Keď trestná zodpovednosť verejných činiteľov je na spadnutie…

Verejný činiteľ a sudca majú byť zárukou spravodlivosti na základe im zverenej právomoci. Ak však tieto právomoci sa prekrucujú, prekračujú , prípadne ak si nesplnia svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, tak sa spravodlivosť deformuje. Vždy to znamená zlyhanie systému a osobnú zodpovednosť konkrétneho funkcionára za následky, ktoré tým nastanú .Často sa naprávajú následky až rokmi u dotknutých osôb, ale tí istí sudcovia , prokurátori a vyšetrovatelia beztrestne pokračujú vo svojej činnosti.

Sú to presýpacie hodiny spravodlivosti, v ktorých to posledné zrníčko piesku raz predsa len spadne

Už dlhšie pozorujeme, že čoraz väčšia časť  verejnosti, odhliadnúc od mimoriadnej citlivosti, ale najmä prepadu  dôvery v spravodlivosť, sleduje tance okolo tvrdenia istého sudcu istého najvyššie postaveného súdu o tom, že  nie je zaujatý. Inak povedané, jeho zaujatosť sa celkom zretelne javí v rámci tvrdenia o svojej nezaujatosti.

Pozrime si však bližšie ustálené atribúty demokratických kritérií a buďme v tejto veci verejnými sudcami, ktorí vidia realitu  nestranne. A aspoň vnútorne, pre seba vyslovme verdikt o tom, na ktorej strane je pravda.

Zákon v ustanovení § 31 Tr.por. určuje: (1) Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Môže teda požívať ochranu zákona sudca u ktorého je preukázaný príbuzenský pomer k prokurátorovi, ktorý bol činný v konkrétnej trestnej veci? A to je aj prípad  trestnej veci obvineného Mariána Kučerku.

Pri bližšom pohľade na túto vec sa sled udalostí posúval v trestnej veci Mariána Kučerku tak, že po vznesení obvinenia dňa 2.12.2020 bol dňa 6.12.2020 vzatý špecializovaným súdom do  väzby. A po podanej sťažnosti obvineným bola vec pridelená 5T senátu najvyššieho súdu.

Je verejne potvrdené, že aktívne čínným orgánom v trestnom konaní proti tomuto bývalému policajtovi bol aj špeciálny prokurátor Ondrej Repa.

A bolo verejne známe, že jeho strýkom je predseda 5T senátu Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment, ktorému pripadla predmetná trestná vec.

Je tiež známe, že väčšina sudcov v porovnateľnej situácii by automaticky siahla po možnosti legálne sa vyhnúť bremenu, ktoré prináša riešenie každej exponovanejšej trestnej veci.

Naviac, keď konštrukcia zákona je priamo postavená tak, že neumožňuje, aby sa na vykonávaní úkonov v trestnom konaní zúčastnili sudcovia, prísediaci, prokurátor, policajt a iné úradné osoby, pri ktorých možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti pre ich pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v konaní.

Je teda namieste otázka smerujúca k objektivite dôvodov, pre ktoré zákonom vylúčený predseda senátu Kliment vedome a priamo prikročil k porušeniu zákona. Pred očami celej, najmä odbornej verejnosti. Ešte v prvej fáze procesu, keď vec pripadla senátu 5T.

O to viac je zarážajúca demonštratívna prezentácia zverenej právomoci daného sudcu najvyššieho súdu aj po tom, ako o tejto otázke rozhodla najvyššia súdna inštitúcia, ktorou je Ústavný súd Slovenskej repupliky. Tento, v senáte II.ÚS 300/2021 nálezom zo dňa 9.12.2021 skonštatoval, že senát Najvyššieho súdu SR ktorému predsedal JUDr. Kliment uznesením č.k. 5 Tost 56/2020 vydanom 7.1.2021 v trestnej veci obvineného  porušil  základné právo na osobnú slobodu Mariána Kučerku a jeho právo na zákonného sudcu. Toto uznesenie Klimentovho senátu v plnom rozsahu zrušil.

Demonštrácia svojej právomoci ako predsedu senátu 5T Klimenta po rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré jednoznančne  preukazalo jeho zaujatosť a vylúčenie z konania v trestnej veci Kučerku sa provokatívne prejavila vydaním uznesenia 5T senátu s výrokom  „sudca Kliment nie je vylúčený z konania voči   Mariánovi Kučerkovi“. Dotknutý sudca to prezentuje slovami o svojom pocite, že nie je zaujatý. V ďalšom, ako  sudca s pocitom nezaujatosti zistil,  že ústavný súd vychádzal z nesprávneho zistenia, že prokurátor Repa mal dozorovať trestnú vec Kučerku, pričom tento nemal konať procesné úkony.

Na túto situáciu má trestný zákon priam adekvátne riešenia.

Podľa § 350 trestného zákona: Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky tým, že nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho rozhodnutia, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Ako vážnejší dopad na liečbu „zdania nezaujatosti sudcu Klimenta“ je zo zákona daná možnosť  trestnoprávnej zodpovednosti  za zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr.zákona. Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.  Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania,b) na chránenej osobe, alebo c) z osobitného motívu.

Konanie na úrovni pominutia zmyslov? Sudca Kliment sa ako strýko prokurátora Repu necíti byť zaujatý!

Rozsiahla a jednoznačná judikatúra našich, ale aj európskych  súdov jednoznačne stojí na zásadách presadzujúcich potrebu, aby v konaní vystupovali nestranný a nezávislí sudcovia. „Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.“Tento záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. augusta 2012, sp. zn. 5 Cdo 140/2011.

Posledne zverejnené informácie predstaviteľov opozičnej strany Smer SSD doložené nahrávkami  o manipulácii s dôkazmi, o priamom zapájaní policajných funkcionárov a nezákonných praktikách úradných osôb zodpovedných za dodržiavania zákona len dotvrdzujú, že po roku 2020 sa začalo s masívnym zneužívaním trestného práva na plnenie politickej objednávky smerujúcej k likvidácie nepohodlných ľudí z radov opozície.

Poznatkov o tomto zneužívaní sa dostáva na svetlo verejnosti stále viac a viac. Tejto problematike a zapojení tzv. kajúcnikov sa budeme naplno venovať, aby sme odkryli nezákonné praktiky lipšicovej skupiny na zneužívaní trestného práva na likvidáciu nepohodlných osôb.

Udalosti posledných dvoch rokov vo výkone nezákonnej práce  konkrétnych persón typu Čurilla, Vereščák, špeciálnych prokurátorov Repu, Šúreka, Lipšica, sudcov Záleská, Hrubala nemôže nechať ľahostajnou nielen odbornú ale celú verejnosť.  Musí nastúpiť úplná očista represívnych orgánov od týchto  bezcharakterných, politikmi zdefraudovaných idnivíduí, ktoré slovenskú spoločnosť dostali až na prah pekla.

Ich individuálne zdania nezaujosti, hoci pravdou je opak je označený traktát o voze a o koze…a o trestnej zodpovednosti keď nastúpi zákon?

 

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies