Ako Pavol Rusko údajne objednal odstránenie Sylvie Volzovej




Sumár nezmyslov, vyplývajúcich z predpokladu, že tvrdenia uvedené vo výpovedi M. Černáka a M. Kaštana sú pravdivé.

Od pondelka do stredy pokračuje pred senátom Špecializovaného trestného súdu v bratislavskom Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody pojednávanie v kauze údajného falšovania miliónových zmeniek. V súvislosti s osobami obžalovaných médiá intenzívne zdôrazňujú, že v súčasnosti sú obidvaja obžalovaní z objednávky vraždy. Obžaloby podané nielen voči Mariánovi Kočnerovi, ale aj Pavlovi Ruskovi vyvolávajú oprávnene nielen otázniky, ale najmä pochybnosti o ich účelnosti, aj dôvodnosti.

Pavol Rusko a údajná objednávka vraždy Sylvie Volzovej

Motívom údajnej objednávky vraždy Sylvie Volzovej mala byť snaha Pavla Ruska získať jej podiel v TV Markíza a tým aj veľký majetkový prospech.

Sylvia Volzová však nikdy nemala v televízii Markíza žiadny obchodný podiel.

Ak za televíziu považujeme spoločnosť STS s.r.o., v ktorej bol Pavol Rusko generálny riaditeľ a vyrábala celý televízny program, mala naň autorské práva. Spoločnosť STS s.r.o. vlastnila aj pozemok, budovy, televízne štúdiá, mala všetkých zamestnancov, generovala celý obrat a prakticky zabezpečovala kompletnú výrobu a vysielanie.

V skutočnosti Sylvia Volzová vlastnila 50% podiel len v spoločnosti Markíza -Slovakia s.r.o., ktorá ešte v roku 1995 vložila do STS s.r.o. právo využitia televíznej licencie a podpísala s ňou exkluzívnu zmluvu o dodávke a zabezpečení vysielania televízneho programu.

Za to získala Markíza – Slovakia s.r.o. 5 % podiel z budúceho zisku televízie, čiže na Volzovú pripadalo2.5% zo zisku. Prvé vyplácanie zisku malo podľa vtedajších odhadov nastať až o štyri až päť rokov a jeho výšku, ako aj presný termín vyplatenia, nebolo možné určiť a realizovať bez súhlasu Pavla Ruska.

Hodnota podielu S. Volzovej teda predstavovala len 2.5% zo zisku. Vplyv Volzovej podielu na riadenie spoločnosti STS s.r.o. bol prakticky nulový.

Sylvia Volzová z titulu vlastníctva 50% podielu v spoločnosti Markíza – Slovakia s.r.o. nemohla ovplyvniť žiadne rozhodnutie v TV Markíza, ani zmeniť. Naopak, akékoľvek rozhodnutie v TV Markíza, vrátane stanovenia termínu a výšky zisku, určeného na vyplatenie akcionárom musel odobriť Pavol Rusko. Kompetencie Pavla Ruska by sa nadobudnutím podielu Sylvie Volzovej v ničom nezmenili.

Podľa Černáka po prevode obchodného podielu mala byť Sylvia Volzová fyzicky zlikvidovaná…

Pavol Rusko by vraždou Sylvie Volzovej nezískal nič, ale stratil všetko, pretože:

Markíza – Slovakia s.r.o. ako držiteľ televíznej licencie, podľa vtedy platného zákona č.468 / 1991 § 11 a 14, pri zmenách vlastníkov bola povinná požiadať Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie o dodatočné odsúhlasenie akéhokoľvek prevodu obchodného podielu, pričom v prípade jeho neschválenia musela Rada licenciu zo zákona odňať. Na základe žiadosti o schválenie prevodu by musela licenčná rada začať tzv. správne konanie, ktorého súčasťou je aj vypočutie účastníkov konania.

Ak by sa zistilo, že S. Volzová je nezvestná, nielen že nemohla by zmenu vlastníctva podielov schváliť, ale v prípade, že by sa jej zmiznutie začalo prešetrovať, bol by Pavol Rusko prvým podozrivým. Dokonca aj v prípade, že by ho neusvedčili, pre 2.5% z budúceho zisku televízie by prišiel o licenciu a do konca života by bol vydierateľný.

Údajné prvé stretnutie s Černákom

Stretnutie bolo v sídle Černákovej firmy, dokonca v jeho kancelárii. V jednej z kapitol svojej knihy píše Mikuláš Černák o kamerovom zabezpečení svojho domu.

Našiel by sa človek, ktorý by si myslel, že kamery a odposluchy nebudú namontované aj v jeho sídle, respektíve priamo v kancelárii?

P. Rusko musel predsa predpokladať, že Černák bude mať svoju kanceláriu monitorovanú kamerou i odposluchom – a napriek tomu mal podľa obžaloby úplne pokojne podstúpiť také šialené riziko, nezmyselne riskujúc svoju povesť i slobodu na dlhé roky. Podľa tejto logiky sa teda osobne vybral do 200 km vzdialeného sídla najsilnejšieho zoskupenia v podsvetí, za bieleho dňa, videný množstvom ľudí, pod kamerami a pred mikrofónmi, v kancelárii u Černáka objednal vraždu Volzovej a na najbližších 20 rokov tak s „dôverou“ vložil svoj osud a svoju slobodu do jeho rúk.

V snahe získať 5% zo zisku, o vyplatení ktorého sám spolurozhodoval, si teda objednával vraždu na prvom stretnutí v mafiánskom sídle, nedbajúc na riziko vlastného odhalenia, nahratia, svedeckého usvedčenia, dlhoročnej straty slobody, straty licencie a prakticky doživotnej vydierateľnosti zo strany podsvetia., aby si pri prvom stretnutí, za účasti ďalšieho svedka, ktorého nikdy predtým nevidel. To je predsa úplne šialená predstava.

Údajná požiadavka na vykonanie vraždy

Úplne komicky vyznieva aj údajne požadovaný spôsob vykonania vraždy, ktorý niekoľkokrát vo svojich výpovediach uvádzajú Miloš Kaštan i Mikuláš Černák. Pavol Rusko ho mal deklarovať slovami: „ Urobte to tak čisto, ako v prípade Bachledu“ – čo mu Černák s Kaštanom, bez akýchkoľvek námietok, prisľúbili…

Lenže v tom čase predsa nikto nevedel, že to boli práve oni dvaja, kto na jeho odstránení začiatkom leta 1997 participovali. To, že by proti takejto požiadavke neprotestovali a tichým súhlasným mlčaním sa k vražde vlastne hneď priznali, je úplne absurdné. Nehovoriac už o tom, že Pavol Rusko by tak vlastne obvinil Černáka i Kaštana z vraždy, pričom by im prezradil, že o odstránení Bachledu vie a sám by sa tak dostal do smrteľného nebezpečenstva.

Odovzdanie polmiliónovej zálohy

Po stretnutí v Banskej Bystrici nasledovalo údajne druhé stretnutie v bratislavskom hoteli Holiday Inn, na ktorom Pavol Rusko, za účasti Černáka, Kaštana, Lališa, Čongrádyho a Steinhúbla údajne pred všetkými prítomnými potvrdil svoju žiadosť na odstránenie Volzovej a prisľúbil zložiť zálohu 500 tisíc Sk, ktorú údajne vzápätí osobne priniesol! Nestačilo teda predniesť „objednávku“ v Banskej Bystrici na kamery, údajne na Kaštanovo zavolanie mal P. Rusko opäť osobne prísť a pred ďalšími tromi svedkami, z ktorých by Lališa a Čongrádyho videl po prvý krát v živote zopakovať svoju žiadosť. Týmto počinom by Rusko naservíroval všetkým prítomným svoju slobodu a prakticky neobmedzenú vydierateľnosť ako na dlani.

Tvrdenia Černáka o zálohe, ktorú Rusko priniesol za bieleho dňa a podáva ju priamo z auta Kaštanovi, je iba špička klamstiev a výmyslov. V súčasnosti okrem Černáka a Kaštana žije z údajných účastníkov tohto vymysleného stretnutia už len Lališ, ktorý ich tvrdenia v plnom rozsahu odmietol.

Veľmi veľa o klamstvách a nezmyselnostiach, uvedených vo výpovediach Černáka a Kaštana o tomto druhom stretnutí, svojím neskorším konaním prezradila aj dvojica Čongrády a Žaluď a to aj napriek tomu, že v súčasnosti nie je možné sa ich už na nič opýtať.

Na údajnom druhom stretnutí sa mali dohodnúť kompetencie medzi ľuďmi od Černáka a Čongrádyho ako aj rozdelenie sumy za údajnú vraždu. Bratislavská skupina mala dostať až 50 percentný podiel z celkovej sumy, respektíve Ruskom údajne prisľúbenej odmeny za vypátranie, odsledovanie a vylákanie Volzovej na stretnutie. Za tým účelom mali dostať od Ruska dokonca aj fotografiu Volzovej.

Vypátranie, sledovanie, vylákanie Volzovej…

Silvia Volzová sa však nikde neskrývala. Nebola žiadnym vojnovým zločincom, unikajúcim pred spravodlivosťou, ktorého treba vypátrať. Bola verejne známa, dva krát sa zúčastnila verejného vypočutia pred licenčnou radou a dlhé mesiace trávila na Slovensku. Od začiatku vysielania poskytla množstvo rozhovorov do časopisov a všetci vedeli, že pracuje v Markíze. Mala dostupný mobil, jej číslo poznala doslova polovica Bratislavy, všetci relevantní novinári, mnohí politici a desiatky pracovníkov Markízy.

Silvia Volzová komunikovala s Čongrádym dávno pred tým, ako malo dôjsť k údajnému stretnutiu. V konečnom dôsledku práve Čongrády ju doviedol do náručia Gamatexu. Volzovú nikto nepotreboval hľadať a už vôbec nie podľa fotky.

Vzťahy Volzovej s Ruskom po roku spolupôsobenia boli na bode mrazu. V tom čase stačilo Volzovej zavolať a sľúbiť, že je k dispozícii niečo proti Pavlovi Ruskovi, či Markíze a okamžite by dobehla sama aj na kraj sveta.

Údajný svedok Lališ

Lališ, ktorý mal byť údajne podľa Černáka prítomný na stretnutí v Holiday Inn, vo svojej výpovedi takéto stretnutie kategoricky poprel. Zároveň sa nenašiel ani jeden svedok, ktorý by potvrdil existenciu stretnutia v Holiday Inn, odovzdávanie fotky, či peňazí od Pavla Ruska. Nenašiel sa ani jeden svedok, potvrdzujúci, čo i len požiadavku na sledovanie Volzovej, ktoré sa malo po údajnom zložení zálohy rozbehnúť. O realizácii takejto činnosti ani nehovoriac. Samozrejme, nenašla sa ani jediná stopa v bankových výpisoch, svedčiaca o výbere spomínanej sumy peňazí z privátneho účtu Pavla Ruska alebo z účtov Markízy za celé obdobie do roku 2O17.

Černákove mlčanie alebo ďalšia absurdnosť na zvrátenom príbehu

Mikuláš Černák dlhé roky po svojom zatknutí, ktoré mu mimochodom, údajne zabránilo doviesť fyzickú likvidáciu S. Volzovej do konca, mlčal, pretože vraj chcel chrániť svojich kumpánov i rodinu…

V čase, keď bol pri moci Vladimír Mečiar a vďaka nemu aj námestník SIS Svěchota, s ktorým bývalo (nielen) banskobystrické podsvetie pravidelne v kontakte, bol Černák, jeho blízki, rodina i kamaráti v mimoriadne ťažkej situácii.

Informácia o objednávke Ruska na vraždu Volzovej, pokiaľ by existovala, bola by tajomstvom, ktoré by pravdepodobne zvrátilo výsledky volieb a vtedajšia vláda zniesla Černákovi aj modré z neba. Svojou výpoveďou, ktorá by vtedy určite stačila na väzbu Pavla Ruska a zničila by nielen Markízu, ale zdecimovala aj politickú opozíciu, mohol zásadne pomôcť sebe, svojim blízkym, rodine i samotnému Mečiarovi, ktorý by tak mal oveľa väčšiu šancu zostať v premiérskom kresle aj ďalšie štyri roky a mohol by sa mu naozaj štedro odmeniť.

Nie je ťažké si domyslieť, čo by pred voľbami obvinenie generálneho riaditeľa Markízy a jeho  vzatie do vyšetrovacej väzby spôsobilo.

Časti výpovede, že Černákova lojalita voči Pavlovi Ruskovi však bola taká veľká, že radšej obetoval seba, priateľov, styk s rodinou a vlastne celý svoj život na slobode, ale na Ruska neprezradil ani slovo. A neurobil tak ani po incidente s Mikulášom Dzurindom po voľbách, hoci práve Dzurinda ho dostal naspäť do vyšetrovacej väzby.

Vari nemal dôvod na oslabenie jeho vládnej koalície alebo, ho v tom čase ešte na krivú výpoveď v tejto veci nikto nenaviedol?

