Spravodlivý súdny proces
Dňa 1.1.2006 do platnosti vstúpili nové trestné kódexy. Z nich najmä Trestný poriadok nanovo upravil celú trestnú procedúru. Cieľom bolo prispôsobiť trestné konanie zmeneným spoločenským podmienkam. Výrazne sa posilnila pozícia a práva obvineného/obžalovaného. Tento posun bol spôsobený tým, že sme ako ľudia civilizovaní a humánne založení upustili od retribúcie, čiže potrestania a presunuli sme sa k restorácii, teda k odškodneniu obete. Pozornosť trestného procesu sa tak má od páchateľa a jeho trestu obrátiť na poskytnutie satisfakcie obeti trestného činu.
Pokrokový prístup, hodný dvadsiateho prvého storočia. Veď nie sme v stredoveku, aby sme s krvavými očami ručali pod zapálenou hranicou a do bosorky hádzali kamene. Sme civilizovaní ľudia.
Avšak ak sme pozorne a nezaujate sledovali súdny proces s dvoma obžalovanými – Mariánom Kočnerom a Pavlom Ruskom vo veci falšovania zmeniek, cítili sme zápach, dym a popol. Najmä pri záverečnej reči prokurátora Šantu, nádejného to ašpiranta na trón generálneho prokurátora blčala jeho reč plameňmi inkvizície. Ach, ako ďaleko mala táto reč od profesionálneho, distingvovaného, vecného a presvedčivého slova ochrancu zákonnosti v našej krajine!
Fakty boli nahradené emotívnymi vyjadreniami, dôkazy boli nahradené búchaním do stola a prirodzená autorita bola nahradená ponižovaním obžalovaných a výpadmi ad hominem.
Úbohé!
Akokoľvek by sme negatívne hodnotili prejavy prokurátora nielen v záverečnej reči, ale počas celého hlavného pojednávania, musíme zároveň dodať, že on za veľa nemôže. Nie. Dominuslitis, čiže pán konania na súde je predseda senátu. V tomto konaní vážený pán sudca JUDr. Klemanič. Úroveň hlavného pojednávania je poznačená odbornou a morálnou kompetenciou všetkých strán sporu i zúčastnených. Avšak úroveň pojednávania je odrazom kompetencie predovšetkým súdu, senátu a osobitne predsedu senátu. Položme si otázku: to takto má prebiehať súdny proces v roku 2020 v krajine, ktorá si hovorí demokratická?
Tvrdím, že nie. Abstrahujme od obžalovaných, ktorí dnes, vďaka nenávistnej a štvavej kampani médií majú pramálo sympatizantov. Predstavme si, že na ich mieste sedíme my. Ktokoľvek z nás. Ako by sme prežívali takéto zaobchádzanie?
Veľmi hlasno tvrdíme, že obžalovaní Rusko a Kočner majú právo na spravodlivý proces. Nemajú právo na oslobodenie, majú právo na preukázanie viny bez pochybností a majú právo v prípade pochybností, aby boli viny zbavení. Toto všetko im, ako aj každému obvinenému zaručuje zákon! Trestný poriadok. Ak už nehovoríme o Ústave Slovenskej republiky a medzinárodných ľudskoprávnych dohovoroch, z ktorých Trestný poriadok vychádza.
Aby jednotlivé paragrafy boli správne pochopené a aplikované, Trestný poriadok v úvode v § 2 uvádza v 21 odsekoch tzv. základné zásady trestného konania. Tie sú v zákone na to, aby sa každé ustanovenie zákona vykladalo pod ich prizmou a v ich duchu.
V súvislosti s vedením hlavného pojednávania predsedom senátu Klemaničom stručne poukážeme na flagrantné porušenie práv obžalovaných, na porušenie základných zásad trestného konania – práva na spravodlivý proces, kontradiktórnosti, rovnosti zbraní.
- 2 ods. 2) TP
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
Celý proces je divadlo. Súdna sieň pripomína arénu, do ktorej chodí verejnosť (novinári, lebo ich je tak veľa, že iní občania sa dnu nedostanú ), bažiaca po krvavej dráme.
Ako je rešpektovaná dôstojnosť obžalovaných?
Obžalovaný Marián Kočner je pravidelne privádzaný v putách. Aké pôsobivé. Ibaže na Slovensko nedoputovala zásada z európskej smernice o tom, že obmedzovacie prostriedky nemožno používať menifestčne. To tá partia ostrých chlapíkov z justičnej stráže by sa bála, že Kočner sa zmení na Charlieho Sheena a všetkých ich zmláti a z justičáku utečie? Asi nie. Ale je to pôsobivé. Čo na tom, že záznam v registri trestov dodnes nemá, ak by niekto uvažoval o tom, že možno je aj nevinný, putá na rukách ho z tejto úvahy rýchlo preberú.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Nikdy v novodobých dejinách trestného konania nebolo právo obžalovaného na prezumpciu neviny tak hrubo porušované, ako v tomto konaní. Rok a pol je Marián Kočner označovaný za mafiána, zločinca, hoci všetci aktéri poznajú spis evidovaný na Slovenskej informačnej službe. Všetci! Od vyšetrovateľa Lásku až po predsedu senátu.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Nezávislosť a nestrannosť súdu možno pozorovať v tom, ako vykonáva úkony konania. Že Klemaničov senát neobstojí v hodnotení jeho nestrannosti cez takéto hodnotenie, je viac ako isté. Pozorovať to možno v takom konaní, ako je napríklad svedecká výpoveď svedka Tótha, ktorý nebol vypočutý v predsúdnom konaní! Prečo? Aké okolnosti tomu bránili? Je neprípustné predvolávať na hlavné pojednávanie svedka, ktorý mohol byť vypočutý v prípravnom konaní, pretože tomu nebránili žiadne okolnosti a potreba jeho výpovede nevyvstala na hlavnom pojednávaní. Podstatou kontradiktórnosti konania a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva a predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Predseda senátu pri tom ponecháva aktivitu procesným stranám – teda prokurátorovi a obhajcom.
K profesionálnej zručnosti prokurátora patrí znalosť klásť na hlavnom pojednávaní otázky tak, aby zo svedeckých výpovedí získal dôkazy na preukázanie svojich obžalobných tvrdení. V tomto konaní bol predseda senátu aktívny pri kladení otázok svedkom tak, že sa javil skôr ako pomocník obžaloby a nie nestanný arbiter. Vrcholom popretia zásady nezávislosti a nestrannosti súdu bolo vypočúvanie svedkov k okolnostiam vraždy novinára. Teda skutku, ktorý nie je predmetom obžaloby v tomto konaní.
Okrem týchto zásadných pochybení v konaní predsedu senátu sme vnímali zaujatosť súdu inak. Cez emóciu, atmosféru, náladu v pojednávacej sieni. Tá atmosféra je od počiatku taká, že už pred vykonaním dokazovania, pred prednesením záverečných rečí – teda pred tým, ako bol objektívny stav zistený pred očami súdu a verejnosti, bolo všetkým jasné, že konanie smeruje k jedinému možnému záveru – odsúdeniu.
10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
Hanebné!
Keď gladiátori vstupovali v staroveku do arény, o prežití porazeného mohol panovník rozhodovať otočením palca hore alebo dolu. Život alebo smrť. Davy nikdy nevedeli, ako vládca rozhodne. V napätí čakali do konca na rozhodujúce gesto.
Tu cítime od začiatku – VINNÝ.