Úrad na ochranu osobných údajov a Zuzana Petková v akcii

Kto bude kontrolovať kontrolujúcich?

V demokratickej spoločnosti, pravdepodobne aj u nás na Slovensku sú novinári označovaní za „watch dogs“. Strážnych psov. Majú strážiť demokraciu. Fungovanie spoločenských vzťahov, činnosť politikov, férovosť a mravnosť verejného života. My sa pýtame: „Čo strážia novinári na Slovensku?“ Dnes sme získali dojem, že strážia predovšetkým sami seba. Svoje záujmy, svoje ciele.

Kočnerova knižnica

Je to zázračná skrinka, z ktorej novinári vyťahujú vhodné informácie. Tie, ktoré sa im nehodia, zostávajú na dne skrinky. A možno tam vybledne na nich atrament a nikdy sa na svetlo božie nedostanú. Aké tajomstvo vydala skrinka dnes? Veľké tajomstvo, že šéfka Úradu na ochranu osobných údajov Soňa Pötheová komunikovala s Kočnerom. Apage satanas!

Petkovej zbožné želanie

V televízii sa dnes hlavných správach vyjadrovala pani Zuzana Petková z nadácie Zastavme korupciu. To je tá mimovládka, čo ju založil pán Trnka, spolumajiteľ ESETU. https://zastavmekorupciu.sk/o-nas/

Vraj vláda by mala navrhnúť parlamentu, aby riaditeľku Úradu na ochranu osobných údajov Soňu Pötheovú odvolal. To napriek tomu, že pani riaditeľke v máji končí päťročné volebné obdobie. Prečo? Nuž veď – komunikovala s Kočnerom! A následne cinkajú na obrazovke esemesky a celé Slovensko si môže prečítať súkromnú komunikáciu dvoch ľudí, ktorí keď ju písali, tak v presvedčení, že je to ich súkromná komunikácia a okrem ich dvoch ju nikto iný čítať nebude. Lebo to nielenže nedovoľujú naše zákony, ale ani obyčajná ľudská slušnosť. Pani Petkovú neučila v detstve mama, že nemá počúvať za dverami?

Komunikácia nebola ani erotická, ani politická, nevybavovali sa v nej nejaké výhody pre kohokoľvek, ani náznakom neprešla okolo funkcie pani Pötheovej ako verejne činnej osoby. Dvaja ľudia v nej zdieľali svoje súkromie, svoje názory na isté spoločenské javy, na správanie sa časti istej spoločenskej skupiny – novinárov. Prečo teda ten strašný krik? A volanie po poprave?

Kto bude strážiť strážnych psov?

Naše strážne psy sa utrhli z reťaze. A hryzú hlava-nehlava. To preto, lebo v našej krajine nemáme nikoho, kto by strážil práve ich – novinárov. Vraj strážnych psov demokracie.

Kam sme sa to vlastne dostali?

Naša demokracia balansuje na okraji priepasti. Úrad na ochranu osobných údajov je najsilnejším kontrolórom, pred ktorým by mali prejaviť úctu i reprezentanti slobody slova. Sme hlboko presvedčení, že zverejnenie komunikácie nie je náhoda.

Hrabanie sa v priečinkoch zázračnej knižnice prišlo presne po tom, ako si Úrad na ochranu osobných údajov „dovolil“ spýtať sa investigatívneho novinárskeho centra veľmi nejasného pôvodu a s veľmi nejasnými cieľmi, odkiaľ má k dispozícii 57 TB údajov zo spisu vraždy Jána Kuciaka. Namiesto odpovede prišiel obrovský štek. Zverejnenie súkromnej komunikácie. Aby sme my, ostatní občania vedeli, KTO JE TU VAČŠÍ PES.

Je až neuveriteľné, kam siaha neohroziteľnosť bardov slobody slova. To oni rozhodujú o tom čo, kedy a o kom sa bude čítať. Výlučne oni. Podľa ich aktuálnej potreby. S odvolaním sa na právo na šírenie informácií. A s odvolávaním sa na „zákonnú povinnosť ochrany zdrojov“. Nuž tak, len im pripomeňme, čo hovorí ZÁKON č. 167/2008 Z.z. tlačový zákon, na ktorý sa odvolávajú. Ustanovenie § 4 ods. 1 im ukladá povinnosť mlčanlivosti o totožnosti fyzickej osoby, ktorá im informáciu poskytla. Zároveň však ustanovenie toho istého paragrafu v ods. 4 hovorí, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.V osobitnej časti Trestného zákona nájdeme viacero trestných činov, ktorých skutková podstata je spojená s dôvernosťou informácie a s ochranou dát prenášaných elektronicky. Naše strážne psy nielenže nekonajú tak, aby spáchanie trestného činu prekazili, ale oni trestnú činnosť priamo pred našimi očami páchajú.

Ako možno tolerovať takéto masívne porušovanie ochrany súkromia?

Veľmi jednoducho. Naše strážne psy si vycvičili za posledných pár rokov celú spoločnosť. A všetky autority. Názorný príklad sme zažili dnes. Pani riaditeľka Pötheová, váš úrad si dovolil spýtať sa novinárov, odkiaľ majú informácie? Veľmi rýchlo prišlo vysporiadanie sa s vašou odvahou. Čo na tom, že si len plníte zákonom stanovenú povinnosť, za ktorú ste platená. Mimochodom, médiá nezabudli uviesť, že platená dobre – štyrmi tisíckami mesačne. To ak by k vášmu konaniu niekto pocítil sympatiu, nech ju hneď závisť udusí. Že ste sa nevyhrážali pokutou, len pri vyžadovaní súčinnosti ste uviedli poučenie podľa zákona? Kto si to bude preverovať? Aj zákonný postup dnes možno označiť za vyhrážanie sa novinárom. Keď novinár povie, že to bolo vyhrážanie, tak to bolo vyhrážanie a basta!

Pravda nie je v zákone, pravda je v médiách  

Bohužiaľ, až sem sme sa dostali. Náš generálny prokurátor je asi veľmi, veľmi unavený starý muž. Nedokáže už ani nastaviť termostat na vyššiu teplotu, nieto ešte rozpútať pekelnú horúčosť. Zabudol vo svojej únave na to, čo znamená konanie ex officio. Alebo možno len nepozerá správy a nesleduje spoločenské dianie. Nedozvedel sa o dlhodobom a masívnom porušovaní ľudských práv chránených aj Trestným zákonom. Nekoná. Prečo by aj konal? Aby dopadol rovnako, ako tá krehko pôsobiaca žena Soňa Pötheová? Ešteže čo! Veď v tejto krajine už každý pozná pravidlo: nad novinármi nemáš šancu vyhrať. Tak načo dráždiť hada bosou nohou…

 Čo bežný občan?

Nič. Dnes sme na vlastné oči videli a na vlastné uši počuli, že novinári môžu hrubo pošliapať práva verejne činnej osoby, ktorá nechcela nič, len robiť svoju prácu a chrániť súkromie iných občanov. Neuchránila ani len to svoje. A všetci predstavitelia verejnej moci mlčia…čušia za pecou, a dúfajú, že novinári z klobúka zajtra nevytiahnu práve tú „ich“ komunikáciu.

Väčší pes …

My všetci naozaj „obyčajní ľudia“ neznamenáme nič. Naše súkromie na Slovensku stratilo svoju posvätnosť. Keďže nie sú reťaze a nikto nestráži strážnikov, je iba otázkou času, kedy nasrdené psy roztrhajú kohokoľvek z nás. Netešme sa, že ešte dnes ich zrak na nás nepadol…

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies