Vyšetrovateľ vznesie obvinenie,  ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, čiže ak orgán činný v trestnom konaní v priebehu vyšetrovania zabezpečil dostatok dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že podozrivá osoba sa trestného skutku dopustila. Bez riadneho zdokumentovania trestnej činnosti a zabezpečenia nespochybniteľných dôkazov nie je možné vzniesť obvinenie.

V nedeľu 13.11.2016 v rámci  večerného spravodajstva odvysiela televízia Markíza reportáž pripravenú Michalom Hečkom, v ktorej sa vyjadroval policajný prezident  JUDr. Tibor Gašpar k  ôsmym trestným  konaniam, vedeným proti podnikateľovi Viliamovi Mišenkovi, z ktorých sedem bolo zastavených, prípadne právoplatne súdom ukončených v prospech obvineného Mišenku.

JUDr. Tibor Gašpar výrokom:

„Polícia niekedy musí ísť do malého dôkazného rizika s cieľom, že sa dôkazná situácia vylepší počas vyšetrovania, takže každý ten prípad  je vysoko individuálny.“

… zaobalene občanom vysvetlil, že vyšetrovatelia v nádeji, že jedného dňa sa im podarí získať dôkazy o trestnej činnosti,  Mišenkovi vznášali obvinenia bez relevantných dôkazov a teda bez dostatočne odôvodnených záverov …

Podľa Gašpara vlastne „niekedy“ vyšetrovatelia vznášajú obvinenia konkrétnym osobám bez dôkazov o trestnej činnosti. Ospravedlnenie nezákonne vznesených  obvinení, marenia úlohy verejným činiteľom, zneužívania právomoci verejného činiteľa, či porušovania trestného zákona a trestného poriadku policajným prezidentom odporuje základným normám právneho štátu a vyvoláva zdesenie, najmä v súvislosti s prezentáciou konkrétnych trestných káuz, kedy občania čelili roky trestným konaniam, ktoré nemali od začiatku oporu v zákone. Vlastne ak takýto procesný pokus prejde aj cez prokurátora, ktorý kopíruje ilúziu existujúceho dôkazu, tak obžaloba skončí fiaskom a v lepšom prípade oslobodením obžalovaného na súde.

Prečo policajt musí ísť do „malého dôkazného rizika“ , respektíve prečo musí vzniesť obvinenie bez dôkazov dostatočne odôvodnených a preukázaných v relácii síce neodznelo, nakoľko trestný poriadok, ktorý upravuje postup vyšetrovateľa výraz malé ani veľké dôkazné riziko nepozná . Nad rozprávkou o vysoko individuálnych prípadoch a postupoch sa divák minimálne pozastavil. Občan je totiž dlhodobo konfrontovaný s krutou realitou a deľbou páchateľov trestnej činnosti na našich a tých ostatných ako aj s faktom, že vyšetrovanie trestnej  činnosti našich končí výrokom skutok sa nestal.

Občan sa nestihol spamätať zo šokujúceho výroku  a o pár sekúnd prišla ďalšia zvrátenosť – polícia takéto konania nepovažuje za ukončené.

„ Myslím, že vyšetrovatelia určite budú pracovať na tom, aby sa pokúsili aj iným spôsobom zlepšiť dôkaznú situáciu, než cez tie osoby, ktoré sa ukazujú, že svedčili nepravdivo.“ 

Vyšetrovateľ zabezpečuje dôkazy v predprípravnom  a v prípravnom konaní. Väčšinou začína  trestné stíhanie vo veci bez konkrétneho páchateľa a cieľom prípravného konania je obvinenie konkrétneho páchateľa na základe popisu konkrétnych skutkov a dôkazov, ktoré takýto záver zdôvodňujú . Po ukončení vyšetrovania zastavením konania , alebo po podaní trestnej veci na obžalobu prokurátorom  na súd  stráca vyšetrovateľ kompetenciu vykonávať akékoľvek úkony v trestnej veci, čiže zo zákona nemôže žiadnym „iným spôsobom zlepšiť dôkaznú situáciu“.  Je výlučne na rozhodnutí súdu, či niektoré dôkazy zopakuje, vylúči alebo nariadi nové dôkazy podľa povahy a stavu veci. A tieto  súd aj vykoná a rozhodne. Polícia ani vyšetrovateľ už nemôžu procesne postupovať ani konať.

Nehovoriac o právoplatných rozsudkoch, ktorými bol údajný páchateľ oslobodený spod obžaloby. Tu je vylúčené akékoľvek konanie a postup polície voči oslobodenej osobe na základe už preskúmaných okolností a dôkazov. Ak skutok zostal neobjasnený,  polícia môže konať len v smere k nezistenému páchateľovi a k osobám, ale nemôže prenasledovať oslobodeného len pre nespokojnosť polície s výrokom súdu. Chýbajúce  alebo nejednoznačné dôkazy nedovoľujú fabulovať akýkoľvek záver, provizórium alebo špekulatívne úvahy vedúce ku kriminalizovaniu osoby so zámerom získať čas na objavenie náhodného dôkazu. Procesne správne polícia postupuje prerušením konania a vecne s vyhodnocovaním všeobecných operatívnych poznatkov, ale nie prenasledovaním oslobodeného.

Policajný prezident JUDr. Gašpar sa pokúsil vylepšiť si renomé hneď pondelok. Na tlačovej konferencii,  prezentáciou  diametrálne odlišného právneho výkladu postupu vyšetrovateľa v  predprípravnom konaní.  Netuším, či zmenu právneho názoru Gašpara spôsobil kvalitný oddych počas víkendu , dostatok spánku, osvietilo ho, prelistoval trestný poriadok alebo iba predviedol  vysoko individuálny prístup k trestnej veci, respektíve podozrivým nominantom strany Smer v kauze kupovania voličských hlasov, ale uviedol  postup vyšetrovateľa v súlade s trestným poriadkom, teda že:

Vyšetrovateľom sa nemôže nič zdať, vyšetrovateľ musí to mať dôkazne preukázané a musí to dôkazne konštatovať . Rozhodovanie vyšetrovateľa nie je o domnienkach a o zdaní.

Slovíčko „to“ vo výroku policajného prezidenta je pre jednoduchšie pochopenie potrebné nahradiť výrazom „trestný čin“ .

Zastavené konania a oslobodzujúce rozsudky nielen voči Viliamovi Mišenkovi , ale aj množstvu obvineným a obžalovaným v iných trestných veciach, pokračujúce  konaniami o náhradu škody za nesprávne a nezákonné rozhodnutia, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci vyvolávajú množstvo otázok a otvárajú spoločenskú diskusiu na tému trestnoprávnej a hmotnoprávnej zodpovednosti verejných činiteľov za rozhodnutia nimi vydané.

Filmové a románové stratégie super vyšetrovateľov a kauzy so šokujúcim záverom priťahujú sympatie divákov od nepamäti, ale slušnej spoločnosti je neprípustné, aby fikcie a predstavy vyšetrovateľov boli súčasťou procesných postupov trestného konania.