Na stretnutí v Holiday Inn, kde bol údajne prítomný aj Čongrády, mal podľa Černáka, Pavol Rusko opätovne potvrdiť svoju požiadavku, respektíve objednávku, na odstránenie Volzovej a neskôr mali ľudia od Lališa zinkasovať aj spomínanú zálohu vo výške 500 tisíc SK, ktorú im mal Rusko poslať cez Kaštana.

Od februára 1998 mala Sylvia Volzová dvojčlennú ochranku práve na základe rozhodnutia Čongrádyho. V tom čase už totiž výdatne spolupracovala s Gamatexom a ochranka od Čongrádyho mala zabezpečovať najmä kontrolu jej pohybu z ich strany. Predstavitelia Gamatexu vtedy veľmi dobre vedeli, že v júni, keď uplynú niektoré lehoty, budú od nej ešte potrebovať niekoľko súhlasov a podpisov. Viac ako rozporuplne pôsobí fakt, že z tých, ktorí mali podľa Černákovej výpovede Volzovú „vypátrať a uniesť“, sa zrazu stali jej ochrancovia.

Volzová a jej ochrankári

V konaní o Ruskovej údajnej objednávke vraždy za pozornosť stojí aj výpoveď samotnej Volzovej a jej ochrankárov. Na otázku vyšetrovateľa, či o objednávke pána Ruska na prepis obchodných podielov a následné odstránenie pani Volzovej vedeli, totiž všetci traja vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že o ničom takom nemali žiadnu vedomosť.

Ponúka sa jednoduchá otázka: považuje niekto za reálne, že samotný Čongrády, ktorý mal údajne vedieť o snahe Pavla Ruska dať svoju spoločníčku zavraždiť, neinformuje o tejto skutočnosti ani Volzovú ani jej ochrankárov (svojich ľudí) a vystaví ich tak prakticky smrteľnému nebezpečenstvu?

Odpoveď je úplne jasná: nikdy by také niečo neurobil. Ak by totiž vedel, že Volzovú budú kvôli úspešnému dotiahnutiu celej kauzy Gamatex ešte potrebovať, a zároveň by bol naozaj svedkom objednávky Pavla Ruska na jej odstránenie v Holiday Inn, nikdy by ju nenechal chodiť po Bratislave s jedným ochrankárom a jedným šoférom, bez toho aby ochrankárov a ani samotnú Volzovú o hroziacom nebezpečenstve vôbec neinformoval.

Spolu s Čongrádym sa stretnutia v Holiday Inn mal zúčastniť aj Peter Steinhúbel alias Žaluď, s ktorým sa podľa Černáka mali neskôr na prípravných prácach odstránenia Volzovej aj osobne podieľať. Už len predstava, že by sa v Holiday Inn v tom čase zišla za spomínaným účelom práve táto mimoriadne nekonzistentná spoločnosť, musí byť pre každého, čo i len trochu v pomeroch tej doby zorientovaného policajta či novinára, absolútne nedôveryhodná a nezmyselná.

Steinhubel a Čongrády

Asi je zbytočné pripomínať, že práve títo páni, v rokoch 1998 – 1999 v kauze Gamatex z celého slovenského podsvetia hrali najdôležitejšie úlohy. Ich cieľ bol vo svojej podstate rovnaký. Čongrády chcel ovládnuť Markízu a potom ju alebo dobre predať alebo vyplatiť „podnikateľskú časť“ Gamatexu, čiže ľuďom okolo Mariána Kočnera. Žaluď mal ambíciu zaradiť Markízu do vlastného podnikateľského portfólia.

Pri pohľade na jedného alebo druhého člena podsvetia, zistíme, že obaja bojovali dlhé mesiace o nadvládu nad televíziou s Pavlom Ruskom. Aj v tomto prípade sa kľúčové otázky priam samé ponúkajú:

Nech ich už vnímame akokoľvek, naozaj ich niekto považuje za hlupákov, neschopných dať si dokopy dva a dva a využiť výhody, ktoré im súper kladie k nohám?

Ako je teda potom možné, že obaja sú svedkami objednávky na vraždu a nikdy túto skutočnosť nepoužijú v boji o Markízu?

Naozaj si môže niekto myslieť, že budú radšej bojovať 15 mesiacov s neistým výsledkom pred verejnosťou a novinármi na tlačovkách, súdoch i v médiách, rok a pol sa budú Pavlom Ruskom doslova pretláčať s jeho ochrankou, opozičnými politikmi, davmi ľudí pred Markízou a nepoužijú proti nemu informácie, ktoré sa mali dozvedieť v Holiday Inn, na získanie podielu v Markíze?

V tom čase nebolo nič jednoduchšie ako dať mu „nôž na krk“ a pod hrozbou jeho usvedčenia z ich strany ho pohodlne donútiť predať „za korunu“ celú Markízu.

Prečo to neurobili ak mali k dispozícii päť priamych svedectiev z Holiday Inn?

Odpoveď na otázku môže byť v tomto prípade jediná:

Pretože nič také sa nestalo. Nebolo žiadne stretnutie a nebola ani žiadna objednávka zo strany Pavla Ruska na zavraždenie Volzovej.

Podľa výpovedí Černáka a Kaštana, predchádzala požiadavke Pavla Ruska na odstránenie Volzovej iná žiadosť. Samotné zavraždenie Volzovej malo, podľa obžaloby, slúžiť prakticky len na zahladenie stôp. Hlavný dôvod, za ktorý mal byť Rusko ochotný zaplatiť 20 – 40 miliónov, bol prepis obchodného podielu S. Volzovej a teda „získanie majetkového prospechu“ z jeho strany.

Volzová dobrovoľne odovzdala Markízu Petrovi Čongrádymu …

Iróniou osudu sa však podiel Silvie Volzovej dostal jej zámerným a dobrovoľným konaním do rúk zostávajúcim členom skupiny z Holiday Inn (najmä Čongrádymu i Žaluďovi), takže žiadne „zahladzovanie stôp“ nebolo potrebné. To, o čo ich teda Pavol Rusko údajne žiadal, na čo im údajne poskytol aj zálohu, a kvôli čomu údajne neváhal doslova všetko riskovať, sa teda podarilo dosiahnuť vďaka sa teda podarilo dosiahnuť vďaka úmyselným krokom samotnej Volzovej bez toho, aby sa jej musel čo i len vlas na hlave skriviť.

Logika veci hovorí, že okamžite ako Žaluď alebo Čongrády získali výpis z obchodného registra, na ktorom už nefigurovala Volzová ako spolumajiteľka Markízy, mali v tichosti prísť za objednávateľom Pavlom Ruskom a oznámiť mu, že podiely získali úplne čisto, priam zázračne, a že teda chcú dohodnuté peniaze, prípadne dva krát, tri krát viac za skvele odvedenú prácu.

Podľa tvrdení Černáka boli predsa s  Ruskom všetci dohodnutí, vedeli čo chce, koľko je v hre a po zálohe, ktorú údajne aj dostali, začali na celej veci už aj pracovať…

Známe fakty z tej doby však poukazujú na to, že sa pravdepodobne všetci museli hromadne zblázniť !

Namiesto toho, aby výhodne predali to, čo tak skvele získali, alebo aspoň začali s Pavlom Ruskom rokovať napríklad o vyššej cene, vtrhli verejne s obrovským hrmotom do Markízy tak, aby o tom vedelo celé Slovensko a v takejto atmosfére, prakticky pred očami desiatok novinárov, médií a miliónov ľudí na celom Slovensku, ešte len začínali rozmýšľať, čo s obchodnými podielmi v Markíze budú robiť?

Zároveň sa s tým jediným, pre ktorého to údajne celé mali urobiť, ktorý im mal zaplatiť, a ktorého mali vďaka údajnému stretnutiu v Holiday Inn–prakticky „v hrsti“, úplne nezmyselne dostanú do veľmi tvrdého, otvoreného a takmer neriešiteľného konfliktu ešte skôr, ako sa ho stihnú opýtať na doplatenie údajne dohodnutej sumy – ale zároveň s P. Ruskom zotrvávajú v dlhodobom boji o Markízu bez toho, aby použili informácie a dôkazy o objednávke vraždy, ktoré by ho zničili za 24 hodín!

Inými slovami – keď získajú to, čo získať mali, verejne zaútočia na Markízu a ani sa len nepokúsia naplniť dohodu, ktorá im mala priniesť desiatky miliónov alebo použiť dôkazy, ktoré by im ju umožnili získať doslova za pár hodín.

Prečo?

Lebo žiadna dohoda o získaní obchodných podielov Silvie Volzovej pre Pavla Ruska a o jej následnom zavraždení nikdy neexistovala.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies