Matovičove fabulácie v relácii „O 5 minút 12“

Matovič má o 5 minút voľby 2020

Matovičové vystúpenia na verejnosti, radikálne zorganizované akcie, osobné útoky a invektívy na každého, koho on uzná za skorumpovaného, ako aj a vlastný výklad prezumpcie viny na základe vlastnej definície verejnej mienky  v poslednom období, v politickej rovine znamenajú úplnú absenciu vecných, pragmatických tém a návrhov. Volebné preferencie sa pokúša stavať na demagógii a propagande, ktorou nahrádza štandardné politické súperenie.

Matovič dnes zabojoval o titul demagóg roka

V poslednej konfrontácii politikov Igora Matoviča a Erika Tomáša sme boli svedkami konfrontácie dvoch svetov. Matovič si vybudoval virtuálnu silu, z vlastnej interpretácie verejnej mienky a vybraných cieľov, na čelo ktorej sa postavil ako ochranca verejnosti. Matovič zjavne nesleduje celé spektrum verejnej mienky. Chaoticky vyberá tigre, na ktoré sadá a opomína čínske porekadlo, podľa ktorého nemôže z tigra zostúpiť, pretože by ho roztrhal.

Matovič vie, že ho verejná mienka roztrhá vo chvíli, keď sa vyvrátia jeho demagogické tvrdenia, označovanie nepriateľov štátu,  démonizovanie celej justície Ficovým, Kočnerovým a Bödörovým mafiánskym paktom. Matovič presiaknutý jedinou témou vyvolávaním strachu v spoločnosti, poslanca Erika Tomáša nazval Ficovým Goebelsom a Smer zločineckou organizáciou, ktorá nechala Kočnera dvanásť rokov kradnúť.

Erik Tomáš horúce kreslo zvládol s chladnou hlavou

Sedieť pri Matovičovi a počúvať tak vážne osobné útoky a invektívy chce naozaj profesionálne asertívny tréning. Navyše v zhluku obvinení, fabulácii a démonizovania Kočnera a jeho vplyvu v Slovenskej politike, polícii a v justícii sa ťažko hľadajú odpovede a reakcie, ktoré by boli slušné. Neustále odborné opravy a uvádzania konkrétnych čísiel Erika Tomáša voči Matovičovým všeobecnostiam sa strácali v kontexte diskusie. Matovičové chytania za slovíčka boli mimo akékoľvek vplyvu reality.

Ako sa dá reagovať na politickú argumentáciu o rozkrádaní pri stavbe diaľnice, tunelu Višňové, alebo pri akejkoľvek téme, keď Matovič bezprostredne ako začal Tomáš hovoriť prešiel do osobných útokov a kritiky politiky Smeru?

Keď Tomáš pripomenul daňovú kauzu Matoviča, ktorú polícia zastavila pre premlčanie skutku,  dostal od Matoviča jedovatú sprchu poučení, že zaplatil 500 mil. korún na daniach a celé stíhanie bolo zosnované Ficom, Bödörovým poskokom Gašparom políciou Smeru. Matovič na otázku poslanca Tomáša, ako vedel najazdiť za rok 200 tis. kilometrov, čiže  denne 600 km na Fabii, ktoré účtoval v nákladoch samozrejme neodpovedal.

Matovičove opojenie s mocou  

Televízny divák z vystúpenia Matovičova pochopil, že agendou, ktorou sa chce uchádzať o voliča je Baštrnák, vražda Jána Kuciaka, kauza Jankovská a Kočnerov vplyv, jeho absolútna  moc a vplyv na slovenský verejný život a politiku. Divák si zároveň uvedomil, že Matovič zmysluplnú agendu a riešenia pre občanov nahradil fiktívnym svetom s vlastnými hodnotami, kritériami a právnymi úsudkami, ktoré vydáva za stelesnenie verejnej mienky. Matovičova filozofia a kvalifikácia spoločenských hodnôt a priorít je z celospoločenského významu viac ako nebezpečná.

Matovič nevidí diametrálny rozdiel medzi termínmi podozrenie a dôkaz.  Zverejnenie listín z jeho vyšetrovacieho spisu v prípade vyšetrovania jeho daní a iný v prípade vyšetrovania Kočnerových SMS, ktoré minimálne podliehajú listovému tajomstvu a zverejňovanie častí komunikácie je jasnou manipuláciou verejnej mienky, nehovoriac o niektorých znakoch porušenia zákonov, na čo už upozorňoval špeciálny prokurátor Kováčik.

Matovič vybral najsledovanejšiu bulvárnu tému na Slovensku a nasadol na vlnu nenávisti ku Kočnerovi, ktorá ho má vymrštiť do parlamentu, neuvedomujúc si, že pre väčšinu politického spektra je so svojimi spôsobmi viac ako neprijateľný.

Pravdu nemusí mať ten kto najhlasnejšie kričí, ani vtedy ak by mal hoci aj gilotínu

Ani  sto megafónov a najhlasnejšie hulákanie nemôže nahradiť objektívnosť, slušnosť, rešpektovanie práv, princípov demokracie a právneho štátu. Matovič svojimi prejavmi, rétorikou a orientáciou v posledných mesiacoch sa stal nebezpečným nielen pre koalíciu, ale aj opozíciu a spolustraníkov, z ktorých mnohí už odmietli jeho štýl politiky a verejne sa dištancujú od jeho aktivít.  Igor Matovič je v súčasnosti hlásnou trúbou najreaktívnejších vrstiev spoločnosti, ktoré podobne ako on odmietajú rešpektovať objektívne informácie, dodržiavanie základných právnych noriem a nemajú záujem podieľať sa na riešení problémov občanov. Matovičovým priaznivcom postačuje „pomyselné padanie hláv“.

Keď padala Bastila a popravovali korunované hlavy, francúzsky národ šalel od radosti a veril ideálom slobody, voľnosti a rovnosti.

Matovič pravdepodobne inšpirovaný francúzskou revolúciou, ako posledný revolucionár sa pokúša  túto ideológiu dostať do každého svojho prejavu. Matovič vnáša do spoločnosti nenávisť, vyslovuje verejné rozsudky na základe domnienok a žiada od každého, kto nevykoná okamžite ním požadované rozhodnutie, aby odstúpil zo svojej funkcie. Posledný exces –  návrh na odvolanie premiéra – nebol iba naivným, či detinským. Bol vážnym svedectvom o Matovičovom nezrelom politickom a demokratickom myslení.

Oľano na pokraji priepasti

Oľano dávno nie je hnutím, ktoré v rámci korektného vystupovania a tímovej práce sa dokázalo konzekventne postaviť k mnohým témam a získať pre svoje návrhy podporu koalície. Matovič z hnutia OĽaNO urobil jednu dlhú fakľu, ktorú systematicky podpaľuje v predstave,  že ňou v pochoduje do parlamentu.

Nedeľnú reláciu v STV Matovič ovládol svojou fanatickosťou. Erikovi Tomášovi ani redaktorovi nezostal priestor na racionálnu, kultivovanú diskusiu, z ktorej by sa nielen Matovičovi revolucionári, ale aj normálni občania niečo dozvedeli.

Matovič, síce s podporou a s povzbudzovaním,  ale predsa len stojí na kraji priepasti.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies