Prečo je samovražda častejšia u slávnych a úspešných ľudí …




Slávni a úspešní ľudia častejšie trpia duševnými problémami ako my ostatní, tvrdia viacerí svetoví psychológovia. Namiesto toho, aby im úspech zo získaného bohatstva, popularity, z vrcholu kariéry v živote prinášal šťastie a slobodu, veľakrát ich situácia vedie ku kríze identity a nezvládnutiu ich duševného boja.

Aj keď je totožnosť pacientov – suicidantov dôverná, tak polovica z nich je buď celebrita, generálny manažér, guvernér banky, sudca, prokurátor alebo hybná sila v politickom živote, trpia často na depresiu a bipolárnu poruchu kvôli nepretržitému tlaku médií, či verejnej kontrole. Táto skupina ľudí je pod väčším tlakom ako obyčajní ľudia a často sa všetko začína celou plejádou duševných porúch ako sú záchvaty paniky, nespavosť, násilné výbuchy emócií, zneužívanie návykových látok, poruchy príjmu potravy, samovražedné myšlienky, sexuálne závislosti a zvrátené alebo deviantné sexuálne správanie.

V anamnéze sa tiež často vyskytuje dedičstvo úspešnosti – deti úspešných ľudí majú často problémy s tým, že nepracovali a bohatstvo im spadlo priamo do lona. Ide o „úspešných“ z druhej generácie, ktorí nechcú aby sa im venovala pozornosť od detstva. Cítia sa zle pre rodinné väzby, keďže dôvod ich slávy vytesňuje ich vlastné úspechy a realizáciu.

Osobnosti, ktoré majú vynikajúcu kariéru v bankovníctve, v umení, vo vede a výskume alebo v iných oblastiach, veľa obetovali, napríklad rodinné a romantické vzťahy, aby sa dostali na vrchol. Ich podporná sieť –  tak dôležité zázemie – je slabšia ako sieť u bežných ľudí. Neustále vystavenie verejnosti a rôznym odleskom médií na jednej strane podporujú tendenciu k dokonalosti a na druhej k patologickej averzii k módnym faux pas a sociálnym chybám. To vedie sústavne k porovnávaniu sa s ostatnými, podriadeniu sa neustálej sebakritike, snahe po perfekcionalizme, z obavy vlastnej prirodzenej slabosti, čo si o nich ostatní myslia a pod. Nastupuje strach o imidž, ak by vyhľadali lekára a to nebodaj psychológa či psychiatra a preto začnú hľadať neprimeranú náhradu.

Práca v umeleckom priemysle je už dlho doslova bozkom smrti pre mnohých tvorivo nadaných. Štúdie zaoberajúce sa touto problematikou, napr. z roku 2014 Dianny Kenny, profesorky psychológie Univerzity zo Sydney, uvádzajú, že úmrtia slávnych hudobníkov a rockových hviezd sú 5-10-krát častejšie ako v bežnej populácii. Podľa prieskumu Health.com z roku 2010 vychádza, že ľudia pracujúci v umení sú 5-krát častejšie postihnutí depresiou. Štúdia švédskej lekárskej univerzity Karolinského Inštitútu z roku 2012 posilnila názor, že duševné poruchy sa vyskytujú viac vo sfére tvorivých povolaní, zistila významné spojenie medzi písaním a schizofréniou a tiež, že umelci a vedci pochádzajú častejšie z rodín, v ktorých sa vyskytuje schizofrénia a bipolárna porucha.

Psychológ z austrálskej University of NotreDame – Lawrenc Lama sledoval úspešných tínedžerov s nadmerným používaním internetu, v priemere 5-10 hodín strávených na webe, u ktorých sa prejavil najskôr nepokoj a následne strata záujmu o sociálnu integritu – nechuť o nadviazanie priateľstva, zapájania sa do rodinných stretnutí, odmietanie tráviť čas so svojimi rodičmi či súrodencami, a pod. V konečnom dôsledku sa môže rozvinúť depresia v súvislosti s nedostatkom spánku a stresu.

Pochopiteľne, že nie je nevyhnutné, aby spomenutý spôsob života viedol k psychiatrickým poruchám. Naopak, takíto ľudia majú výnimočné mentálne schopnosti, ktoré im pomáhajú dosiahnuť brilantnosť vo svojej tvorivej práci. Je to podobné, ak nie rovnaké, ako u autistov s mimoriadnymi schopnosťami koncentrácie a bipolárnych pacientov s obrovskou energiou na prácu. Takíto ľudia si neuvedomujú, že byť menej než dokonalý je normálne a prirodzené.

