Veľmi pekne ďakujem Robertovi Ficovi za jeho slová solidarity – myslím, že to vo svojom videu vystihol: Matovičova vláda sa bojí vzdelaných ľudí. Tak ako každá tyrania.
Na čele štátu sú zlodeji titulov, plagiátori, podvodníci – Matovič, Kollár, Gröhling… Vysmievajú sa profesorom, ponižujú vedcov, znevažujú vzdelanie.
Nezvyknem sa ako vysokoškolský učiteľ vyjadrovať k študentom, a preto nebudem komentovať Luciu Nicholsonovú a jej hlúpe poznámky. Nebudem sa zahadzovať ani ministrom Naďom – je to primitív, viac nemám čo dodať.
Chcel by som povedať len jedno: nebuďme ako oni. Ja viem, že na Slovensku rastie obrovská nenávisť voči vládnej arogancii. Rastie túžba po pomste. Rastie oprávnený hnev. Ľudia hovoria – vidíte, to máte za to, že ste na nich boli mäkkí.
Robert Fico to priznáva na rovinu. Za našej vlády sme si vážili vzdelaných ľudí, aj keď nás kritizovali. Nikdy by sme ich nevyhadzovali zo školy ani im nestrpčovali život. Pozrite si, čo hovorí vo videu – má úplnú pravdu.
Politický boj musí mať svoje hranice – nikdy by nemal zasahovať do iných sfér. Keď sa vláda mstí a vyhadzuje ľudí z práce za ich názory ako za normalizácie, už to viac nie je demokracia. My sme toto ctili a ctiť budeme aj naďalej.
Neviem si predstaviť, že by som ako vládny politik za jeho názory povedzme prenasledoval Martina Klusa, ktorý vyučuje na vysokej škole. Alebo Miroslava Beblavého. Alebo iných učiteľov. Veď to je nonsens.
Môžeme sa do krvi pohádať ako politici, ale akademická sféra je posvätná – tam nemá politická nenávisť čo hľadať. Keď prednášam o Kantovi či Nietzschem, tak som učiteľ a nie politik – to sú dve oddelené sféry. A čo je najdôležitejšie: musíme sa vedieť rešpektovať, aj keď máme iné názory, inak to tu celé skončí občianskou vojnou.
Minister Mikulec toto nikdy nepochopí. Nepochádza z akademického prostredia, v minulosti bol niečo ako SBS-kár v Slovnafte a zjavne netuší, čo je to česť. A keď mu jeho boss povie, že hentých treba odstreliť, tak ich odstrelí – a my s Chmelárom sme boli ako ľavicoví kritici nepohodlní, tak nám proste nepredlžili zmluvy. A jasné, že to nepriznajú – nemôžu.
Nebolo to prvý ani poslednýkrát. Spomeňte si, ako Mikulcov nominant v Nemocnici Sv. Michala bez milosti vyhodil vedúcu sestier za to, že sa zastala sestričiek v konflikte s papalášom Kollárom.
A spomeňte si, ako Mikulec zatočil so slávnym spisovateľom Dominikom Dánom – bez zaváhania ho vyšmaril na dlažbu. Takto sa správajú primitívi a nie demokrati.
Teraz sme prišli na rad my s Chmelárom. A prídu na rad aj ďalší – učitelia, vedci, lekári, sestričky, každý, kto nebude poslúchať. Primitívni ľudia ako Mikulec, či Matovič neznesú kritiku a odpor. Buď si s nimi, alebo proti nim – a keď si proti, poletíš.
Môžeme byť ešte radi, že nás rovno nezavreli a neposlali do väzby. Niektorých tam mučia už mesiace. Na samotke. Na základe ohovárania zločincov a hlúpych klebiet. Milana Lučanského dohnali k smrti. Naozaj sa nemáme, na čo sťažovať. My ešte žijeme.
Keď vás vyhodia zo školy, je to nepríjemné, ale ešte vždy sa môžete potknúť o papuču… Pri takých ako je Matovič či Mikulec je možné všetko. V takejto temnej ére dnes žijeme. Normalizácia bola v porovnaní s týmto érou nekonečnej slobody a demokracie.
Chcem sľúbiť len jedno: nenechám sa strhnúť špirálou nenávisti. Ani revanšizmom. Ani pomstychtivosťou. Keď sa raz ľavica vráti k moci, nesmieme byť ako oni – nebudeme vyhadzovať učiteľov, nebudeme zatvárať oponentov, nebudeme šíriť teror voči oponentom. Nie, my sme iní.
Niekto to možno považuje za slabosť, ale takto to má v demokracii fungovať. Slovensko potrebuje zmier. Majme na pamäti Voltaira: „Pane, nesúhlasím s vami, ale urobím všetko preto, aby ste mohli hovoriť svoj názor.“ Toto Matovič, Mikulec ani Nicholsonová nikdy nepochopia. Ale inteligentní ľudia áno.
Ešte raz veľké ďakujem za všetku vašu podporu, priatelia, dostal som od vás kopu odkazov a milých správ a veľmi ste mi pomohli. Ideme ďalej a opakujme si: nikdy nesmieme byť ako oni. Zlo sa nedá poraziť ešte väčším zlom. Nikdy.