Sudca sa nikdy nesmie zaoberať médiami, vyjadreniami politikov, verejnou mienkou, ani podľahnúť ich tlaku.




PODPORIŤ

Pred niekoľkými týždňami, po odmietnutí návrhov obžaloby, predsedníčka senátu ŠTS v Pezinku Ružena Sabová, ukončila dokazovanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej s odôvodnením, že k vyneseniu rozsudku ďalšie dokazovanie nie je potrebné.

Sudkyňa Sabová, nesporne svojím spôsobom vedenia konania vojde do dejín slovenskej justície, nakoľko je prvou sudkyňou v histórii Slovenska, ktorá nedokázala v konaní pojednávať asi ani jeden deň bez porušenia ustanovení Trestného poriadku a marenia práva obvinených na spravodlivý proces. Porušenia sudkyne Sabovej nie je možné klasifikovať len ako procesné chyby, ale ide o systematickú aroganciu počas výkonu právomoci verejného činiteľa a tým pádom i marenie spravodlivosti cez zneužívanie právomoci danej sudcovi.

Zlatým klincom nezákonností, bolo nesporne umožnenie právnym zástupcom poškodených hodnotiť dokazovanie v záverečných rečiach mimo rámca uplatnenej škody .

Vražda Jána Kuciaka, časť 1.

O procese s JUDr. Štefanom Harabinom

Umožňuje trestnoprávna legislatíva právnym zástupcom poškodených vystúpiť pred súdom so záverečnými rečami?

Vo vzťahu k vine obžalovaného je to  nesporne v rozpore s Trestným poriadkom. Procesné postavenie poškodeného a jeho právneho zástupcu je jasne limitované v Trestnom poriadku. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno viny je na prokurátorovi, môže poškodený a jeho právne zástupca klásť iba otázky viažuce sa k náhrade škody, jej rozsahu. V trestnom poriadku je vyslovene uvedené, že právny zástupca poškodených nemôže v záverečnej reči, hodnotiť vykonané dôkazy týkajúce sa viny. Poškodený nemôže podať odvolanie voči oslobodzujúcemu rozsudku a voči odsudzujúcemu rozsudku len proti výroku o náhrade škody, resp. preto, že taký výrok v odsudzujúcom rozsudku absentuje.

Čiže poškodený môže podať odvolanie iba voči výroku o náhrade škody, ale nemôže napadnúť rozsudok v prípade nízkeho trestu …

Ak bola vec ukončená  oslobodzujúcim rozsudkom, vôbec nemôže podať odvolanie, pretože v oslobodzujúcom rozsudku výrok o náhrade škody nie je. Konanie vo veci vraždy Kuciaka a Kušnírovej, ktoré sleduje celé Slovensko je mediálno-politické divadlo, s mimoriadne aktívnou účasťou poškodených a ich právnych zástupcov v otázke viny obžalovaných.

V roku 2014 senát ústavného súdu v zložení Kohút, Mesároš a Macejková vydal rozhodnutie, kde  v  konkrétnej kauze prešovského súdu vyložili, že poškodený môže klásť otázky k vine…

Je to rozhodnutie absurdné. Jednoducho, povedané v legislatívnej rovine je to obsolentné rozhodnutie. V konečnom dôsledku, ich rozhodnutie sa viaže iba na konkrétnu povinnosť Okresného súdu Prešov a nie pre ostatné súdy, pretože pre vyšetrovateľa, prokurátora, sudcu je záväzný iba Trestný poriadok a Ústava, nie rozhodnutie Ústavného súdu pri konštatovaní porušenia individuálneho práva sťažujúcej osoby.

Má spomenuté rozhodnutie senátu ústavného nejakú váhu, ak nie je vo všeobecnosti pre OČTK a orgány na výkon spravodlivosti záväzné?

Nemá. Pokiaľ by toto rozhodnutie malo nejakú relevanciu, legislatívnu váhu zákonodarca by už dávno na rozhodnutie reagoval zmenou Trestného poriadku. Z pohľadu ústavnosti významné rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré upozorňujú na nejaký zásah do ľudských práv, prejdú zákonnou úpravou, respektíve zákonodarca okamžite upraví príslušný zákon.

V tomto prípade od roku 2014 do roku 2020 zákonodarca nič neurobil, pretože keby urobil a poškodený by mohol klásť otázky k vine, v záverečnej reči hodnotiť vykonané dôkazy týkajúce sa viny, podávať opravný prostriedok proti výroku vo vine, tak by sa dostal bez najmenších pochybnosti do rozporu s Ústavou, Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách aj Chartou základných práv EÚ.

JUDr. Harabin: Návrh prokuratúry je nulitný

Nedošlo rozhodnutím senátu ústavného súdu k porušeniu zásady oficiality?

Treba jasne povedať, títo traja umelci nepochopili podstatu trestného konania a zásadu oficiality, že vinu preukazuje v trestnom konaní štát cez prokurátora. Pokiaľ ide o realizáciu zásady oficiality, ak by  vinu mal preukazovať aj poškodený, resp. ďalší poškodený, ako sa to deje v tomto prípade, tak evidentne ide o neférový proces a nerovnosť zbraní. Lebo proti jednej procesnej strane obžalovanému sú defacto, ale aj de iure tri procesné strany. Dvaja poškodení a prokurátor.

Podľa Vášho názoru je možné hodnotiť rozhodnutie ako zmätočné ?

Toto rozhodnutie je nielen zmätočné, ale i zjavne neústavné. Tvrdím preto, že poškodený nemá právo klásť otázky k vine, nemá právo hodnotiť dôkazy, nemá právo ani na záverečnú reč, v ktorej by hodnotil dôkazy viažuce sa k vine. V konečnom dôsledku Trestný poriadok neumožňuje podať opravný prostriedok proti oslobodzujúcemu rozsudku.

Celkom hypoteticky, pokiaľ by ste sa ocitol v pozícii Sabovej, umožnil by ste právnym zástupcom poškodených klásť otázky?

Kladenie otázok zástupcom poškodených k otázke viny ako sudca by som nikdy nepripustil. Odôvodnil by som to už hore vyjadrenou argumentáciou. V písomnom odôvodnení rozhodnutia detailnou analýzou by som poukázal na ústavnú neudržateľnosť spomínaného rozhodnutia Ústavného súdu z aspektu základných ľudských práv. Napokon treba povedať, že okrem spomínaného nepodarku od roku 2014 neexistuje obdobný zmätok v podobe ďalšieho rozhodnutia iného senátu Ústavného súdu. Aspoň ja nemám takú vedomosť.

Pripustením kladenia otázok o vine poškodenými, sudca dal jasne najavo, že je na strane poškodených, pretože im umožnil nadpráva, ktoré nemajú oporu v Trestnom poriadku a tým pádom zoslabil procesné postavenie obžalovaného. Obžalovaného postavil do roviny „spravodlivého procesu“ traja proti jednému pred súdom. To je „celoslovenské“ divadlo, žiaľ na úkor znižovania dôveryhodnosti súdnictva.

Iba pre laické pochopenie pomôžem si športovou terminológiou. Futbalový rozhodca nemôže pripustiť, aby mužstvo „A“ nastúpilo na zápas s 33 proti mužstvu „B“ s 11hráčmi.

Otvorený list sudkyni Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ružene Sabovej

Z pozície dlhoročného sudcu stretli ste sa s prípadom, kde jedným z kľúčových dôkazov by bola SMS komunikácia o sne?

Ak takýto dôkaz označuje obžaloba za kľúčový, iný dôkaz zrejme nie je. Keby som ako sudca, takto odsudzoval, tak potom môžeme odsúdiť každého, čo chodí po chodníku a má sen, ktorý nedokáže vyvrátiť. Každého by sme mohli potom odsúdiť bez dôkazu. Prokurátorom svojvoľne vykladaný sen obžalovaného nemôže byť v spravodlivom procese dôkazom.

Prokurátor JUDr. Turan, podobne ako aj právni zástupcovia poškodených Lipšic a Kvasnica tvrdia, že kľúčovým nepriamym dôkazom, že Marián Kočner je objednávateľom a Alena Zsuzsová sprostredkovateľkou vraždy,  je sen o zuboch…

Nechcem nikoho urážať, ale Turan sa poučí až vtedy, keď jeho na podklade takého sna obžalujú napr. z vraždy jeho milenky, exmilenky, manželky, otca, matky … a bude musieť tieto nezmysly pred súdom vyvracať. Ak podľa jeho vzoru začnú konať aj ostatné orgány činné v trestnom konaní (OČTK) sa mu to môže veľmi rýchlo stať. Zo zdravej hlavy takéto tvrdenie nemôže ani vyjsť.