Úspešnosť, popularita, bohatstvo neznamená, že sme imúnni voči problémom duševného zdravia a rovnako ani voči samovražde.

Tomu, komu sa darí dobre finančne alebo je slávny, často v centre pozornosti, neznamená, že nemôže žiť v depresii, úzkosti, s pocitom nízkej vlastnej hodnoty alebo osamelosti. Niektoré svetové centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádzajú, že vo svete sa zvyšuje počet samovrážd a v celosvetovom meradle sa samovražda stáva desiatou najčastejšou príčinou smrti a viac ako polovica ľudí, ktorí spáchali samovraždu, nevykazovali pred smrťou nejakú známu poruchu duševného zdravia. Neexistuje jediný či jednoznačný faktor pre samovražedné konanie.

Akákoľvek kombinácia problémov s fyzickým zdravím, vzťahom, prácou, peniazmi, právnym problémom, bývaním či vlastnou existenciou – najmä ak je kombinovaná s užívaním návykových látok – môže zvýšiť riziko samovraždy. O problémoch duševného zdravia vieme podstatne viac ako to bolo pred 60 rokmi, ale naše postoje  k duševnému zdraviu sa menia oveľa pomalšie. Najväčším problémom pre toho, kto sa zaoberá myšlienkou na samovraždu je to, aby vyslovil svoje cítenie pre úmysel samovraždy. Existuje veľa otázok, prečo niekto populárny, bohatý, talentovaný a obdivovaný spácha samovraždu. Aký bol dôvod, aby ukončil svoj život?

Všeobecným faktom, ktorý predikuje samovraždu je depresia, ako najčastejšia príčina a väčšina ľudí, ktorí dokonali samovraždu boli v tom čase depresívny. Ženy sa pokúšajú o samovraždu 3-krát častejšie ako muži, ale z celkového počtu dokonaných samovrážd tvoria muži až 79% a to zvyčajne strelnou zbraňou. Vo svete sa samovraždy človek dopúšťa každých 40 sekúnd.

Nie každý, kto spácha samovraždu, musí byť duševne chorý. Samovražda môže byť reakciou na zistenie vážnej diagnózy,  život s chronickým ochorením, na neistotu alebo stratu zamestnania, ukončenie romantického vzťahu, odsúdenie a uväznenie, reakciou na zneužívanie alebo svedectvo neustáleho zneužívania, týranie, šikanovanie a obťažovanie, môže byť reakciou na ťažkosti alebo nedôveru s hľadaním pomoci alebo podpory, členstvo v sekte, ale môže to byť aj otázka pomsty, či manipulácie s úmyslom niečo dosiahnuť a pod. Je zaujímavé, že počas II. sv. vojny nestúpol počet suicídií. Samovraždy stúpajú počas hospodárskej krízy, kedy je príčinou pre samovraždu existenčná neistota ako bezvýchodisková situácia. V tragickejších prípadoch berie suicidant so sebou celú svoju rodinu. Ľudia vo veku 50 a viac rokov sú obzvlášť zraniteľní. Pracovali dosť dlho na to, aby získali potrebné skúsenosti na zvládnutie práce, pre ktorú sú vhodní, ale pri hľadaní zamestnania sú diskriminovaní iba preto, že sú „príliš starí“. A keď sa nemôžu odraziť späť do kariéry, ktorú si sami určili, stratia svoju identitu a následne svoju nádej. Strata ich postavenia v spoločnosti je pre ich ego veľkou ranou.

Preto je prekvapením, keď úspešní ľudia dobrovoľne ukončia svoj život. Byť milovaný desiatkami miliónov ľudí na celom svete, vyhrať cenu akadémie za najlepší herecký výkon, byť držiteľom viacero ocenení Grammys, Emmys, Golden Globe, mať na konte milióny, dosiahnuť finančnú nezávislosť, mať zabezpečenú krásnu rodinu.

Čo je za tým, že takýto ľudia spáchajú samovraždu?

Pod štítom šťastia, úspechu a dosiahnutia „vrcholu“ sa často skrýva vážna depresia alebo nadmerný abúzus alkoholu alebo užívanie drog. Medzi zneužívaním návykových látok a samovraždou existuje zložitý vzťah. Odborníci vedia, že ak má niekto problém s alkoholom alebo drogami, je pravdepodobnejší, že má samovražedné myšlienky. Keď sa ľudia cítia nešťastní, častejšie sa obrátia k zneužívaniu návykových látok, aby pocítili umelé šťastie. Je tiež pravdepodobnejšie, že budú uvažovať o ukončení svojho života.

Čo už bolo spomenuté avizuje, že ide o zložitý a vážny problém. Aký je dobre prežívaný život? Peniaze vám môžu urobiť radosť, ale len do určitého bodu. Šťastie, ktoré prinášajú peniaze, je dočasné. Akonáhle sa splnia vaše želania, vzrušenie rýchlo zmizne ako kvety pod spaľujúcim slnkom. Peniaze v skutočnosti ľudí nezmenia. To vás len robí viac tým, čím už ste a ak ste smutná alebo zlá osoba, tak peniaze vás môžu urobiť iba bohatým smutným alebo zlým človekom. Ak ste dosiahli finančnú nezávislosť, to ešte neznamená, že ste úspešný v individuálnom úsilí o svoje šťastie a že ste našli vo svojom živote naplnenie a uspokojenie.

Osoba, ktorá má v anamnéze duševnú chorobu alebo zneužívanie drog, s väčšou pravdepodobnosťou premýšľa o samovražde, prípadne sa o ňu pokúsi v reakcii na „neriešiteľnú“ životnú situáciu. Čím ľahší je prístup k použitiu smrteľného prostriedku napr. zbrane alebo lieku, tým vyššia je pravdepodobnosť, že impulzívny pokus o samovraždu bude úspešný. Samovražedné myšlienky majú veľa príčin. Najčastejšie sú samovražedné myšlienky výsledkom pocitu, že si neviete poradiť, keď čelíte tomu, čo sa zdá byť ohromujúcou životnou situáciou. Ak nemáte nádej do budúcnosti, môžete si omylom myslieť, že samovražda je riešením. Môžete zažiť určitý druh tunelového videnia, kde si myslíte, že uprostred krízy je samovražda jedinou cestou von.

Štatistické štúdie ukazujú, že existujú určité faktory, ktoré prispievajú k samovražde veľmi úspešných ľudí. 

Napríklad: Perfekcionizmus – čokoľvek robia, mohlo by sa to robiť lepšie, je pre nich ťažké tolerovať zlé výsledky alebo zlyhanie, pretože sú zvyknutí uspieť a očakávajú tiež úspech.

Potreba dosiahnuť viac – stanovujú si vysoko latku pre úspech, vyzerá to akoby nikdy nedosiahli dosť a keďže latka je vždy nastavená vyššie, tak akýkoľvek úspech je rýchlo vylúčený.

Tlak – cítia tlak, aby vyzerali, že milujú svoju prácu a život, myslia si, že ľudia okolo nich chcú vidieť, akí sú „majstri“ pre zvládanie úsilia, je to ich vonkajšia / verejná tvár. Druhou stranou tejto mince je, že sú obklopení ďalšími úspešnými ľuďmi, ktorí vyzerajú tiež, že je všetko v poriadku.

Izolácia – pracovné záväzky, peniaze a stresové plány sťažujú udržiavanie priateľstiev, manželstiev a vzťahov s deťmi, ich vzťahy sa môžu stať povrchnými alebo prostriedkami len na dosiahnutie cieľa.

Strach z úsudku – úspešní ľudia nechcú vyzerať slabí alebo „zlomení“,obávajú sa toho, čo sa stane, keď ľudia zistia, že sú zúfalí.

Tlak od ostatných – úspešní ľudia sú často obklopení rodičmi, priateľmi, učiteľmi, mentormi a/alebo kolegami, ktorí ich neustále tlačia, aby dosahovali viac, bez ohľadu na cenu.

To bol len výpočet faktorov, ale nie dôvodov pre samovraždu. Úspešní ľudia nakoniec spáchajú samovraždu, pretože sú ľudskí a majú ľudský mozog. Mozog u nich prestal pracovať tak, ako má. „Normálny mozog“ je naprogramovaný tak, aby nás udržiaval nažive a tento stav pracuje ako ochranný štít alebo vypínač. Keď tento ochranný spínač správne funguje, robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme našli cestu von z jamy.

Ale keď sa niekto dostane do bodu, keď sa cíti mimoriadne beznádejný a bezmocný, mechanizmus prežitia môže prestať fungovať. V takomto  okamihu má samovražda úplný zmysel. Považujú to za jedinú možnosť, ako vyriešiť svoj problém. Môže im to dokonca priniesť úľavu. Bez ohľadu na prácu, peniaze, titul a štatút sme všetci ľudia. Ktokoľvek sa môže dostať do situácie, kedy je ochotný urobiť čokoľvek, aby ukončil svoje zúfalstvo.

Samovražde sa dá predísť správne položenou, hoci aj banálnou otázkou „Ako sa máš?“, ktorá môže zachrániť život.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií spáchalo v roku 2018 na Slovensku samovraždu 533 ľudí. V takomto spôsobe odchodu z tohto sveta dominujú muži a potom najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj mladí ľudia. Pritom temer polovica samovrážd bola vykonaná pod vplyvom alkoholu a psychotropných látok. Pri samovražde u mladých ľudí až temer v 2/3 prípadov asistuje alkohol a drogy. Samovražda nemusí byť otázkou impulzívnosti, aj keď v konečnom dôsledku ide o skrat. Rozhodovanie sa pre samovraždu je proces, osoba zvažujúca svoje odhodlanie pre samovraždu prežíva extrémnu psychologickú bolesť. Tí, čo sa odhodlali k samovražde, mali veľmi často pred samovražedným pokusom v anamnéze uvedenú psychiatrickú liečbu. Dobrovoľné ukončenie života človeka postihne šiestich ľudí okolo neho, teda najbližšiu rodinu a priateľov.

Existujú určité kroky, ktoré môžete podniknúť na ochranu seba alebo niekoho vo svojom živote, ktorý potrebuje pomoc.

Ak máte samovražedné myšlienky, najdôležitejšie je s niekým hovoriť o vašej situácii.

Oslovte priateľa, člena rodiny alebo kolegu a vypočujte si ako oni spracovávajú váš problém. Zavolajte na krízovú horúcu linku. Získajte odbornú pomoc. Ak vám ľudia hovoria, že sa obávajú, pozorne ich počúvajte, ale ak niekto hovorí o samovražedných myšlienkach alebo úmysloch, taký človek potrebuje okamžite pomoc. Vypočujte si, aby ste skutočne pochopili, čo sa deje. Zapojte sa a pomôžte mu s tým, čo sa deje. Citlivo a takticky to oznámte ostatným príbuzným, priateľom v kolektíve, aj keď nie ste o to požiadaný. Začnite budovať podpornú – pomocnú sieť. Neprijímajte odpoveď „Som v poriadku.“ Ak máte podozrenie na niečo, podniknite kroky, prípadne zavolajte na linku dôvery alebo linku nádeje.

Čo robiť pri hrozbe samovraždy?

Všetky signály svedčiace o možnej samovražde treba brať vždy vážne. Snažte sa ohrozeného počúvať, podporujte ho, aby hovoril o svojom probléme, buďte chápavý. Vyjadrite mu snahu pomôcť riešiť problém. Navrhnite mu iné možnosti riešenia ako je samovražda. Pri podozrení na samovraždu sa cielene spýtajte na samovražedné myšlienky, ak sú prítomné, tak aj na konkrétne plány na jej uskutočnenie. Ak je situácia kritická, tak zokolia odstráňte možné prostriedky na uskutočnenie samovraždy (zbrane, lieky, ostré predmety, odveďte osobu na iné miesto a nenechávajte ohrozeného osamote). Snažte sa získať čas. Ak je kríza akútna, volajte lekársku záchrannú službu 155 alebo Linku dôvery 800 800 566!

Buďte dôsledný a nenechajte sa odhovoriť od pomoci – depresívne zmýšľajúci človek zaoberajúci sa otázkou skoncovať život samovraždou často svoj stav nedokáže posúdiť, alebo sa snaží možnosť samovraždy zapierať. Nikdy neignorujte situáciu, nesnažte sa postihnutému samovraždu vyhovárať a zľahčovať problém, nehovorte, že všetko bude znova v poriadku, že situáciu musí prekonať, ani to že má pre čo žiť, že ublíži tým svojej rodine a pod. Nesľubujte, že zachováte tajomstvo o jeho samovražedných úmysloch. Nemajte strach, že nie ste odborník. Úprimne prejavte, že máte záujem počúvať, riešiť a pomôcť, ale nikdy nesúďte.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies