoriadne aktívna, veľmi si dávala záležať na tom, aby ľudia čítali jej pokyny a oceňovali ju. Až keď som ju lepšie spoznal, zistil som, že vlastne strašne trpí. Ona totiž nejakým zázrakom prešla konkurzom na miesto v tíme, na ktorý odborne vôbec nemala.
Našťastie jej šéf dával najmä organizačné úlohy. Na odborných seminároch, naopak, sedela kdesi vzadu a ani nepípla. Ona totiž vôbec nerozumela (aj keď mala nejaký diplom), ekonómii a témam, ktoré sme preberali. V tých momentoch to pre ňu bolo, akoby sa okolo nej rozprávalo úplne neznámym jazykom. Takže sa tvárila seriózne a vnímavo, ale v skutočnosti tou vlastnou pretvárkou dosť trpela a mala z toho dlhodobú traumu. Potom si to kompenzovala tým, že sa všetkým vnucovala do pozornosti v iných veciach.
Ono to totiž nie je ľahké. Poznáte to možno aj v menších príbehoch. Niekto ide na cudzokrajnú dovolenku, ktorú si akože veľmi užíva. Ale potom zistíte, že keďže sa takmer alebo vôbec nevie dohovoriť v cudzích jazykoch, tak vlastne cez deň zažíva aj množstvo neistoty a vlastne sa vôbec necíti tak komfortne, ako sa snaží ukazovať.
Preto si viem celkom predstaviť, ako sa cíti Igor. Takmer sa nedohovorí po anglicky, ale musí predstierať, že si vie žoviálne zatelefonovať s inými európskymi premiérmi. Má riešiť hospodársku krízu, ale sedieť oproti odborníkom, ktorým vlastne veľmi nerozumie, musí byť vnútorne dosť nepríjemné. Do toho všetky tie technikálie vládnutia: legislatívne postupy, verejné obstarávania, pravidlá míňania eurofondov…
Ako hovorím, ľudsky aj viem pochopiť, že to môže byť nepríjemné.
Ale potom si spomeniem na to, ako sa kvôli jeho chaotickému štýlu stovky matiek týždne nedostali k svojim dieťatkám (lebo hygienici zabudli kontakt s novorodencami, ktorí ostali v nemocnici kvôli komplikáciám, vyňať z režimu iných návštev – keď sme viacerí začali kričať, konečne to zmenili). Na to, ako sa z Facebooku premiéra už viackrát nevinní ľudia obvinili z vecí, ktoré nespáchali – bežní, obyčajní ľudia, ako pracovníčka domova sociálnych služieb, alebo pendler pracujúci v Rakúsku. Na znevažovanie úradu predsedu vlády nevhodným správaním a na všetku tú žlč, ktorou verejný priestor zásobuje.
A potom mi ho už ľúto prestáva byť.