Aká úzka je hranica medzi spojencom a agresorom?

Ochrancovia dohody o obrannej spolupráci s USA minister zahraničných vecí Ivan Korčok a minister obrany Jaroslav Naď sa snažia z odporcov dohody urobiť idiotov, ktorým ide len o to “dostať USA do polohy agresora”. Je naozaj potrebné dostať niekoho do polohy, v ktorej už dávno reálne je?

Pojem agresor je v diplomatickom jazyku slovo, ktoré má silne negatívny náboj, čo si kariérny diplomat Korčok, ale aj politik typu Robert Fico veľmi dobre uvedomuje, a preto sa mu v zahraničnej politike snaží čo najviac vyhnúť. Povedať o USA, ktoré je členom NATO, teda aliancie, kde má svoje miesto aj Slovensko, môže byť považované za kopanec do vlastných radov, hoci sebareflexia z času na čas neuškodí!

Už v druhej svetovej vojne USA pochopili, že zbrojársky biznis je neuveriteľne výnosný, ale na jeho fungovanie, samozrejme, potrebujete vojnu. Zároveň americkému politikovi stačí milovať krajinu, mier a bojaschopnú Americkú armádu, ktorá mier zabezpečí na celom svete! Budovanie demokracie na celom svete sa stalo primárnou úlohou USA, do ktorej sa určili samy, a túto úlohu vykonávajú najmä “statočnými hrdinami”, ktorí sú za vlasť a demokraciu ochotní položiť život v Iraku, Afganistane, Líbyi, ale aj napr. v Sýrií. Silou a zbraňami napísali USA Ústavu pre Sýriu, pričom za chrbtom im vyrástol Islamský štát, ktorý podľa tamojších obyvateľov robil nábor za staré dobré americké doláre!

Kto sú pre Irak, Afganistan, Líbyu, či Sýriu Spojené štáty? Agresorom, ktorý bez akceptovania tamojšej mentality a fungovania násilím implementoval svoje videnie sveta a fungovania spoločnosti! Na otázku, či Slovensku hrozí nejaký ozbrojený konflikt odpovedajú Naď s Korčokom, že “nie” a dodávajú, že dohodou “bude Slovensko obrany schopnejšie a zvýši sa jeho bezpečnosť”! Ale proti komu, páni?

Rusko nie je nepriateľom Slovenska!

“Dohody členských štátov NATO na východnej hranici, vytvárajú ochrannú bariéru, resp. múr pred agresiou Ruskej federácie,” konštatujú bez hanby Naď s Korčokom, ktorí tým pádom potvrdzujú, že dohoda s USA má pomôcť Spojeným štátom tlačiť na Rusko! Lenže, uvedomujú si zástancovia tejto bilaterálnej zmluvy blízkosť a potrebu dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom?

Násilného nátlaku na vnímanie sveta podľa USA sa na Slovensku báť nemusíme, veď rovnako vidíme väzneného Alexeja Navaľného, ale ignorujeme “demokraticky” väzneného Juliana Assangea. Vnímanie sa stalo prioritou Prezidentského paláca, ktorý citlivo vníma likvidáciu právneho štátu na Slovensku a odsudzuje podľa amerického vzoru situáciu v Bielorusku, a to pri každej možnej príležitosti! Síce nám nesmrdí ruský plyn, ale smrdí nám politika Ruska, ktorá neakceptuje videnie sveta Spojených štátov, ktoré sú dnes “jediným ochrancom demokratických princípov na svete”!

Podobne ako USA nemožno vnímať len ako spojenca, ale aj ako agresora, tak isto Ruská federácia nie je len nepriateľom, ale pre Slovensko pomerne dôležitým obchodným partnerom! Politika, ktorú propagujú Naď s Korčokom kopíruje hokej, v ktorom víťazstvo nad Ruskom vždy extrémne poteší, ale víťazstvo nad USA má tiež vysokú hodnotu. V čom je rozdiel medzi Ruskom a USA? Takmer v ničom, nakoľko obaja veľkí hráči sveta v prvom rade hľadia na svoje záujmy, a podobne aj my by sme mali hľadieť na tie svoje!

Aká úzka je teda hranica medzi spojencom a agresorom? Minimálna! Kým s USA tvoríme alianciu NATO, ktoré by nás spolu s našou štedro dotovanou armádou zo štátneho rozpočtu (2 mld. eur) malo dostatočne ochrániť, tak od Ruska nás delí “len” Ukrajina a potrebujeme ich plyn, naftu a dobré “bratské” vzťahy, nie tŕň v oku v podobe amerických vojakov na našom území, ktorých veľká časť spoločnosti celkom oprávnene bude vnímať ako Ruských vojakov, ktorí v 1968 prišli “len na čas” a zotrvali tu do 1989

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies