Ovplyvňuje sudca verejnosť a odvolací súd?
Na internetovom portáli Právne listy sa 14.januára 2020 objavil príspevok sudcu Okresného súdu v Bratislave 1 – JUDr. Jána Goliana PhD., ktorý vzal do väzby youtuberov Vaského a Daňa. Uverejnil svoje rozhodnutie, ktoré v sprievodnom texte odôvodnil tým, že: „ chce zabrániť ďalším špekuláciám nielen v odborných, ale aj v laických kruhoch s cieľom aj vyvolať odbornú diskusiu, aby si každý mohol vytvoriť názor na podklade akých skutočností som dospel k záveru, že väzobné stíhanie predmetných osôb je dôvodné.“
Za komentárom zverejnil textovú časť samotného uznesenia zo dňa 16.12.2019. K zadržaniu Martina Daňa a Rudolfa Vaského sme sa už vyjadrili v článku na našom portáli v deň ich vzatia do väzby. Vyšetrovateľ jednoducho takzvanému hrubému vyjadrovaniu, ktoré ani podľa neho nie je v kvalifikácii skutkov trestného zákona uvedené, dal iný význam a nazval ho nebezpečným vyhrážaním, na základe čoho žiadal ich vzatie do väzby. Pravdepodobne vyšetrovateľovi aj sudcovi Golianovi unikla podstata objektívnej stránky tohto skutku.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. „prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Uvedená skutková podstata vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. „
Ktokoľvek pozrie videopríspevky Daňa a Vaského a vidí veselých youtuberov s pohárikom vína v ruke ako vysmiati vtipkujú, či robia grimasy, musí si vytvoriť názor, že nejde o vyhrážky, ktoré v žiadnom prípade nie sú vážne myslené. Neboli vyslovené týmto úmyslom, ale s úmyslom sarkazmu a verejnej kritiky činnosti osôb, ktorých sa to týkalo, napr. opitej sudkyne, aby som nepokračovala ďalej. Ak v tom niekto predsa len našiel vážnosť a úmysel vo vyslovení vážnej vyhrážky, podľa môjho názoru potrebuje odbornú pomoc.
Vyslovenie takéhoto odôvodnenia a zverejnenie uznesenia je preto nielen ovplyvňovaním verejnosti zo strany konajúceho sudcu mimo procesné úkony, ktoré mu v konaní dáva zákon. Zverejnenie rozhodnutia je zároveň pokusom ovplyvniť rozhodovanie odvolacieho súdu, ktorý má pridržiavať iba odôvodnenia odvolania – sťažnosti proti takémuto odvolaniu, ktoré môžu podať iba obvinení a prokurátor.
V trestnom poriadku je striktne uvedené, že komu sa doručujú procesné uznesenia, ktoré JUDr. Golian zverejnil. Rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk sú obvineným, poškodeným a prokurátorovi. Z toho vyplýva, že zverejnenie sudcom nie je doručovacím inštitútom, ktorý trestný poriadok pripúšťa.
Porušil sudca zákon úmyselne?
Sudca si podľa povahy komentárov k príspevku urobil nielen medvediu službu, ale dehonestoval štatút a postavenie sudcu, ktorý bez akejkoľvek pochybnosti pozná zákon o sudcoch a prísediacich, trestný poriadok a trestný zákon.
Ak by sudca nepoznal právne normy na základe, ktorých koná, nemohol by byť sudcom. Ak však sudca pozná zákony a poruší ich, jedná sa o vedomé a úmyselné konanie, ktorým ako verejný činiteľ marí svoje povinnosti. Sudca má dva mantinely, ktorých sa musí pridržiavať – povinnosť a oprávnenosť. Takže musí vykonať všetko, čo mu ukladá zákon, čiže povinnosť a nesmie urobiť nič, čo mu zákon nedáva do kompetencií, čiže oprávnenosť. Pri zverejnení uznesenia sa pán sudca zahral na niečo čím nie je, prisvojil si právomoci, ktoré mu nepatria a porušil princíp neverejnosti v prípravnom konaní porušením doručovacej zásady zverejnením uznesenia.
Zákon o zverejnení rozsudkov hovorí
Zákon č. 757/2004 o súdoch popisuje v § 82a spôsob zverejňovania a sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Tie sa vzťahujú : „ podľa odseku (1) na rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Podľa odseku (2) ich zverejňujú po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie. Nezverejňujú sa rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom bola verejnosť vylúčená pre celé z pojednávania po celé konanie, alebo pre jeho časť.“
Podľa dostupného vysvetlenia pre laikov na stránke Ministerstva spravodlivosti sa niektoré údaje anonymizujú – § 82a odsek (3) – medzi nich patrí meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko, atď. Ak si ktokoľvek vyhľadá akékoľvek anonymizované rozhodnutie na stránkach ministerstva spravodlivosti, zistí, že meno a priezvisko je nahradené náhodnými iniciálkami, trvalé bydlisko značkami xxxxx, dátum narodenia údajom formátu xx.xx.xxxx.
