Generálna prokuratúra nasadla na mediálnu vlnu s cieľom upokojiť verejnosť alebo sa iba rozhodla pobaviť na účet verejnosti a médií? Má niekto ešte reálne záujem dotiahnuť vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Sústredenie médií v prvých dňoch týždňa ukázalo, že prioritou už ani zďaleka nie je vyšetrovanie vraždy, ale škandalizovanie všetkých, ktorí so Zsuovou komunikovali cez sociálne siete, prípadne sa stretli. Každému súdnemu človeku muselo byť jasné, že ani jeden zo spomínaných pánov, na ktorých mala Zsuzsová zabezpečiť kompro, neriešil s ňou pracovné problémy. Utorok generálny prokurátor za komunikáciu so Zsuzsovou odvolal prvého námestníka Vaneka a na uvoľnený post menoval JUDr. Dukesa.
V stredu Mgr. Šufliarsky považoval za potrebné oznámiť médiám podaný návrh na doplnenie vyšetrenia a dopočutia svedkov vo veci prípravy jeho fyzickej likvidácie, objasniť médiám svoj vzťah a svoje kontakty s Kočnerom. Predovšetkým zdôrazňoval, že v trestných veciach vždy rozhodoval v neprospech Mariána K. Samozrejme nezabudol spomenúť kauzy s dôrazom na skutočnosť, že je vedené vyšetrovanie a Marián Kočner je podozrivý zo spáchania trestného činu. V celom prológu Mgr. Šufliarskeho ani jedenkrát nepadlo slovo obvinený, iba v jednom prípade použil výraz väzobne stíhaný.
Podávať návrh na doplnenie dokazovania má právo, ktorýkoľvek účastník konania v priebehu konania poškodení aj obvinený.
Každý, kto nejakým spôsobom prišiel do styku s trestným konaním vie, že po podaní trestného oznámenia, ak konanie popísané v podnete vykazuje známky trestného činu, policajt vydá uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Ak v priebehu konania policajt spoľahlivo zistí, že skutok spáchala konkrétna osoba vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Považovať za úspech vyšetrovanie Kočnera ako podozrivého je viac ako predčasné. Bez vzneseného obvinenia v uvedených veciach nie je možné Kočnera obmedziť na právach ani ovplyvniť konanie, ani nakladanie s majetkom. Ak sa vyšetrovanie mierne natiahne a uplynie lehota, ktorá sa počíta od spáchania skutku a je odvodená od výšky trestu za spáchaný skutok, konanie z dôvodu premlčania skutku zo zákona bude musieť byť zastavené pre takzvané márne uplynutie lehoty na premlčanie.
Po dvadsiatich minútach už bolo zrejmé, že prioritou tlačovky nie je komunikácia Šufliarskeho s Kočnerom, ani nahrávka rozhovoru Kočnera s Trnkom, že to nie je ani rozprávka na upokojenie verejnosti, že sa generálna prokuratúra rozhodla riešiť Trnkovu trestnú činnosť, ale objasnenie neštandardného predĺženia Kočnerovej väzby.
Vyjadrenie Šufliarskeho, že podozrivý z objednávky jeho vraždy je Kočner a ďalšie osoby, ktoré v prvom momente pôsobilo skôr ako upozornenie páchateľov, že majú byť obozretní, v konečnom dôsledku oznámil, že motáky ktorými bolo sprísnenie väzby zdôvodnené sú iba zásterkou a príčinou predĺženia väzby Kočnera je podozrenie z objednávky vraždy.
Kočnerovi sprísnili väzbu motákmi bez toho, aby vôbec zistili, či bol ich autorom, s najväčšou pravdepodobnosťou boli vyrobené za účelom vydierania sudcu a ďalších osôb
Dňa 20.12 2018 sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, akceptoval návrh prokurátora a rozšíril dôvod väzby obvineného Mariána Kočnera aj o kolúzny dôvod väzby a zároveň predĺžil lehotu trvania väzby obvineného do 28. apríla 2019.
Pôvodne, dôvodom na predĺženie a sprísnenie väzby prezentovaným prokuratúrou boli motáky, ktoré podľa prvotných informácií dodal polícii utajený svedok Peter Tóth, ktoré mal Tóthovi priniesť Kočnerov advokát Mgr. Andrej Šabík, neskôr médiá uvádzali, že boli zadržané NAKA.
Svetlo do veci vniesol prokurátor Dušan Kováčik, ktorý v relácii Téma, odvysielanou Ta3 vážnym spôsobom spochybnil nielen autora motákov, ale aj zákonnosť sprísnenia väzby.
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik :
„Z médií som sa dozvedel, že tieto motáky mal doniesť utajený svedok, ktorý mal povedať, že tieto motáky alebo lístočky mu posiel cez advokátov práve pán Kočner. Ale, či orgány činné v trestnom konaní skúmali grafológiou alebo iným spôsobom skúmali, či naozaj sú to motáky, ktoré boli poslané, či nebolo s nimi manipulované, či ich naozaj on napísal, či ich niekto iný nesfalšoval, touto informáciou naozaj nedisponujem. Priznám sa, že aj toto bude potrebné urobiť, či naozaj to ten človek napísal, či je to len zasa nejaká ďalšia hra, skompromitovať ďalších ľudí, pretože viem, že nie je tam len moje meno.
Na margo toho by som chcel povedať, že pokiaľ ja viem šesťkrát tam bolo spomenuté meno sudcu, ktorý rozhodoval o väzbe. To je pre mňa zarážajúce, ak im to nevadí, a nevadilo to ani najvyššiemu súdu, že človek, ktorý bol na motákoch uvedený, že aj on mal byť oslovený, aj na neho mal byť vyvíjaný tlak, aby rozhodoval o väzbe a to bolo v poriadku, teraz sa spomína v médiách len moje meno, mám tam mať kontakt s pánom B. Je nepodstatné, či sa poznáme alebo nepoznáme keď sudca, ktorý je uvedený v motákoch rozhodoval o väzbe a nikto nespochybnil zákonnosť väzby.“
Po pojednávaní o predĺžení väzby a rozšírení o väzbu kolúznu v rozhovore pre médiá obhajca obvineného JUDr. Michal Mandzák uviedol, že : „Sudca sa stotožnil s námietkou obhajoby, že predložený výsluch svedka v trestnej veci pána Szabóa nie je použiteľným dôkazom v tejto väzobnej veci a pokiaľ pán prokurátor bude chcieť vypočúvať tohto svedka a argumentovať touto svedeckou výpoveďou, tak musí byť vypočutý v tomto trestnom konaní, je to nepoužiteľný dôkaz.“
Z vyjadrenia JUDr. Dušana Kováčika vyplýva, že neštandardné konanie sudcu, ktorý sa stotožnil s námietkou obhajoby, svedka vypočul a listinami predloženými utajeným svedkom založil dôvody kolúznej väzby, čo spôsobili motáky, ktorými bol vydieraný.
Z medializovaných informácií je zjavné, že v súvislosti s objednávkou vraždy polícia disponuje dvomi výpoveďami utajených svedkov, na základe ktorých aj v prípade vznesenia obvinenia a podaní obžaloby nebude možné Kočnera odsúdiť.
Podľa nálezu ústavného súdu v prípade, ak výpovede utajených svedkov sú jedinými, resp. rozhodujúcimi dôkazmi o vine obžalovaného, nie sú tieto dôkazy postačujúce na prijatie záveru o vine obžalovaného. Právo na obhajobu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Preto takýto zásah do obhajobných práv je vždy zároveň neprípustným zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie. Súdne konanie, výsledkom ktorého je uznanie viny obžalovaného len, resp. v prevažnej miere založené na výpovedi utajených svedkov, nemožno považovať za spravodlivé v zmysle čl. 6 dohovoru.