Prednedávnom medializované stanovisko SNS o zmluve s USA pre výpomoc a pôsobení armády USA k vybudovaniu technickej základne sa dostáva do vážnej etapy vládnej krízy. SNS a časť koalície kritizuje ministra zahraničných vecí Lajčáka, že prekročil svoje kompetencie pri rokovaní o tejto ponuke, že dokonca vymieňal informácie k podpisu zmluvy a prekročil tým svoje kompetencie. SNS však tiež prejavila značnú dávku prekročenia vlastných právomocí, keď prostredníctvom ministra Gajdoša oznámila, že Slovensko takúto zmluvu nepodpíše, lebo stratí svoju suverenitu. Tieto schematické vyjadrenia fatálne zjednodušili vážnosť témy.
Nedeľná diskusia medzi Paškom a Osuským v RTVS ukázali niektoré principiálne rozdiely, ale aj veľa spoločného v chápaní tohto problému.
Podľa Pašku je problém v kompetencii vlády a teda aj člena vlády Lajčáka v tom, či o tomto vôbec môže vláda rokovať. Obaja potvrdili, že to nie je kompetencia vlády, ale parlamentu, pretože táto téma a ani ponuka nebola zahrnutá do Programu vlády na toto volebné obdobie a nepočítalo sa s tým ani perspektívne. Rovnako sa nepočítalo s Brexitom, ale problém sa rieši parlamentnou cestou. Z Paškovej reakcie, ale vyplýva konzekventne aj to, že ak nemá právo Lajčák , tak ani SNS ako člen vládnej koalície, a ani minister Gajdoš osobne nemajú právo sa k tejto ponuke vyjadrovať, robiť závery alebo si vynucovať v rámci koalície stanovisko k tomuto problému.
Pellegrini už sa vyjadril, že ak SNS bude trvať na takýchto vydieraniach, ak sa bude o týchto podmienkach klasicky dozvedať z médií, tak nebude mať na výber a v prípade nesúhlasu členov koalície aj pripustiť pád vlády. K tomu však z racionálnych dôvodov nemôže dôjsť. Bola by menovaná vláda úradnícka a to prezidentom . Ktorým? A aká vláda? Toto vyjadrenie treba považovať za čisto rečnícke, podobne ako vyjadrenie SNS za vydieračský bluf ako veľakrát pred tým.
Čo však USA chce a prečo?
USA je v stálom stave vojny a bez týchto vojen vlastne ani nevie žiť, rozvíjať svoje vojenské technológie a udržiavať vlastnú bezpečnosť a mocenské pozície. To nie je nič nové. Buď chránia ľudské práva, demokraciu, alebo záujmy USA v rôznych častiach sveta. USA ako dominantný člen NATO si uvedomujú účinnosť armád na východe Európy. Poznajú ich podfinancovanie, zastaralú techniku, nízku personálnu kvalifikovanosť a obsadenie ako aj neschopnosť obrany vlastnej krajiny a záujmov NATO. Vedia aj to, že tieto hranice a krajiny sú len deravým sitom v ceste akejkoľvek vojenskej agresie a perspektívnou základňou pre Rusko.
Studená vojna sa síce skončila, ale rovnako naše pozície vyhodnocuje aj táto ozbrojená veľmoc a nemôžeme ani my ani Američania zabudnúť na históriu najmä na nedávnu anexiu Krymu a to, že Rusko je prakticky vo vojnovom stave s Ukrajinou. Je to príliš veľa nevypočítateľných vplyvov a príliš veľa rizikových momentov, ktoré nie je možné efektívne a rýchlo riešiť mechanizmami NATO. Európsky členovia NATO nebudú chcieť, ani mať možnosti participovať na finančnom, technickom a personálnom zabezpečení našej situácie. Ani našej, maďarskej ,poľskej ,litovskej, estónskej kde podobné zmluvy sú už v štádiu parlamentných rokovaní.
„Búrkou v šerbli“ nazval Osuský súčasné reakcie SNS
A nie celkom bez pravdy. Z pragmatického hľadiska ani ministerstvo zahraničných vecí, ani obrany nie sú kompetentné samostatne k tejto veci sa vyjadrovať, ani navonok voči USA zaujať stanovisko. Dokonca to nemôže urobiť ani vláda. Podľa Pašku ten návrh mal Lajčák odovzdať do parlamentu, ale v skutočnosti to môže a musí urobiť vláda ako vlastný návrh zákona, ktorým sa k zmluve a k podmienkam zmluvy vyjadríme. Teda Lajčák mal zmluvu predložiť do vlády, tá prerokovať a keďže vláda nie je kompetentná o zmluve rozhodnúť dá ju do parlamentu podobne ako zákon o Brexite. Parlament rozhodne.
O čom má Národná rada rozhodnúť ?
Podstatou pomoci a rozhodnutia nie je ani to, že či prijmeme výpomoc, ale to, čím Slovensko na tej výpomoci bude participovať. Nepoznáme celý obsah ponuky ani požiadaviek a teda ani budúcej zmluvy, ale pravdepodobne sa od nás očakáva vyčlenenie územia, postavenie logistickej konektivity ( cesty, energie, infraštruktúra, personálne -administratívne vzťahy, atd. Pravdepodobne aj čiastočná finančná participácia a zohľadnenie vlastníctva, ktoré by na nás prešlo po skončení zmluvy a hlavne jurisdikčné otázky. Už v minulosti poskytovala vláda významné investičné stimuly a nemala problém s vytváraním kompetenčných celkov a rezortne riadených inštitútov, ktoré sa ujali. Od vyvlastňovania pozemkov, infraštruktúr a ich zaplatenia od súkromných vlastníkov pod rôzne priemyselné parky. Platila z rozpočtu významné časti investícii, energetických rozvodov, ciest, ktoré následne slúžia týmto investorom. Mali by stáť investície do našej bezpečnosti na horšom mieste? Alebo chcem tvrdiť, že keď to chceme tak to nevieme?
Samoľúbosť a nedotknuteľnosť nebojaschopnej armády
SNS a minister Gajdoš majú ťažkú úlohu ako si zachovať vlastnú tvár, postaviť funkčnú armádu, v ktorej chýba podľa ich priznania 3 tisíc profesionálov a pritom navonok prezentovať bojaschopnosť tejto úbohej armády, ktorá má zastaralú výzbroj a výstroj, deficit veliacich dôstojníkov a profesionálov pre túto techniku. Našou doménou by malo byť pozemné vojsko a logistická podpora NATO, z čoho vyplýva, že zachovanie a rozvíjanie všetkých foriem vojska je neracionálna a finančne stratová ilúzia. V rámci takejto špecializácie preto nie je prekvapujúce, že ponuka USA prichádza v tomto smere. Jalová diskusia o tom, že prečo to je ponuka USA a nie NATO k ničomu nevedie, lebo vieme, že európska časť a najmä východoeurópska je na tom rovnako ak nie horšie ako my a jedine USA má prostriedky a dostatočnú podporu na tento postup. Či je dôvodom strach z Ruska, z nestability Ukrajiny, alebo takticko –strategické úvahy presunúť potenciálne ciele bližšie nedefinovaného nepriateľa viac na východ, to nevieme. Vieme ale, že či s touto základňou alebo bez nej v prípade konfliktu sa Slovensko stane len približovacou a spomaľovacou zónou.
Karty sú hodené, sme v NATO
Tváriť sa, že nie sme v očiach Ruska na strane možného nepriateľa alebo si nahovárať, že by sme mali smerovať k neutralite je za daného stavu nemožné. Aj pre vnútorné politické rozkoly, slabú hospodársku efektivitu a veľmi malú zahraničnopolitickú akceptovateľnosť. Sme na strane, ktorú sme si zvolili. Či je to menšie zlo ako byť na strane Ruského vplyvu alebo byť v ilúzii neutrality bez akejkoľvek podpory sú len populistické úvahy, ktoré by viedli k najvyššej možnej zraniteľnosti Slovenska. Ak dnes niekto spochybní poslanie a členstvo v NATO musí poskytnúť aj alternatívu inú, čo je veľmi ťažké až nemožné. My môžeme reálne riešiť iba mieru a rozhodovací vplyv v tomto zoskupení, alebo neprijať a ohlásiť naše vystúpenie. Ešte nikto verejne neriešil situáciu a úvahy o tom, čo by nasledovalo…
Samostatná jurisdikcia na našom území
Slováci pôsobia v rôznych misiách OSN, kde sa vojaci slovenskej armády naučila dve veci: po prvé používať kompatibilnú vojenskú techniku a začleniť sa do komplexnej logistiky. Po druhé , rešpektovať veliteľské právomoci v týchto misiách a jurisdikcie vojenských síl. Nikto z velenia našej armády ani rezortu obrany nespochybňuje nedeliteľnosť veliteľských právomocí v týchto misiách a v súlade s vyčlenením našej misie ich plne odovzdávame pod cudzie velenie. Na týchto vojakov platí dvojaká jurisdikcia. Na všetky skutky spáchané voči občanom a majetku cudzieho štátu platí jurisdikcia danej krajiny, ktorá môže vydať vojaka na stíhanie vojenským orgánom misie, alebo vlastnej krajiny.
Druhá jurisdikcia je výslovne vojenská a sťahuje sa na plnenie alebo porušenie povinností vojaka, alebo vojenského, či civilného personálu. Túto vykonáva vojenská jurisdikcia velenia misie v súčinnosti s vysielajúcou krajinou. Paškom kritizovaná nehoráznosť požiadavky vlastnej jurisdikcie USA na tejto základni je číri populizmus.
USA nemôžu porušiť suverenitu Slovenska na základe medzinárodných zmlúv, ani na základe zmluvy NATO.
Podobne, ako platí jurisdikcia materského štátu na každom diplomatickom území, vyslanectve, konzuláte alebo oficiálnej misie s takýmto uznaním, rešpektujeme toto aj opačne. Tak ako slovenský policajt nesmie vkročiť na územie konzulátu Ruska, či USA na Slovensku, nemôže vkročiť ani na územie, ktoré užíva takúto ochranu na základe medzinárodných zmlúv. Platí ale aj to, že pod diplomatickú imunitu sa nemôžu zahrňovať skutky cudzích občanov na našom území alebo našich občanov na cudzích územiach. Tieto patria pod jurisdikciu štátu, kde sa skutok stal.
Vojenské zákony každého štátu rozlišujú trestné činy vojakov a väčšinou sú štátmi postihované prísnejšími a osobitnejšími trestnými kvalifikáciami, či samotným režimom vyšetrenia vyslovenia rozsudkov, ako to robia civilné súdy. V USA majú vlastné dlhoročné skúsenosti a vedia, že pre udržanie disciplíny, veliteľskej autority armády, ale aj ochrany svojich vojakov -občanov USA je to nevyhnutné. Či v tom hrajú rolu spravodajské služby, to nechajme bokom, to je samostatná kapitola, do ktorej nikto nevidí a nechce vidieť. Mali by sme mať jasno v tom, že ak sem má prísť vojenská zložka armády USA pre zabezpečenie určitých logistických poslaní, ktoré sú spojené s účinnosťou našej obrany, tak táto vojenská zložka musí mať nielen jednotné velenie, ale aj vlastnú jurisdikciu. Popukali by sme sa smiechom, keby týmto americkým útvarom mal veliť slovenský dôstojník.
Treba si uvedomiť, že na Slovensko má prísť účinná, technologicky technicky vyspelá, personálne vysoko kvalifikovaná vojenská zložka, ktorá má mať špecifické poslanie a nemá dôvod ani možnosti zasahovať do nášho civilného života.
Odovzdajme naše skúsenosti americkej armáde
Napríklad v tom, ako prebieha náš mimo vojenský život, ako vieme variť guláš namiesto barbecue, ako dokážeme oživiť štyridsaťročné vraky, aby sme na ich opravu mohli účtovať stále viac a viac, s akou odvahou naši vojaci do týchto vrakov, ktoré ohrozujú ich životy nasadajú, ako mizne munícia z našich skladov bez stopy … Mohli by sme pokračovať…
Nesnažme sa ich učiť ako robiť profesionálnu vojenskú odbornosť. Zachovajme sa pragmaticky, rokujme a rozhodujme zákonným spôsobom a v záujme krajiny.