Vláda na políciu a spravodlivosť plánuje minúť skoro pol miliardy eur naviac !




PODPORIŤ

 Na boj proti korupcii chce vláda z fondu obnovy vynaložiť 228,6 milióna eur

Z európskych financií chce vláda zefektívniť boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, zmodernizovať a vybudovať odborné kapacity Policajného zboru a optimalizovať riadenie krízových situácií.

Na boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí a na bezpečnosť a ochranu obyvateľov chce vláda z fondu obnovy vynaložiť 228,6 miliónov eur. Je to o 4,9 milióna viac ako v pôvodnom návrhu, ktorý Ministerstvo financií SR v marci predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Na boj s korupciu pôjde aj 15 miliónov eur z EŠIF (Národná implementačná a koordinačná jednotka), dva milióny eur z fondu AMIF a 6,3 milióna eur zo štátneho rozpočtu. Z týchto peňazí chce vláda podporiť tri reformy, a to zefektívnenie boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí, modernizáciu a budovanie odborných kapacít Policajného zboru a optimalizovanie riadenia krízových situácií. Vyplýva to z návrhu Plánu obnovy a odolnosti SR, o ktorom dnes bude rokovať Hospodárska a sociálna rada SR (HSR).

V rámci boja s korupciou chce vláda zaviesť viaceré inštitúty na odhaľovanie finančnej trestnej činnosti. Ide napríklad o interné akty súvisiace s prijatím legislatívy zaisťovania majetku, nový zákon upravujúci zriadenie centrálneho registra účtov a nový zákon o preukazovaní majetku. Ďalej plánujú reorganizáciu štruktúr polície s presunom kapacít na nové špecializované oddelenia finančného vyšetrovania, vrátane regionálnej úrovne. „Boj proti korupcii bude podporený aj novým Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý bude pomáhať a chrániť oznamovateľov finančnej trestnej činnosti. Bude tak prvým kontaktným bodom na začatie finančného vyšetrovania,“ uvádza sa v návrhu.

Náklady na zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti budú zahŕňať technické vybavenie, vrátane rekonštrukcie budovy sídla úradu vo výške 1,7 milióna eur v rokoch 2021 až 2022. Osobné a prevádzkové náklady budú financované zo štátneho rozpočtu. V roku 2021 predpokladajú výdavky vo výške 0,3 milióna eur, v ďalších rokoch 1,2 milióna eur.

Cieľom reformy Policajného zboru je zefektívniť odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti v oblasti environmentálnej kriminality, vrátane prevencie s prepojením na odhaľovanie a znižovanie korupcie v tejto oblasti. Útvar polície na boj s environmentálnou trestnou činnosťou by mal 200 policajtov. Vláda plánuje tiež vybudovať útvary kriminálnych analýz na regionálnej úrovni. Mal by mať 60 analytikov a 50 zamestnancov služieb kriminalistickej techniky. „Povedie to k zvýšeniu efektívnosti odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti a v konečnom dôsledku k zvýšeniu dôvery v políciu,“ konštatuje návrh.

Na reformu justície by malo z plánu obnovy ísť 255,3 milióna eur

Pod reformu justície patrí zmena súdnej mapy, boj proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti súdnictva.

Na reformu justície by malo ísť z európskeho Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) 255,3 milióna eur. Oproti pôvodnému návrhu predloženému do medzirezortného pripomienkového konania v marci je to o 11,3 milióna eur viac. Ďalšie financovanie zostáva nezmenené. Zmeny v rezorte spravodlivosti by mali byť podporené aj zo štátneho rozpočtu vo výške približne 24,5 milióna eur v rokoch 2021 až 2022 a 16,6 milióna eur každoročne po spustení súdnej mapy. Pod reformu justície patrí zmena súdnej mapy, boj proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti súdnictva. Vyplýva to z návrhu Plánu obnovy a odolnosti SR, o ktorom dnes bude rokovať Hospodárska a sociálna rada SR (HSR).

Reforma súdnej mapy bude spočívať v niekoľkých fázach prekresľovania a zväčšovania plochy súdnych obvodov, znižovania ich počtu a s tým spojeným zväčšovaním kapacít súdov. Redukciou počtu súdov a sústredením ľudských kapacít by mal vzniknúť priestor pre špecializáciu sudcov, čo potenciálne skvalitní a zrýchli ich rozhodovaciu činnosť. Prvá investícia v rámci reformy súdnej mapy spočíva v modernizácii existujúcich súdov, či v prípadnej výstavbe alebo obstaraní nových moderných priestorov pre súdy. Financie z plánu obnovy by mali ísť aj na analytické kapacity, digitálne technológie a elektronizáciu súdnych procesov. Výsledkom reformy súdnej mapy by podľa predbežného návrhu mali byť dva nové mestské súdy, tri rozšírené a zmodernizované prvostupňové všeobecné súdy v sídle odvolacieho súdu, 25 zmodernizovaných alebo rozšírených prvostupňových všeobecných súdov, nové priestory pre tri odvolacie súdy a modernizácia priestorov pre nové správne súdy.

Vyriešiť by sa malo aj sídlo Najvyššieho správneho súdu SR a modernizácia priestorov Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. „Popri tom bude intenzívne riešená tiež IT infraštruktúra novej siete súdov. Zmodernizuje sa technické vybavenie súdov a ich zamestnancov. Predpokladá sa vývoj nových centrálnych IT systémov, ktoré prinesú digitalizáciu niektorých procesov v súdnom systému,“ skonštatoval návrh predložený na vládu. Cieľom je, aby vo štvrtom štvrťroku 2022 prešiel výkon súdnictva z pôvodných všeobecných súdov na modernizované nástupnícke súdy.

Za účelom boja proti korupcii a posilňovania integrity a nezávislosti súdnictva predpokladá vláda viaceré legislatívne zmeny. Plánujú posilniť právomoci a kompetencie sudcovského stavu pre svoju vnútornú kontrolu, zaviesť poistky posilňujúce deľbu moci, ale zároveň stransparentniť procesy justície širokej verejnosti. Náklady na Súdnu radu SR predstavujú kapacity na preverovanie majetkových pomerov sudcov a administratívne kapacity v počte 20 ľudí. S technickým vybavením predstavujú celkové náklady 1,1 milióna eur v roku 2021, 0,97 mil. eur od roku 2022. Posilnenie Súdnej rady SR bude financované zo štátneho rozpočtu.

Náklady na zriadenie Najvyššieho správneho súdu sa predpokladajú od roku 2021 vo výške 7,9 milióna eur a to vrátane technického vybavenia. Od roku 2022 by mali byť výdavky vo výške 5,5 milióna eur. Jeho činnosť by sa mala začať v polovici roka 2021. V rámci reformy chce tiež vláda zefektívni zaisťovanie majetku a jeho správu, vrátane vytvorenia samostatnej inštitúcie, ktorá sa touto agendou bude zaoberať. Úrad pre správu zaisteného majetku by mal mať 21 zamestnancov. Spolu s technickým vybavením sa plánuje financovanie zo štátneho rozpočtu v sume 0,98 milióna eur v roku 2021 a 1,4 milióna eur od roku 2022.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies