Sme po celý čas iba obeťami divadelného predstavenia s názvom „ Ilúzia“?




V tomto článku sa nebudem venovať iba blížiacim sa parlamentným voľbám. Budem sa venovať dlhému časovému obdobiu, počas ktorého sme sa s najväčšou pravdepodobnosťou stali obeťami divadelného predstavenia „ Ilúzia“. A čo to Divadlo Ilúzie vlastne je? Podľa toho, čo som sa za obdobie posledných dvoch mesiacov dozvedel, ide o druh činoherného „umenia“, ktorým sme kŕmení a najmä ovplyvňovaní dlhú dobu.

Jeden príklad za všetky

Aby som sa nevyjadroval v inotajoch, poďme sa spoločne pozrieť na jeden príklad. Hneď na začiatku vás chcem požiadať, aby ste si článok prečítali celý a úsudok si urobte až po dôkladnom uvážení a analýze toho, čo tu napíšem.

Predstavte si, že sa s vami skontaktuje neznáma skupina ľudí, povedzme zahraniční investigatívci. No a títo ľudia vám budú tvrdiť, že majú značné množstvo informácií a dôkazov o tom, že sa na Slovensku udiali závažné udalosti, ktoré boli účelovo režírované tak, aby navodili dojem ilúzie. Keď som si tie informácie postupne overoval (v rámci mojich možností) a vnímal napríklad reakcie ľudí, ktorí o týchto informáciách vedia, ale nemajú zrejme chuť sa s nimi znovu konfrontovať, pochopil som a pripustil, že tieto informácie sa môžu zakladať na pravde.

Tento príbeh sa týka udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1997 v Bratislave. Prakticky celé Slovensko si bolo na jeseň toho roku isté, že v nemocnici na Kramároch bol popravený Róbert Holub, známy ako boss košického podsvetia. Tejto poprave predchádzala streľba v bratislavskom hotely Danube, pri ktorej bol R. Holub ťažko zranený a prevezený do spomínanej nemocnice. Detaily k tomuto činu si viete vyhľadať kdekoľvek na internete. Toto je verzia, ktorá sa oficiálne prezentuje už dlhé roky, dokonca sa kvôli nej vedú súdne spory a dokonca existujú ľudia právoplatne odsúdení za tento skutok. Tomuto všetkému dlhé roky veríte (vrátane mňa), pretože vám to celé garantujú médiá, polícia, prokuratúra, súdy. A zrazu sa k vám dostane správa, že všetko je inak, Róbert Holub údajne žije, užíva si relatívny luxus v zahraničí a dokonca sú o tom dôkazy.

V prvej chvíli máte pocit, že s vami niekto tvrdo žartuje

Áno, priznám sa, že to bol prvý pocit, ktorý som z tejto správy mal. Navyše som si myslel, že ma možno niekto chce vtiahnuť do nejakej pasce, možno kvôli článkom, ktoré píšem. Potom som sa začal domnievať, že sa asi jedná o niečo, čo by malo mať vplyv na súčasnú situáciu na Slovensku, hlavne pred voľbami. Ibaže z informácií, ktoré som postupne dostával vysvitlo, že skupina ľudí, ktorá ma oslovila, informuje časť slovenskej verejnosti už dlhšiu dobu, bez ohľadu na to či je u nás predvolebný cirkus. Snažil som sa o ich tvrdeniach zistiť viac.

Podľa toho, čo som sa dozvedel, počas obdobia 7 rokov kontaktovali rôznych novinárov, politikov, verejne činné osoby i bežných ľudí, aby im odovzdali svoje zistenia. V roku 2014 a 2016 dokonca pricestovali na Slovensko, kde sa stretli s ľuďmi, o ktorých si mysleli, že im môžu dôverovať. Ukázali im aj svoje dôkazy. Z týchto stretnutí vzišiel jeden človek, ktorý vynaložil úsilie a začal vo veci konať. Jeho snaha po určitom čase uviazla na mŕtvom bode. Všetci ostatní – oslovení aj tí, ktorí sa stretli s nimi osobne, skôr či neskôr ukončili kontakt.

Oficiálny či neoficiálny program na „ochranu“ osôb?

Poďme sa teraz na túto situáciu pozrieť neutrálnou optikou. Povedzme, že existuje určitý program na ochranu osôb, ktoré spolupracovali s orgánmi štátu. Akéhokoľvek. Takýto program môže byť síce prísne utajený, ale oficiálny. Som ochotný pripustiť aj túto možnosť. Ale prečo by sa niečo oficiálne malo riešiť pomocou tak náročne zinscenovaného Divadla Ilúzie, akým bola údajne fingovaná poprava Róberta Holuba? Prečo malo žiť Slovensko v ilúzii, že je mŕtvy a čo bol naopak dôvod ukrývať ho a nechať žiť? Alebo sa to skôr týka niečoho, čo vôbec nie je oficiálne, ide to nad rámec akýchkoľvek vedomostí vedenia štátu (a možno aj iných štátov) a sú v tom zainteresované iba niektoré osoby, ktoré sa zodpovedajú určitým skupinám?

Tých otázok je samozrejme viac a určite si mnohí povedia, že je to všetko konšpirácia, ale má to svoje ale. Ako som spomínal, jeden človek sa na základe osobného stretnutia s týmito ľuďmi snažil urobiť všetky možné kroky, aby sa zistilo, kto stojí za celým divadlom z roku 1997. A možno aj mnohými ďalšími. Je to človek, ktorý by neriskoval svoje postavenie, ak by nebol presvedčený o pravdivosti tvrdení osôb, ktoré kontaktovali aj mňa.

O týchto skutočnostiach som informoval predstaviteľov niektorých politických strán a strany samotné. Jediný, kto reagoval bol hovorca hnutia OĽaNO, ktorý sa ma spýtal o čo opieram svoje tvrdenia. Tak som mu poslal o čo sa opieram. Aj s menami, u ktorých si môže informácie preveriť. Už sa neozval. Takisto sa neozval nikto iný. Bolo by však veľmi osožné, aby sa daným skutočnostiam niekto naozaj začal seriózne venovať.

Toľko na úvod, pokračovanie na budúce…

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies