Obžalovaných privádza do súdnej siene ťažko ozbrojená eskorta 11-ich kukláčov a ďalších príslušníkov ZVJS. Sú to opatrenia, ktoré majú charakter najťažších protiteroristických opatrení v našej histórii. Najprv si každý myslí, že nás chránia pred obžalovanými, ale následne naskakuje aj iný pohľad na situáciu, že ozbrojenci sú ochranou obžalovaných a mantinelom pre akýkoľvek kontakt. Pôsobivé predstavenie, ktoré veľmi dobre dokáže bulvár predať.
Marček sa priznal k trom vraždám, objednávku vraždy bude súd skúmať aj na základe threemy
Súd rozhodol, že Miroslav Marček bude vylúčený na samostatné konanie, kde bude súdený samostatne na základe svojho priznania k trom vraždám, rozhodnutie o vylúčení bude vydané neskôr.
Marček uviedol, že v deň vraždy čakal asi 15 minút, od príchodu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Po tom čakaní boli dvere zamknuté a musel som zabúchať“ – samotný Marček vyvrátil tvrdenie obžaloby, že Marček nevedel v dobe streľby na Kuciaka o Kušnírovej. Marček vstupoval do domu s vedomím, že v dome sa nachádza aj Martina a počítal s tým, že ju zabije tiež.
Z hľadiska jeho kontaktov so Szabóm a Andruskóm zostáva vyjasniť, že kto a kedy prišiel do kontaktu so Zsuzsovou, ktorá popiera vinu kladenú jej obžalobou. Z tohto dôvodu bude potrebné vniesť do konania aj materiálny a objektívny dôkaz o tom, že Marián Kočner je objednávateľom vraždy prostredníctvom Zsuzsovej. Takýto dôkaz objektívne neexistuje a tvrdenie, že je objednávateľom poprela aj Zsuzsová. Marček, Szabó ani Andruskó nikdy s Kočnerom neprišli do kontaktu a informácie Andruskóa o komunikácii Zuszsovej s Kočnerom sú nevierohodné. Prokuratúra sa preto snaží o nepriame dôkazy a preukázanie motívu a okolností objednávky rôznymi pomocnými úvahami na základe vyťaženia komunikácie z Threemy.
Threema sa čítať bude, ale neskôr – a pravdepodobne celá
Súd pripustil, že dôkaz považuje za zákonný, čiže legálne získaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a rady z 11. mája 2016. Jedná sa o extrakciu dát z 8 telefónnych prístrojov na externé disky . Nateraz súd nebude správy čítať. Nastáva vážny okamih pre súd aj pre obžalobu. Doteraz totiž obžaloba, najmä na základe verejných prejavov médii selektovala a pridžiavala sa iba tých pasáží Threemy , ktorá sa jej hodila. V rámci bezprostrednosti a objektívnosti, ale súd bude musieť čítať celý obsah threemy a čaká ho ťažká úloha. S veľkou pravdepodobnosťou v rámci reakcie obhajoby sa dozvieme aj to, čo doteraz je ešte skrytým tajomstvom. Súd musí rozhodnúť, kto je v tomto prepise identifikovaný a s akou spoľahlivosťou, a čo znamenajú použité prezývky, šifry a iné náznaky.
Spornosť samotnej threemy však vyvoláva spôsobe jej vzniku a legálnosti voči obžalovanému Mariánovi Kočnerovi najmä v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktorý porušil zásadu z predbežného prejednania veci, keď rozhodol, že digitálne stopy nepripustí do konania. Okrem toho Marián Kočner popiera, že tieto telefóny osobne používal. Putovanie obsahu nahrávok niekoľko mesiacov by mohli teoreticky vysvetliť pracovníci Europolu, ale iba v postavení svedkov, nie znalcov, ako to uvádzal v návrhu prokurátor Novocký.
Szabó spochybnil Marčekovu výpoveď už v prípravnom konaní
Vyplýva to aj z čítania jeho výpovede ako aj z jeho aktuálneho vyjadrenia k Marčekovej výpovedi: Spochybňuje niektoré body Marčekovej výpovede. „Nikdy by som nešiel vraždiť s vlastným autom, mobilom, či SIM kartou,“ uviedol Szabó v reakcii na tvrdenia, v ktorých podľa jeho slov Marček klame. To, že Marček klame zakladá aj na tom, že Marček tvrdil, že vražednú zbraň vybavovali už na jeseň 2017. „Na akú vraždu sa teda zabezpečila vražedná zbraň, keďže vypovedal, že Andruskó mal vraždu zadať niekedy v januári 2018,“
Tvrdenie obžaloby a vyjadrenie Marčeka preto neodôvodňujú záver, že zbraň bola špeciálne zadovážená a upravená na Kuciakovu vraždu. „Týmto som len chcel poukázať na to, že klame,“ uviedol Szabó.
Čítaním Szabóovej výpovede z prípravného konania predsedníčka súdu preukazuje, že obžalovaný hovoril polícii, že Zoltán Andruszkó mu hovoril o zbití istého novinára a zohnal i pracovné telefóny. V deň vraždy vraj vraždy prišli Szabó s Marčekom za Andruskóom. Tomu mal Szabó rozprávať a nadávať mu, kam ich to poslal.
Vyčítal mu, že mali novinára len zbiť a keď prišli do domu, bol už mŕtvy.
„Takýto ohavný čin by som za žiadne peniaze nespravil a ak by som aj spravil, už by som sa dávno nenachádzal na Slovensku,“ uviedol do zápisnice Szabó v prípravnom konaní. Prečítaná výpoveď sa zhoduje s tým, čo povedal minulý týždeň.
Z toho vyplýva, že existuje aj iná verzia vraždy a za iných okolností a z iného motívu, ako je to uvedené v obžalobe. Obžaloba však stavia na priznaniach Andruskóa a Marčeka, ktorí môžu kalkulovať len so zmiernením trestu pri priznaní ( ako sa to aj v prípade Andruskoa stalo). Szabó bráni svoju nevinu, úmysel a podiel na vražde, k čomu rovnako argumentuje na súde ako to uviedol aj v prípravnom konaní. Vzhľadom na tieto okolnosti uvedené už v prípravnom konaní súd bude musieť zvážiť tvrdenie obžaloby vynechaním hodnotenia týchto okolností.
Alena Zsuzsová sa nevie vyjadriť ku skutku, pretože o ňom vie len toľko, koľko si prečítala v médiách.
Na predošlom pojednávaní namietala Daniela Lipšica, s ktorým sa pozná, s ktorým komunikovala. Súd túto vec neriešil. Podľa Lipšica to bol sofistikovaný podvrh.
Podľa Zsuzsovej výpovede pána Szabóa a Marčeka ukázali, že pán Andruskó klame. Z tohto dôvodu Alena Zsuzsová využíva svoje právo nevypovedať, k svedectvám sa chce vyjadriť na ďalšom pojednávaní.
Na základe návrhu prokurátora sa čítajú protokoly z výsluchu z prípravného konania. Vtedy v súvislosti s údajnou platbou za objednanie vraždy povedala, že že 30-tisíc eur Zoltánovi Andruskóovi požičala a nie dala za objednávku vraždy. „Pán Kočner o tom nevedel, ani doteraz nevie,“ vypovedala Zsuzsová o peniazoch, ktoré mala údajne vyplatiť za vraždu Jána Kuciaka. „Pán Andruskó si mohol u niekoho objednať vraždu pána Kuciaka preto, aby to hodil na pána Kočnera, pretože by vedel, že by pána Kočnera hneď podozrievali“ „Andruskó sa celý čas zaujímal o Kočnera a prosil ma, nech ho s ním zoznámim,“ K spojitosti s vraždou už v prípravnom konaní vypovedala, že: „Vraždu som si nemohla objednať kvôli mojej panickej poruche. Mám panický strach zo smrti a podobne,“ Jej vyjadreniu k Haščákovi, ktorý vraj o nej dlhé roky vedel, dával ju sledovať,“ je jedno z podstatných vyjadrení. Z hľadiska zázemia tejto informácie, môže tvrdenie podporiť súvislos s medializovanými tvrdeniami, že Haščák je skutočným objednávateľom vraždy.
Z čítania výpovede Zsuzsovej v prípravnom konaní vyplývajú dalšie a ďašie zaujímavé momenty, ktoré nie je možné spájať s objednávkou vraždy, skôr popisujú jej aktivity, kontakty a dôvod prečo komunikovala s Kočnerom: Kočner jej vysvetlil, že Tóth zaňho robí špinavú prácu a je naňho bývalý SIS-kár odkázaný. Podľa Zsuzsovej za to dostával 10 tisíc ročne. Zsuzsová poprela, žeby niekedy dostala od Mariana Kočnera 50 000 eur. „Ani 21. februára ani nikdy v živote som toľko nedostala od neho.“ Jej stýkanie sa s Kočnerom a vešticou tiež prečítali zo zápisnice: „Dávala som mu veštiť na otázky, o ktoré ma požiadal. Napríklad, ako mu dopadne súd alebo, či bude mať jeho dcéra bábätko, takže aj osobné veci. Napríklad, keď išiel na dovolenku, či to bude v poriadku, bál sa lietať a podobne,“ Z jej kontaktov s Andrejom Dankom, Borisom Kollárom, Glváčom, Vanekom, Lipšicom zrejme bulvár bude vyvodzovať rôzne konšpirácie a príbehy ako o slovenskej Mata Hary, ale Zsuzsová zostáva diskrétna. Takže nateraz verejnosť živená rôznymi fragmentmi z jej údajnej komunikácie, musí sa uspokojiť s doposiaľ publikovanými nezmyslami. Zástupcovia poškodených Kvasnica a Lipšic naznačujú, že vo výpovediach Zsuzsová posiela odkaz Kočnerovi, na čom sa ona prvý krát počas konania zasmiala.
Ak si premietneme jej záujem o politikov a vplyvných ľudí – aj tých doteraz nemedializovaných – každý si uvedomí, prečo práve Kočner je tým, ktorého treba spájať s Kuciakovou vraždou. Na túto okolnosť Zsuzsová odpovedala v súvislosti so svedectvom Andruskóa, ktorého výpoveď považuje za klamstvo a od začiatku účelovo kalkulovanú výpoveď namierenú voči Kočnerovi kvôli medializovanému konfliktu s Kuciakom, nakoľko konflikt by bol dobrou zámienkou pre túto verziu vyšetrovania.
Obžaloba a senát ŠTS súdu nie sú z čítaných výpovedí o nič múdrejší a vytúžená spojitosť alebo objektívny materiálny dôkaz o tom, že Kočner s ňou komunikoval a dokonca zaplatil za vraždu Kuciaka stále chýba. Je to iba domienka a vyšetrovacia verzia obžaloby, ktorú pred súdom nie je možné obhájiť.
Obžaloba ešte sa pokúša tvrdiť, že výpoveď Zsuzsovej je plná rozporov a dokonca je tu pokus Romana Kvasnicu z podozrenia konšpirácie voči Zsuzsovej, keď tvrdí: „Z tohto pohľadu konštatujem, že tu odznela číslica tisíc a môže ísť zase o skrytý odkaz pre Mariana Kočnera,“ – od právnika jeho formátu to znie ako skutočne trápny pokus o vtip.
Zsuzsovej schopnosť popisovať iba vlastné videnie vzťahu s Kočnerom, ukazuje, že sa o veci dozvedela z médii. V príbehu vzťahu s Kočnerom sa evidentne sa objednávka vraždy a nasledná platba za vraždu nenachádza. Obžaloba, evidentne neberieme nateraz do úvahy výpovede obžalovaných. Vychádza z tvrdení Andruskóa, ktorý sa odvoláva na akési sprostredkované dôkazy a jeho výpoveď je nekoherentná, neobsahuje žiadnu príčinnú súvislosť a ani žiadny odkaz na konkrétny materiálny dôkaz k účasti Kočnera na tejto veci. Zsuzsová považuje výpoveď Andruszkoa, ktorej pravdivosť ani obžaloba nevie preukázať za nepravdivú.
Po skončení výpovede Zsuzsovej sa vyjadril ešte Kuciak starší a Zlatica Kušnierová, ale ich prejavy skôr sú akými mentorovaním o tom, že ako má vypadať prijímanie krstu, alebo vzťah k vnukom a s výpoveďou Zsuzsovej nesúvisia. Nedá sa zbaviť dojmu, že pietna spomienka prekrýva racionálne úvahy a pozostalí sú neustále manipulovaní vlastnými obhajcami.
