Lipšic improvizuje, útočí na duševný stav Mariána Kočnera
Bezprostredne po predbežnom prejednaní obžaloby vo veci vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, postavili sa pred kamery známe tváre.
Daniel Lipšic, právny zástupca rodiny Kuciakovcov, podal na súde návrh vyšetriť Kočnerov psychický stav. Podľa neho je potrebné určiť prognózu jeho resocializácie, keďže mu môže hroziť doživotný trest. Marián Kočner sa podľa Lipšica doteraz nepodrobil psychologickému alebo psychiatrickému skúmaniu.
Právny zástupca poškodeného po ukončení prípravného konania – vyšetrovania a podaní obžaloby, nemá v zmysle trestného poriadku právo podávať pred súdom návrhy. Môže sa vyjadriť iba k výške spôsobenej ujmy. Dokonca ani prokurátor nemá právo, po podaní žaloby na súd, podávať návrhy, nakoľko súd rozhoduje o písomne podanej žalobe.
Podávať návrhy na dokazovanie má právo iba obhajoba a obžalovaný. Nevieme, či Lipšic nepozná ustanovenia trestného zákona, skúša pozornosť súdu, prípadne sa iba opäť pokúša brutálnym spôsobom manipulovať verejnou mienkou. Právny zástupca poškodeného nemôže, v žiadnom prípade, žiadať skúmanie znalecké psychologické ani psychiatrické.
Psychológ nemôže skúmať duševný stav obvineného, ani obžalovaného. Naviac psychológ môže robiť iba profil páchateľa a to výlučne v prípravnom konaní. V súdnom konaní sa takéto skúmanie nesmie u obžalovaného vykonať.
Právo žiadať skúmanie duševného stavu obvineného môže v zmysle zákona vyšetrovateľ, ktorý musí požiadať súd o vydanie rozhodnutia o pribratí znalcov z odboru psychiatria do konania. Platí to počas prípravného konania pred podaním obžaloby.
Podľa § 148 Trestného poriadku sudca pre prípravné konanie na základe návrhu vyšetrovateľa môže vydať príkaz na vyšetrenie z oblasti psychiatrie a to dokonca aby bol pozorovaný v zdravotníckom ústave. Vtedy súd postupuje takto:
- Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.
- Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
- Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených a odsúdených.
Prípravné konanie sa ukončuje záverečným preštudovaním spisu účastníkmi konania. V rámci preštudovania účastník konania, priamo alebo cez svojho zástupcu, môže navrhnúť vykonanie dôkazov, uskutočnenie úkonu, ktorými sa môže vyšetrovanie doplniť. Lipšic v poznámke k výhradám obhajoby k neúplnosti spisu uviedol, že spis v dobe záverečného preštudovania bol úplný. Z toho vyplýva, že mal možnosť podať návrh na doplnenie vyšetrovania, čo neurobil.
Psychiatria na marketingové účely podľa Lipšica
Profil Mariána Kočnera psychológom nebol urobený v prípravnom konaní. Taktiež nebol prípravným sudcom nariadený úkon vo forme dvoch znaleckých posudkoch psychiatrom, čo v prípade dôvodnosti mohlo byť počas vyšetrovania nariadené. Súd na predbežnom preskúmaní obžaloby vyhlásil, že psychický stav obžalovaných umožňuje ich účasť na pojednávaní a môže sa voči nim viesť konanie. Ani obžalovaní a ani ich advokáti nepodali námietku. Takúto námietku nepodal ani prokurátor a ani prítomný zástupca poškodenej rodiny Kuciakovcov.
Lipšic sa v okamihu zahral na vyšetrovateľa a vzápätí na sudcu
Lipšic vyšiel z dverí pojednávacej miestnosti a dezorientovaný rozhodnutím súdu o vylúčení niektorých dôkazov hľadal rýchlo slamku, ktorej sa chytí, aby sa pred médiami neutopil. Plynulo prešiel do témy psychiatria, ihneď pripomenul, že Kočnera čaká 25 rokov väzby alebo doživotie a to by nemusel zvládnuť, prípadne by tento trest nemusel splniť svoj účel.
Izolácia odsúdeného páchateľa zo spoločnosti pre skutok, ktorý bol pred súdom preukázaný, vzhľadom na nebezpečnosť a riziko jeho ďalšieho správania je najdôležitejšou a najvážnejšou sankciou.
Trest ako reštrikcia a výchovný inštitút
Zmena v správaní každého odsúdeného páchateľa je účelom trestu. Ak by trest neplnil aj tento účel, bol by zbytočný. Platí to aj u páchateľov, ktorí majú odložený výkon trestu na podmienečný trest. Práve oni by sa mali správať počas tejto doby zvlášť vzorovo, pretože súd môže skonštatovať, že doba trestu uplynula, ale páchateľ sa neosvedčil.
JUDr. Lipšic je sám v podmienke a ako právnik by mal vedieť, že sa má vyjadrovať obzvlášť obozretne a používať svoje vzdelanie a mediálne prejavy, takým spôsobom, aby sa nedotkol cudzích práv ani eticky. Samozrejme, že dopustiť sa fatálnej chyby pri rozširovaní nepravdivých informácii alebo zasahovať do procesu alebo práv účastníkov konania môže byť, v prípade, že sa niektorý účastník bude jeho vyjadreniami cítiť dotknutý tiež nebezpečné.
Starať sa práve o Kočnerovo duševné zdravie zo strany Lipšica je prejavom osobnej nenávisti, ktorá je daná motiváciou nielen v kauze zmeniek. Lipšica nezaujíma duševný stav Zsuzsovej, zvyšných spoluobžalovaných a v konečnom dôsledku ani Kočnera, nezmyselným vyhlásením sa iba pokúsil vnášať do širokej verejnosti názor, že Marián Kočner bude odsúdený na dvadsať päť rokov až doživotie a vyvíjať tlak nielen na verejnú mienku, ale predovšetkým na členov senátu, ktorí budú rozhodovať.
Daniel Lipšic si naozaj myslí, že jeho nezmyselné návrhy, ktoré z pozície právneho zastúpenia poškodeného nemá právo podávať, bude súd akceptovať iba preto, že ich predniesol na verejnosti?
Skutočne si myslí, že na jeho popud budú jednotliví členovia senátu konať v rozpore so zákonom?
Lipšic hrá vabank, nad ktorým aj treťotriedni právnici nepochopiteľne krútia hlavou. Jeho teatrálne vyjadrenie, po predbežnom prejednaní obžaloby, bola zvrátenosť, ktorou sa pokúsil odviesť pozornosť, vo chvíli keď sa nevedel spamätať zo stanoviska senátu súdu k dôkazom. Súd svojim rozhodnutím dal totiž jasný signál, že konanie bude vedené striktne v zmysle trestnoprávnej legislatívy.
Zákonný spôsob vedenia trestného konania JUDr. Lipšicovi, ktorý potrebuje do volieb aspoň jeden odsudzujúci rozsudok, evidentne nevyhovuje. Keďže jeho prejavy odporujú nielen trestnoprávnej legislatíve, ale aj zdravému úsudku, je otázne, či by na jeho mediálne prejavy nemala upriamiť pozornosť komora advokátov, ktorej je členom.