Anonymizácia podľa predstavy sudcu Goliana
Pán sudca urobil anonymizáciu podľa vlastnej predstavy. Dátum narodenia a bydlisko vo zverejnenom uznesení jednoducho chýba. Ak by tomu bolo tak aj v origináli uznesenia, účastníci by neboli idenitifikovaní a uznesenie je nezákonné. Uviedol iniciálky ich skutočných mien a tým mal anonymizáciu podľa vlastnej predstavy vykonanú.
Neskôr tento paškvil zverejnil. Zverejňovanie týchto rozhodnutí, nie je právomocou konkrétneho sudcu. Zverejnenie uznesení na svojom portáli vykonáva Ministerstvo spravodlivosti podľa zákonných zásad uvedených v § 82a odsek (4) Zákona o súdoch a pokyn dáva vždy vedúci služobného úradu, v tomto prípade predseda Okresného súdu Bratislava I. Z tohto dôvodu je jednoznačné, že zákonný postup bol sudcom porušený.
Sudca Golian si nedal ani tú námahu, aby uviedol pri zverejnení rozhodnutia, či sa pridŕžal odseku (5) uvedenej zákonnej úpravy zákona v § 82a, a či v prípade tohto neprávoplatného rozhodnutia k tomu došlo na základe zákona č.211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Naviac toto tiež nemôže vykonať sudca, ale súd (teda inštitúcia, na čele ktorej je predseda súdu), vo forme zverejnenia na portáli www.minv.sk a vykonaní opatrení pre ochranu osobných údajov podľa odseku (3).
Čo na to predseda súdu a disciplinárna komisia a minister spravodlivosti?
Predseda súdu vykonáva podľa § 53 dohľad nad dodržiavaním zákonnosti postupu sudcov, dodržiavania sudcovskej etiky a dôstojnosti súdneho konania. Jemu, ako aj ministrovi spravodlivosti preto dávam túto verejnú otázku:
Z akého dôvodu strpeli, že sudca poruší zákon o súdoch a osobne zverejňuje neprávoplatné uznesenie súdu, ktoré nebolo riadne anonymizované a ktoré nebolo zverejnené postupom a na tomu určenom mieste podľa zákona?
Aký bude disciplinárny postih sudcu, ktorý vedome poruší zákon o súdoch zverejnením neprávoplatného rozhodnutia na tomu neurčenom mieste a poruší tým zásadu neverejnosti v prípravnom konaní a inštitút doručovania osobám, ktorým to Trestný poriadok umožňuje?
Dodatok k právnym listom – odborný časopis alebo bulvár?
Vydavateľom tohto elektronického média je sudca Krajského súd v Bratislave JUDr. Peter Šamko. Podľa jeho príhovoru v úvode stránky Ich poslaním je „vytvoriť odborný časopis, ktorý umožní publikovanie odborných článkov, rozhodnutí, komentovanie pripravovaných, či schvaľovaných zákonov ako aj monitorovanie odbornej literatúry.“ Napriek môjmu absolútnemu rešpektu ku kvalite rozhodnutí JUDr. Petra Šamku, ktoré považujem za skutočný zdroj kvalitných právnych informácii, mám dojem, že pozadie a okolnosti spojené so zverejnením tohto uznesenia ušlo pozornosti redakcie.
Zrejme podobne ušlo aj zverejnenie uznesenia vyšetrovateľa v trestnej veci ČVS: ORP-176/2-VYS-PK-2019 pod názvom „Prezidentka SR a trestný čin neoprávneného podnikania.“ Uznesenia OČTK v trestnom konaní absolútne nespadajú do kategórie písomností a rozhodnutí uvedených v § 82a zákona, ktoré môže zverejňovať ministerstvo spravodlivosti, tie nemôže uverejňovať ani vyšetrovateľ, ani ministerstvo vnútra, pretože porušujú neverejnosť prípravného konania a inštitút doručovacej zásady pre účastníkov konania. Ak sa ich teda tento portál rozhodol zverejňovať, tak sa dostáva na úroveň bežnej publicistiky, s vysokým stupňom zaujatosti a účelovosti.