Kurilovská naznačila ďalší vývoj konania vo veci vraždy Jána Kuciaka




K nadchádzajúcemu pojednávaniu vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, stanoveného na 3.9.2020, vniesla svetlo do novinárskych špekulácií a kačíc, rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave a odborníčka na trestné právo JUDr. Lucia Kurilovská, ktorá pre agentúru SITA uviedla dve možné alternatívy riešenia vzniknutej situácie po odložení rozsudku senátom JUDr. Sabovej, plánovaného na 5.8.2020.

Podľa JUDr. Kurilovskej, trestný poriadok pripúšťa návrat do dokazovania aj po záverečných rečiach:

„Aj zo záverečných rečí môže ešte niečo vyplynúť, čo si senát povie, že je zaujímavé,”

V tomto prípade by súd určil, aké úkony chce ešte v rámci dokazovania vykonať a právo navrhovať dôkazy by mali aj procesné strany. Zdôraznila však, že v takomto prípade by museli opätovne odznieť záverečné reči aj posledné slová obžalovaných.

Po uniknutí záverečných rečí na verejnosť, napriek zákazu prenosu z pojednávania predseníčkou Sabovou bolo zjavné, že senát nepristúpi k vyneseniu rozsudku, nakoľko obhajoba ako aj obžalovaní sústredili obsah záverečných rečí na nezákonnosti konania od vznesenia obvinenia a poukázali na zvrátenosť celého spolitizovaného procesu.

Záverečné reči obhajcov, advokát Para excelentnou logikou rozbil obžalobu vo veci vraždy Jána Kuciaka  a Martiny

Z tohto pohľadu obhajoba a obžalovaní v záverečných rečiach nepriniesli do konania, nič „nové ani zaujímavé “. Záverečné reči boli uceleným sumárom nezákonností, sprevádzajúcich súdny proces.

Vrátiť rozhodovanie o trestnej veci späť do štádia dokazovania

Od začiatku konania bol postup sudkyne JUDr. Ruženy Sabovej na hony vzdialený od ustanovení trestného poriadku, ktorým sa riadi senát pri prejednávaní obžaloby, na čo poukazovali nielen obžalovaní, ale aj obhajoba.

Obžaloba, ktorú senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, s predsedníčkou senátu JUDr. Ruženou Sabovou prijal, v prípade riadneho naštudovania spisu a vyhodnotenia dôkazov zhromaždených v súdnom spise v prospech obžalovaných, ako aj vzhľadom k veľkému množstvu klamstiev vyvrátených práve listinami žurnalizovanými v spise pri dodržaní ustanovení platnej trestnoprávnej legislatívy, nemohol ani prijať obžalobu na prejednanie.

Obžaloba Kočnera sa rozpadá na sfalšovaných dôkazoch a krivých výpovediach – 1.časť

Celý súdny proces bol poznačený marením práv obvinených, neumožnením súvislo sa vyjadrovať k jednotlivým vykonaným dôkazom, riadne klásť otázky svedkom, či odmietala návrhy obhajoby na dokazovanie. Dno prerazila na júnovom pojednávaní kedy odignorovala rozhodnutie Luxemburského súdu,  na základe  ktorého sa mala spolu so senátom pre porušenie prezumpcie neviny a zaujatosť vylúčiť z konania a nepostúpením námietok na rozhodnutie nadriadenému súdu.

Sudkyňa JUDr. Sabová, opäť v rozpore so zákonom, otvorila hlavné pojednávanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Opätovné otvorenie dokazovania prináša riziká, z dôvodu prehodnocovania jednotlivých úkonov realizovaných pani predsedníčkou ako aj prehodnotenie svedeckých výpovedí najmä z pohľadu objektívnosti a dôveryhodnosti.