Odsúdili ste v minulosti osobu na základe nepriamych dôkazov?

Bol som v senáte, ktorý na sústave nepriamych dôkazoch odsúdil deväťnásobného vraha Riga. Prvýkrát sme použili analýzu DNA v histórii Slovenska a prvýkrát bolo uložené i doživotie. Rigo poprel všetko, nemali sme žiadny priamy dôkaz, nechal iba jeden ohorok cigarety pri jednej z vražd a na podklade týchto slín sa urobila analýza DNA, pričom modus operandi bol rovnaký. Čiže sme správoplatnili vinu bez toho, že by sme mali priznanie, alebo iný priamy dôkaz.

Pýtam sa, či by ste na podklade komunikácie o zuboch, odsúdili hoci aj Riga?

Nie nikdy, ale ani iného obžalovaného. Verejne povedať, že toto je jeden kľúčových dôkazov, že sa jedná o šifrovanú komunikáciu je choré.  Taký prokurátor si zajtra vyberie niečo iné, inú vetu, ktorú označí ako šifrovanú komunikáciu a táto bude potom dôkazom na obžalovanie z vraždy. Je to deformácia trestného procesu. Na podklade domnienok nie je možné uznať vinu.

Títo ľudia zostrojujú monštrum, ktoré môže ich samých zošrotovať. Lebo nakoniec, keď prestanú plniť politicko-policajné pokyny, stanú sa nepohodlnými a ich tiež tým istým spôsobom môžu obžalovať z vraždy iba na základe komunikácie o sne.

Druhým kľúčovým dôkazom podľa prokuratúry je komunikácia o prestavbe detskej izby v dome Aleny Zsuzsovej,  medzi ňou a Kočnerom.

Počkajte, čo má prerábka bytu s preukazovaním vraždy? To je akože dôkaz? Komunikácia  o prerábke je pretransformovaná na komunikáciu o vražde? Ta snáď nemyslite vážne?

Podľa obžaloby, z komunikácie o rekonštrukcii, respektíve z otázky, či majstri pochopili zámer , vyvodili záver, že sa jedná o komunikáciu v ktorej riešili spôsob vraždy. Robotníci, ktorí prestavbu riešili neboli vypočutí ani v prípravnom konaní a ani pred súdom.

Povedať, že komunikácia o prestavbe izby bola vlastne rozhovorom o vražde, je na okamžité zaradenie autora takého výroku na dvadsiate ôsme poschodie psychiatrie v Pezinku. Veď to je niečo strašné. Orgán činný v trestnom konaní, vyšetrovateľ, prokurátor, alebo sudca chce takýmto spôsobom vojsť do vašej mysle a povedať, čo stevy prestavbou mysleli, resp. bez ďalšieho podkladu, že vy prestavbou svojho bytu ste riešili vraždu.

Ako môže orgán činný v trestnom konaní vojsť do vášho mozgu a povedať, že ty si zavraždil niekoho, lebo pri prestavbe bytu si napísal … ? Týmto ľuďom je potrebné urobiť psychiatrické znalecké posudky. Hovorím to s plnou vážnosťou.

Takéto nezmyselné procesy nás nápadne približujú do neslávnej histórie, obdobia 50-tých rokov, keď vešali niektorých politických oponentov preto, čo si mysleli. A pokiaľ si aj nemysleli, stačilo, že boli, hoci bez dôkazov, prokurátorom označení, že si to mysleli.

Za pozornosť však stojí okolnosť, v záverečnej reči prokurátor Turan klame o veciach voľne dostupných na internete…Napr. Podľa prokurátora Turana deň po vražde vybral Marián Kočner z banky 50 tisíc eur, ktorými hradil vraždu, hoci banka poskytla stanovisko, že v ten deň nerobil žiadnu finančnú transakciu. Takže napriek tomu, že obhajoba preukázala, že Kočner žiadnu finančnú transakciu v Tatrabanke deň po vražde nevykonal, prokurátor v záverečnej reči uviedol, že Kočner vybral 50 tisíc…

Čo mám na to povedať?  Môže tu niekto pochybovať, že ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa, keď uvádza nepravdy a manipuluje s faktami? Pokiaľ prokurátor preukázateľne klame v otázke dôkazov, môže jeho konanie založiť niečo iné ako trestné stíhanie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa? Možno áno. Zrejme ho navrhnú na udelenie Nobelovej ceny za zásluhy o spravodlivý proces.

Špecialitou trestných konaní vo veciach, ktoré zastupuje poškodených Daniel Lipšic je, že svedkovia obžaloby postupne menia podľa vývoja konania svedecké výpovede. Niektorí svedkovia zmenili výpoveď tri a viac krát. Experti z redakcie Aktuality dokonca pred súdom na tú istú otázku niekoľkokrát položenú, v rámci jedného pojednávania, odpovedali niekoľkokrát diametrálne rozdielne.

Každý svedok a jeho výpoveď musí byť, nielen v prvej etape vyšetrovateľom, ale aj prokurátorom a v konečnej fáze súdom spoľahlivo vyhodnotená z hľadiska vierohodnosti. Nepoznám detaily, vychádzam iba z vašej otázky, čiže môžem iba univerzálne povedať, že svedok, ktorý k tej  istej okolnosti vypovedá dva alebo trikrát rozdielne, bez toho aby to dokázal nejakým spôsobom racionálne vysvetliť je nedôveryhodný a na základe výpovede takého svedka nemožno založiť vinu ani na odsúdenie zlodeja konzervy v Bille. Ak sa založí, tak nejde o sudcu, ale o automat. Rovnako je účelové tvrdenie, že v jednej časti svedok síce klame, ale v druhej časti výpovede už hovorí pravdu.

Prokurátor JUDr. Turan pri novinárskej otázke k dôveryhodnosti korunného svedka Andruskóa, odpovedal, že Andruskó je dôležitý svedok…

(Smiech) Čo mal povedať, veď keď nie je dôveryhodný, tak je aspoň dôležitý. Tieto procesy sú postavené na Lipšiciáde zanesenej do Trestného poriadku – dohodách o vine a treste, účelovom rozdeľovaní vecí na samostatné konania a kupčení s vrahmi. Takéto trestné konania nemajú nič spoločné s právom a ani spravodlivosťou. Najťažšiemu vrahovi s desiatimi vraždami na krku nasľubujú nízky trest a ten následne usvedčuje v organizovanej zločineckej skupine jej nepodstatných členov. Tomuto vrahovi je potom uložený trest vo výmere niekoľkých rokov a z hľadiska závažnosti skutku, málo nebezpečným  členom skupiny uložia tresty dvadsaťpäť rokov, resp. doživotie.

Toto nie je právo, ani spravodlivosť, to je licitovanie s vrahmi.

V roku 2007, v čase keď ste sa stal ministrom spravodlivosti, v rámci mediálnych výstupov ste poukazoval na nedostatky Trestného poriadku a hovoril o pripravovaných legislatívnych zmenách …

Po zmapovaní aplikačných problémoch na súdoch, prokuratúre a na polícii som pripravil zásadné zmeny Trestného poriadku a zákona, ktoré Fico s Kaliňákom nemohli vo vláde argumentačne napadnúť a ani im oponovať.

Súčasťou zmien bolo i zavedenie  inštitútu súkromnej obžaloby. V prípade, že prokurátor odmietne podať obžalobu, má občan možnosť podať obžalobu súkromnú, kde poškodený sám zastupuje vinu, nie aj prokurátor, aby nebola narušená rovnosť zbraní. Doteraz sú tieto legislatívne návrhy v depozite úradu vlády, lebo Fico s Kaliňákom narýchlo situačne presadili prerušenie rokovania vlády o ich posunutí do parlamentu.

Najväčšie polemiky v súvislosti s vecou vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa vzťahujú na to, ako dlhodobo médiami masírovaná  verejnosť príjme rozsudok. Verejnosť predsa nepozná spis. A sudca rozhoduje  o spise.

Takto, pani redaktorka. Bol som  spravodajcom, aj predsedom senátu v  kauze Lališ a dvakrát sme zrušili doživotie, nakoľko sme zistili, že v konaní bol porušený princíp prezumpcie neviny a ústavné práva obžalovaných na zákonného sudcu.

Mainstream, všetci zainteresovaní, unisono  tvrdili, že nejde o porušenie princípu prezumpcie neviny a práva na zákonného sudcu. Celá verejnosť, všetci ako pajáci hovorili, že Harabin koná svojvoľne. Dnes tu máme rozhodnutie Luxemburského súdu, ktorý jasne potvrdil v identickej veci, že som mal pravdu. Rozhodnutie Luxemburského súdu, ktoré sa viaže aj na túto kauzu. Podľa jeho záverov bolo povinnosťou senátu namietať sa a malo nasledovať ich vylúčenie z konania sa pre zaujatosť.

Sudca sa nikdy nesmie zaoberať médiami, vyjadreniami politikov, verejnou mienkou, ani podľahnúť ich tlaku. O želaniach politikov, resp. mimovládnych organizácií už ani nehovoriac.

Sudca musí rozhodnúť na podklade skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z  obsahu spisu a na základe dôkazov vykonaných zákonným spôsobom.

Takéto otázky by ste mi ani nemali dávať, lebo ide o tak samozrejme principiálnosti, že je zbytočné o tom diskutovať.

Pravdepodobne, by som nedávala, pokiaľ by sudkyňa JUDr. Sabová, neriešila publikované texty, poukazujúce na jej nezákonné konanie neriešila priamo na pojednávaní vo veci vraždy, a nepodávala na mňa trestné oznámenie za trestný čin ovplyvňovanie súdu.

Na Vašom mieste by som ihneď do zápisnice o pojednávaní podal na ňu trestné oznámenie minimálne za ohováranie, krivé obvinenie, zneužitie právomoci verejného činiteľa a nátlak.

Na druhej je oveľa zarážajúce, že na pojednávaní v trestnej veci, sudkyňa s prokurátorom rieši moju údajnú trestnú činnosť v minulosti, a prezentuje ma ako dlhoročného kriminálnika, napriek tomu, že všetky trestné konania boli voči mne zastavené z dôvodu nezákonnosti, ale aj oslobodzujúcim rozsudkom.

Mohli ste Vy, ale určite mali obžalovaní, resp. ich obhajcovia, namietať, že tieto skutky, pokiaľ by aj boli skutkami trestnými, nie sú obsahom žaloby, ktorá je predmetom prebiehajúceho konania.

Po záverečných rečiach obhajcov, ktoré napriek zákazu sudkyne Sabovej prenikli na verejnosť aj laikovi, musí byť zrejmé, že v spise je zhromaždené predovšetkým množstvo dôkazov o ich nevine, ktoré sudkyňa odmieta akceptovať, odmieta vykonať ako dôkaz.

Sabová je v danej veci zaujatá aj preto, že poškodením priznala procesné práva, ktoré nemajú oporu v platnom právnom poriadku, čím verejne preukázala, že favorizuje poškodených ako procesné strany. Čo obžalovaní samozrejme budú vnímať ako ich ujmu na ich právach.

Snáď najvážnejšou ranou spravodlivosť v tomto konaní  je uprieť obžalovaným jedno základných práv je odmietnutie postúpiť námietky zaujatosti voči senátu na nadriadený súd a odignorovanie rozhodnutia Luxemburského súdu.

Spomínané výkladové rozhodnutie Luxemburského súdu v otázkach prezumpcie neviny a ústavného práva na zákonného sudcu je právne záväzné pre každého vyšetrovateľa, prokurátora i každého sudcu, vrátane sudcu Špeciálneho, Najvyššieho aj Ústavného súdu. V úvode rozhovoru som preto uviedol, že na každom pojednávaní sudkyňa Sabová, minimálne od okamihu oboznámenia sa s výkladovým nálezom, porušuje Trestný poriadok.

Aký signál o slovenskej justícii by vyslalo prípadné odsúdenie Kočnera a Zsuzsovej?

Signál o stave našej justície v tomto prípade je vyslaný už dávno prijatím obžaloby. Má to vážnu vypovedaciu hodnotu. Pri dôslednom štúdiu spisu by museli sudcovia zistiť reálnosť dôkaznej situácie ihneď. Ak nezistili, neštudovali spis, alebo ho študovali nie dôkladne.

Už prijatím obžaloby na podklade deravej dôkaznej situácie a neopodstatneným postavením obžalovaného pred súd, je takáto osoba a jeho rodina neodôvodnene šikanovaná. O mediálnom lynči je zbytočne sa vôbec vyjadrovať.  Položme si ale otázku, kto tento politický cirkus zaplatí? Pokiaľ je stav taký ako popisujete vo svojich textoch, vec skutočne jedného dňa skončí fiaskom a budeme platiť všetci platcovia dane, nielen za väzbu ale aj za všetky vzniknuté škody nezákonným postupom štátnych orgánov od začatia trestného konania voči nim, vrátane satisfakcie.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies