Dnes pokračoval posledný pojednávací deň pred vynesením rozsudku vo veci vraždy Jána Kuciaka a partnerky. Na poradie sa dostali obhajcovia obžalovaných a aj samotní obžalovaní. V priebehu celého dňa sa vykonávali záznamy záverečných rečí a priebežne boli aktualizované na viacerých portáloch rôznych médii. Dnes nastala tá chvíľa, v ktorej predsedníčka senátu musela umožniť vyjadrenie v časovom rozsahu, ako si obhajoba a obžalovaní vyžiadali.
Záverečné reči sa sústreďovali na tri oblasti:
- Nelogické a nevykonané dôkazy na strane prokuratúry a ich protichodný význam
- Pochybne získané a vykonávané dôkazy a z nich odvodené reťazenie ucelených udalostí, ktoré stratili svoj význam a dôkaznú silu, navrhnuté a nevykonané dôkazy súdom
- Procesné chyby, postupy počas vyšetrovania a pojednávaní a zasahovanie médii a zástupcov poškodených do konania
Ako prvý vystúpil advokát Marek Para, ktorý zastupuje Mariána Kočnera.
Mgr. Marek Para poukázal na to, že vo vystúpeniach a v záverečných rečiach právnych zástupcov poškodených odzneli vyjadrenia a návrhy, ktoré zákon nepripúšťa a títo obhajcovia neoprávnene navrhovali výšku trestu, či prepadnutie majetku, ktoré nemá nič s údajným spáchaním skutku.
Excelentné logické vysvetlenie straty významu nepriamych dôkazov.
Podstatnejšie však boli výhrady, ktoré smerovali priamo k nedodržaniu povinnosti preukázať spáchanie skutku a zavinenie obžalovanými. Toto prokuratúra nezvládla, pretože svoje tvrdenia postavila na nepriamych dôkazoch a ich spojenia do uceleného reťazca, vzájomne zapadajúcich udalostí.
Para metodicky, aj z hľadiska právnej teórie vysvetlil, že použitie tejto metodiky preukázania viny je možné iba vtedy, keď rad nepriamych dôkazov je nadväzujúci a súvislý, neprerušený. Tieto podmienky podľa neho obžaloba opakovane nespĺňala.
Poukázal na to, že priznanie viny Marčeka a jeho popis spáchania skutku v žiadnom prípade nemohol byť reálny a v kontexte s rekogníciou priamo na mieste vraždy. Taktiež poukázal na rozdiely v tom, aké fotografie tváre videl Szabó a ktoré uvádzal Andruskó. Priamo označil fotografie, ktoré ani Szabó a ani Andruskó nemohli pred vraždou vidieť, pretože tieto nepochádzali od takzvaného Tóthovho paparazzi tímu. Týmto vlastne priamo dokázal aj to, že Andruskó doplňoval svoje vyjadrenia na základe poznatkov zo spisu, podľa fotografií a výpovedí svedkov a iných poznatkov. Podobným spôsobom konfrontoval aj samotnú výpoveď Andruskóa, ktorý tvrdil, že dostal peniaze za vraždu od Zsuzsovej dopoludnia, hoci tá v tej dobe bola preukázateľne v Maďarsko a v jednom okruhu BTS sa nachádzali až poobede s Adruskóm, pričom to zodpovedalo ich pobytu a zvyklostiam.
Komunikácia medzi Zsuzsovou a Andruskom, ktorú sudkyňa odmietla pribrať do konania
Para podrobne sa vyjadril nielen k obžalobe a k tvrdeniam, na základe ktorých bola vec podaná na súd, ale aj ich preukázateľnosti, k pochybnostiam, ako aj k vykonaniu dôkazov, ktoré počas samotných pojednávaní získali celkom iný význam ako to tvrdila obžaloba. Či sa jednalo o okolnosti, za ktorých polícia získala mobilné telefóny od Petra Tótha alebo o obdobie, počas ktorého s nimi Tóth disponoval, ale aj na absolútne významné vyjadrenie spoločnosti Threema o tom, že zápisy sa dajú sfalšovať bez akejkoľvek stopy.
Mimoriadna správa ! Firma Threema oficiálne potvrdila, že obsah sa dá sfalšovať!
Táto oficiálna správa spoločnosti Threema odštartovala potrebu zverejnenia aj tých častí Threemy, ktoré oficiálne neboli políciou do spisu zahrnuté, ale mali svoj význam.
Komunikácia v aplikácii Threema medzi Alenou Zsuzsovou a Mariánom Kočnerom, 1.časť
Podstatnou časťou Parovej záverečnej reči bola aj skupina dôkazov, ktoré obhajoba žiadala vykonať, ale neboli súdom tieto návrhy akceptované. Týkalo sa to hlavne rozporuplných výpovedí Andruskóa, ktorý aj v závere konania sa snažil opäť dramatizovať situáciu uvedením nových okolností a nových mien, ktoré mohli mať s vraždou niečo spoločné.
Komunikácia medzi Dušanom Kracinom a Zoltánom Andruskóom, ktorú sudkyňa odmietla pribrať do konania
Para nakoniec sa vyjadril, že v prípade Andruskóa, ktorého životopis je plný podvodov, machinácii, bielych koní a rôznych veľmi pochybných známostí a komunikácie, by sa mali jeho vyjadrenia brať veľmi zdržanlivo, pretože sú plné fabulácií, výmyslov a vážne motivujúcich okolnosti, za ktorých sa chcel vymaniť zo svojej trestnej zodpovednosti aj za cenu potvrdzovania rôznych okolností počas priebehu vyšetrovania.
Andruskó mal za krivé svedectvo voči Zsuzsovej prisľúbený nízky trest, Ostružlík beztrestnosť
Para poukázal aj na to, že Kuciakove články často neboli pôvodné, ale iba prebaľoval rôzne už zverejňované informácie o Mariánovi Kočnerovi a preto pre Kočnera neboli ani novinkou, ani hrozbou.
Z pohľadu priebehu vyšetrovania, spôsoby zbierania dôkazov, spôsobu takzvaného dešifrovania banálnej komunikácie, ktorá sa údajne mala týkať vraždy miešania časového sledu rôznych dôkazov do jednej línie napriek tomu, že do seba tieto nezapadali a nemohli ani nastať, došlo k vážnemu pochybeniu prokuratúry pri koncipovaní obžaloby, motívu a priebehu objednávania, či vykonania vraždy. Prokuratúra nebola schopná ani na základe ňou prezentovaných dôkazov preukázať, že ku skutku došlo tak, ako to bolo podané v obžalobe a už vôbec nepreukázali zavinenie obžalovaného Kočnera.
Záverečná reč JUDr. Júlie Vestenickej – obhajkyne Aleny Zsuzsovej
JUDr. Júlia Vestenická hneď v úvode poukázala na to, že sa čiastočne bude opakovať a prekrývať argumentmi, ktoré už odzneli od JUDr. Paru, ale z princípu bezprostrednosti ich musí uviesť aj ona, pretože sa jedná o zhodný právny názor na vec a na dôkazy.
Predovšetkým upozornila na to, že na rozdiel od vývoja obsahu rôznych tvrdení Andruskóa, Alena Zuszová nikdy nemenila svoju výpoveď a trvá na nej. Vytýkala súdu, že z hľadiska vykonávania dôkazov neboli dodržané procesné postupy a právo obžalovanej na vyjadrenie sa k dôkazom
„Nemožno sa stotožniť ani s postupom súdu, ktorý mojej klientke neumožnil vyjadriť sa k dôkazom, ktoré boli vykonané v jej neprítomnosti.“
Vyjadrila sa aj k hysterickej kampani niektorých médií podporovanej vyjadreniami Daniela Lipšica v priebehu konania, dokonca aj samotných pojednávaní:
„Je potrebné podotknúť, že základné informácie o stave konania, mali za cieľ len navodiť dojem o vine obžalovaných. Išlo o jednostranné informovanie zo strany médií.“
Poukázala na návrh k vykonaniu dôkazov ohľadom činnosti Europolu z telefonov, ktoré fyzicky neexistovali:
„Ako je možné, že komunikácia z roku 2013 bola podľa Europolu vyextrahovaná z mobilu iPhone 7, ktorý ani neexistoval?“
Z jej pohľadu nedošlo k spáchaniu skutku a k zavineniu u Aleny Zsuzsovej ani tak, ako to je v obžalobe a ani inak. V priebehu konania neboli vykonané dôkazy celistvo a v posúdení ich nadväzností a neboli vyhodnotené všetky návrhy, ktoré odhaľovali nepravdivosť tvrdení prokuratúry. Neboli odstránené ani rozpory v posudkoch a odborných vyjadreniach a nebola vyhodnocovaná priebežne vierohodnosť a motivácia svedkov ku krivej výpovedi.
Na záver uviedla :
„Priebeh celého konania zbavil aj mňa, optimistu, v akúkoľvek dôveru v zákonné dokazovanie a spravodlivosť procesu,“
Záverečná reč JUDr. Ivany Kochanskej – obhajkyne Tomáša Szabóa
Pridržiavala sa aj ona názoru, že v priebehu konania neboli vykonané všetky procesné úkony bezchybne a poukázala na to, že jej klient od samého začiatku tvrdí, že sa nezúčastnil na žiadnej vražde, že odviezol Marčeka do Veľkej Mače, kde malo dôjsť k zbitiu Jána Kuciaka a podľa vyjadrenia Szabóa, Marček mu oznámil, že našiel dvoch mŕtvych.
„Na základe vykonaného dokazovania som presvedčená, že neboli vykonané dôkazy na to, že obžalovaný Szabó vykonal vraždy Kuciaka, Kušnírovej a Molnára. Chcem zdôrazniť, že moje presvedčenie je založené na dôkazoch, nie na emóciach,“
Tú istú okolnosť tvrdil aj obhajca Beresecký:
„Predovšetkým chcem uviesť, že môj klient sa na vykonávaní vraždy priamo nepodieľal,“
Taktiež sa vyjadril k výške navrhnutého trestu, ktorý v nadväznosti na udelený trest Mačekovi vidí mimoriadne vysoký za okolností, keď Szabó nebol zúčastnený na vražde a ani nevedel, že mala byť vykonaná, dokonca dodnes tvrdí, že Marček nemohol byť vrahom.