Marián Kočner využil svoje právo nevypovedať
Nastala vážna situácia, pretože Kočner ani v prípravnom konaní nebol vypočutý a súd nemal akú výpoveď prečítať a oboznámiť. Kočner sa drží stanoviska, že obvinenie, ktoré mu vzniesli je nedôvodené a o vražde a okolnostiach, či takzvanej svojej objednávke sa dozvedel z médii. Nepoprel v minulosti, že je krstným otcom Zsuzsovej dcéry, že na jej žiadosť jej ponúkol prácu v Báči a na Donovaloch, ale Zsuzsová to z rodinných dôvodov nemohla prijať. Súvislosti s poskytnutím auta, alebo posielanie balíkov nemajú nič spoločné s prípadom Kuciaka a považuje za nezmyselné svoje obvinenie len preto, že Kuciakovi rovno povedal svoj názor o jeho novinárskej činnosti a zasahovaní do svojho súkromia. Pretože o vražde nič nevie a so Zsuzsovou k tomuto nikdy nekomunikoval, nemal k čomu ani vypovedať.
Výsluch Miroslava Kriaka a Štefana Mlynarčíka má objasniť koho a na čí pokyn sledovali
Médiami označovaná dvojica ako Kočnerovo komando v skutočnosti by sa mala volať Tóthove komando, pretože s Kočnerom preukázateľne nikdy neprišla do styku, dokonca ani pri zadaní sledovania sám Tóth objednávku takto neoznačil. Vlastne, ani nemohol, pretože jeho cieľom bolo vyvolať dojem, že vystupuje za spravodajskú službu a jedná sa o súčinnosť s touto organizáciou. Podľa medializovaných informácií Kriak aj Mlynarčík sa plne a bez pochybností spoliehali na to, že poskytujú súčinnosť Slovenskej informačnej službe.
Podľa medializovaných informácii Kriak aj Mlynarčík sa plne a bez pochybností spoliehali na to, že poskytujú súčinnosť Slovenskej informačnej službe Z výpovede Kriaka vyplýva, že Tóth, ktorý do dnešného dňa pôsobí v SIS, vymyslel kryciu lgendu, ktorá mala vzbudiť dojem rozsiahlej operácie. Túto legendu vyvolal Tóth tým, že podľa Kriaka: „Na prelome rokov 2016 a 2017 ma oslovil Peter Tóth s požiadavkou na vytvorenie skupiny, ktorá by sa podieľala na sledovaní. Účelom vytvorenia skupiny mal byť postup proti drogám, druhý dôvod bol únik skutočností z bezpečnostného štátneho aparátu. Tretí dôvod bolo spravodajské zabezpečovanie materiálov, k tomu však nikdy nedošlo,“ Kriak mal po celý čas pocit podľa vystupovania a komunikácie s Tóthom, že pracuje v prospech štátu. Na tomto princípe boli do skupiny zapojení aj ďaľší dvaja: Štefan Mlynarčík a Juraj Škrípa.
Sledovanie začalo koncom roka 2016, inštrukcie dostávali na lístočkoch. Kuciaka ukázal Kriakov Tóth na Googli. Po prvom zhodnotení Kuciaka v novembri roku 2017 pred Kuciakovou redakciou a rýchlo vyhodnotili, že legenda o Kuciakovi ako drogovom dealerovi nesedí, je to intelektuál. Potom správy zo sledovania iba vymýšľali od stola. Pod Tóthovou zámienkou drogovej trestnej činnosti bol sledovaný aj podnik Next Apache, kde chodili novinári, aj bývalí politici.
Z výpovede je jasné, že pre sledovaciu skupinu legendu v podobe drogovej činnosti vytvoril Tóth. Časom táto verzia dostala u samotných sledovateľov vážne trhliny a tušili, že to je iba zámienka. Komunikovali však výlučne s Tóthom. Interpretácia Tótha pred skupinou vylučuje akúkoľvek pravdepodobnosť, že by títo mohli mať podozrenie o spojitosti s Kočnerom. Logicky z toho vychádza, že tak ako legenda o drogách, aj legenda o Kočnerovej objednávke sledovania eje dielom Tóthovej paranoje.
Na Kočnerovu otázku Kriak uvádza, že prvý krát do toho išli, keď vrchlolila kauza Čistý deň. Tóthom určeného drogového dealera sa im podarilo odfotiť a zistiť jeho adresu.
Kriak upresnil, že sledovali osem novinárov, mali kamuflážne prostriedky, ale Tóth sa žiadnej akcie nikdy nezúčastnil. Kriak uviedol, že pracoval pre Tótha v domnienke, že pracuje pre štát. Súhlasil s Lipšicovým vyjadrením, že buď ho niekto oklamal, alebo porušil mlčanlivosť.
Na Kočnerovu otázku, či sledovali aj nenovinárov upresnil, že Lipšica, Krajniaka a Pčolinského, ale nikto z nich nefotil špeciálneho prokurátora Kováčika. Na polícii sa ohlásili sami cez kontakt, ktorý dostali od Tótha. Kočner upozornil na to, že nebolo sledovaných 28, ale 8 novinárov medzi nimi Hríb, Korda, Tódová, Kuciak, Valček, Vagovič a Daniš. Podľa Lipšica Kočnerovu objednávku potvrdzuje spojitosť Čistého dňa a Lipšica, ktorého mala skupina tiež sledovať podľa Lipšica na Kočnerov pokyn.
Dohady o objednaní sledovania racionálne vyhodnotila Zsuzsová: „Svedok nám opakovane potvrdil, že sledovanie vykonával na pokyn pána Tótha. Priznal, že väčšina textu k sledovaniu bola vymyslená,“
Konšpirácia, ktorá zahltila všetky smery vyšetrovania
Z obsahu výsluchu vyplývalo, že účelom sledovania nebol vyslovene Kuciak. Jednalo sa o zhromažďovanie štatistického množstva informácií k ôsmym novinárom, ale aj nenovinárom, ktoré vyhodnocoval Tóth. Informácie o Kuciakovi pri tom boli väčšinou vymyslené pre zjavne odhalenú legendu o jeho účasti na drogových obchodoch. Pri týchto príčinných súvislostiach celkom padá teória obžaloby, že práve sledovanie malo byť zárodkom, podkladom na objednanie vraždy Kuciaka a nielen z hľadiska motívu, ale aj spojitosti s osobou Mariána Kočnera.
Naopak potvrdzuje sa podozrenie, že Tóth bol tým, kto potreboval uviesť do omylu ľudí, aby využil systémové zázemie skupiny troch ľudí na zhromažďovanie informácii práve tých novinárov, ktorí v kauze vraždy Kuciaka vystupujú dodnes najagresívnejšie a najaktívnejšie svojimi útokmi na Kočnera. Z Kočnera terč urobil Tóth šikovnou konšpiráciou bez toho, že by títo ľudia, čo len tušili, že boli zmanipulovaní a v prípade vraždy slúžia ako nástroj úplne inej objednávky.
Objednávka je v rukách Petra Tótha, jeho cieľom je Marián Kočner.
Mlynarčík potvrdil Tóthovu veliacu funkciu
Podľa výpovede Mlynarčíka bol po celý čas v domnienke, že pracuje pre štát a plní objednávku SIS, za ktorú vystupoval Tóth. Túto okolnosť potvrdil aj sám Kriak, ktorý ho priamo riadil a dával mu 1000 až 1200 eur mesačne za to, že úlohu plnil v čase osobného voľna. K predloženým fotografiám, ktoré sa našli v Kočnerovej vile, a ktoré zobrazujú Kuciaka pred redakciou sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či pochádzajú od ich tímu. K jeho fotografii pred bránou domu povedal, že to bola náhodná fotografia ako dôkaz, že vykonávajú sledovanie. Používali autá Kia Ceed a Hyundai i30. Podozrenie, že sú sledovaní pripisovali tomu, že ich sleduje štátna služba, či plnia zadanie. Priznal sa, že pred výsluchom ku sledovaniu ho navštívili dvaja operatívci kriminálnej polície. Pred tým si myslel, že ako colník pracuje v agentúrnej sieti a pre štát.
Podľa všetkého Tóth si zvolil pozíciu veliaceho spravodajského dôstojníka pri riadení celej skupiny a dokázal u nej vyvolať dojem, že sú pod dohľadom oficiálnych štruktúr.
Nemusíme byť alibistami, ale je skutočne namieste otázka preskúmania prvkov zneužívania pracovníkov polície, verejných činiteľov a bezpečnostného systému štátu pre presne nedefinované potreby konkrétneho objednávateľa ku zbieraniu a k zhromažďovaniu údajov. Dodatočná manipulácia faktov zo strany Petra Tótha, ktorá upriamovala pozornosť na Kočnera v skutočnosti nikdy nebola rozkrytá a potvrdená, úplne zjavne sa jedná o krycí manéver zo strany Petra Tótha. Tóthom zadaná takáto selekcia novinárov a nenovinárov mala viesť k získaniu poznatkov k ich vydierateľnosti a vôbec nie k špecifikácii poznatkov o Kuciakovi pre prípravu jeho vraždy.
Mlynarčík potvrdil, že u Kuciaka nikdy nebol urobený režim dňa, ako sa to vo verejnosti fabulovalo kvôli príprave vraždy – z čoho vyplýva, že z tohto sledovania to nemohlo byť ani Andruskóvi zadané.
Tóth by mal byť neodkladne zaistený pre podozrenie z organizovania nezákonného sledovania a marenia spravodlivosti.
Tieto informácie úplne zapadajú do podozrenia o Tóthových konšpiráciach, ktorými po celý čas marí vyšetrovanie a vytvára akési matrixovské prostredie svojimi svedectvami, uvádzaním nepreukázaných a nepravdivých tvrdení o množstve ľudí, ktorých sa snaží kompromitovať. Cieľom Tóthových fabulácii a manipulácii je vytvorenie umelej verzie dejovej línie a zapojených ľudí, ktoré odvádzajú pozornosť od skutočných okolností a faktov a dávajú verejnosti model objednania vraždy Jána Kuciaka Mariánom Kočnerom.
Ukončenie dnešného pojednávania s poukazom na nekvalifikovanosť niektorých návrhov
Na záver pojednávania súd žiada Romana Kvasnicu aby vysvetlil, prečo žiada, aby súd zabezpečil Kočnerove zmenky voči Penta Funding. Kvasnica sa odvoláva na informácie zo spisu, že Kočner vďaka zmenkám získal úver a môže si cez ne zabezpečovať rôzne iné záväzky. Zároveň zdôrazňuje, že ak by Kočner mohol všetky zmenky použiť, mohlo by byť sťažené právo jeho klientky získať náhradu škody. Súvislosť s prejednávanou žalobou vo veci vraždy nie je dostatočne vysvetlená, argument spočíva v tom, že ak by Kočner mohol všetky zmenky použiť, tak by mohlo byť sťažené právo jeho klientky získať náhradu škody.( Jedná sa o jeden milion euro).
Túto vec uzatvára predsedníčka senátu čítaním rozhodnutia Špeciálnej prokuratúry z júla 2018, ktorým bol zaistený Kočnerov majetok. Išlo o nehnuteľný majetok, finančné prostriedky na osobných účtoch v J&T banke, v Tatrabanke, majetok evidovaný v Privat banke a zmenky za 12 miliónov eur, ktoré žiada Kvasnica zaistiť. Zaistené sú aj akcie Inkasného servisu alebo iné akcie. Kočnerovi tiež zaistili Bentley alebo štvorkolky. Prokurátor zaistil majetok preto, že očakáva udelenie trestu prepadnutia majetku.
Tu vlastne vidíme, prečo je Kočnerovo obvinenie pre poškodených tak dôležité. Je jediný, kto je dosť solventným na plnenie povinnosti nahradiť požadovanú škodu. V prípade prepadnutia majetku ako to avizuje prokurátor sa očakáva najmä odsudzujúce rozhodnutie vo veci zmeniek.
Na záver pojednávania súd stanovuje vykonávanie ďalších dôkazov, určenie čítania listín do konania a priame vypočutie niektorých znalcov. Kočnerov obhajca Para žiada, aby bol predvolaný a vypočutý Jaroslav Oster. Ten riešil analýzu mobilov vrátane Threemy, či USB kľúčov s fotkami zo sledovania.
Predsedkyňa senátu dôrazne upozornila na to, že prokuratúra nedôsledne špecifikovala návrh na vykonanie vecných dôkazov, pretože podľa súdu to chýba v prílohe obžaloby. Uložila preto prokuratúre, aby v lehote do 5 dní tieto špecifikácie dodala.
Súd Marčekovi zrušil kolúznu väzbu na základe jeho žiadosti. Ostáva v útekovej a preventívnej väzbe čo pre neho znamená miernejší režim.
S/d hlavné pojednávanie prerušil až do 3.februára.