Hoci JUDr. Sabová pred súdom uprednostnila vypočuť svedkov obžaloby, ktorí však niekoľko krát svoje svedecké výpovede zmenili podľa aktuálnej mediálnej prezentácie sporu a vlastne k samotnému trestnému činu neuviedli ani jednu relevantnú skutočnosť. Navyše v priebehu konania bolo preukázané falšovanie zápisníc svedkov. V konečnom dôsledku už v čase výpovedí mala v JUDr. Sabová spise listiny z ktorých vyplývalo, že tvrdenia svedkov pred súdom sa nezakladajú na pravde.

Návrat konania do štádia dokazovania, by predovšetkým zdiskreditoval senát, ktorý takmer rok v tomto politickom procese, vyrábal systematickými klamstvami pred verejnosťou monštrá. Tieto ako aj zvyšné nedostatky konania si nepochybne JUDr. Sabová, ako aj členovia senátu plne uvedomujú. Vzhľadom tomu, že v spise je zažurnalizovaný dostatok dôkazov o nevine Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej, návrat do nezmyselného pokračovania agónie, by nielen im, ale aj prokurátorom a vyšetrovateľom mohol v budúcnosti vyniesť odmenu v podobe vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti.

Vynesenie rozsudku

Podľa JUDr. Lucii Kurilovskej druhou alternatívou, pripadajúcou do úvahy je, že na najbližšom pojednávaní stanovenom na 3. septembara 2020, senát vynesie rozsudok.

Hoci v zmysle trestného poriadku mal byť verdikt vynesený do troch pracovných dní po skončení pojednávania prednesom posledných slov obžalovaných, podľa Kurilovskej si lehotu môže stanoviť aj samotný senát.

V tejto súvislosti JUDr. Kurilovská uviedla, že

„ak prejednávajú obtiažny prípad, musia dlhšie zvažovať, aj v rámci zásady ‚In dubio pro reo‘, teda v prípade pochybností v prospech obvineného,”

čím vlastne naznačila, že v prípade, že súd nebude pokračovať v dokazovaní, bude konanie minimálne vo vzťahu k Alene Zsuzsovej a Mariánovi Kočnerovi ukončené v zmysle zásady „In dubio pro reo“ – v prípade pochybností v prospech obvineného, oslobodzujúcim rozsudkom.

„In dubio pro reo – v prípade pochybností v prospech obvineného”

je právna zásada, ktorá stanovuje povinnosť súdu rozhodovať v prospech obžalovaného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť. V kontinentálnom práve zásada vyplýva z prezumpcie neviny.

Najvýznamnejším dôsledkom zásady je dokazovaní v trestnom konaní neexistencia dôkazného bremena. Vyšetrujúce orgány musia preukázať všetky skutočnosti tak, aby o vine neexistovali dôvodné pochybnosti.

Oslobodzujúci rozsudok

Obžaloba, v konaní vo veci vraždy,  postavená na domnienkach a fikciách nielenže nepreukázala, účasť Aleny Zsuzsovej a Mariána Kočnera, ale obnažila zvrátený systém likvidácie osôb nepohodlných moci, falšovanie listín, dôkazov, spôsoby nátlaku na obžalovaných, týranie väznených osôb a v konečnom dôsledku vydieraní osôb angažovaných v procese.

Prípadné oslobodenie obžalovaných uplatnením zásady „ in dubio pro reo“ pri súčasnej dôkaznej situácii v prospech obžalovaných, vyvoláva nielen v právnickej verejnosti úsmev, pretože po prednese záverečných rečí si aj laik uvedomí, že pri prijatí obžaloby nebol jeden relevantnýí dôkaz, ktorý by obžalovanú Alenu Zsuzsovú  a Mariána Kočnera, čo len spájal so skutkom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v čase prijatia obžaloby mal senát v spise dôkazy o nevine, na ktoré pri vynesení rozsudku musí prihliadať, respektíve ich vziať do úvahy.

JUDr. Kurilovská v závere vyjadrenia uviedla, iná alternatíva okrem k návratu do dokazovania alebo vynesenia rozsudku v aktuálnom štádiu konania v súčasnosti neexistuje.

Sudca sa nikdy nesmie zaoberať médiami, vyjadreniami politikov, verejnou mienkou, ani podľahnúť ich tlaku.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies