Justícia slovenská
Väčšina zverejnených informácií v týchto dňoch súvisí s ozdravením brachiálnych zložiek štátu. Prioritne však justície, ktorá po zmedializovaní Kočnerovej Threemy, Gorily, či zvukového záznamu rozhovoru bývalého generálneho prokurátora s Mariánom Kočnerom, čelí najväčšej kritike.
Pozoruhodnou je nielen okolnosť, že práve sudcovia a prokurátori, ktorí po vzájomných dohodách roky profitovali z vydávania nezákonných rozsudkov, prahnú po jej očiste, ale aj kritérium, podľa ktorého sudca, prípadne prokurátor spomenutý v Threeme, v dobrom alebo zlom, mal by požiadať o pozastavenie výkonu sudcu. Paradoxom je zároveň aj skutočnosť, že politici, ktorí boli súčasťou mašinérie, prezentujú záujem obnoviť dôveru prokuratúry a súdov.
Slovenská justícia je dlhodobo v katastrofálnom stave nielen z dôvodu korupčného správania sudcov, ale aj politikov, ktorí vytvorili a následne schválili právne normy, ktoré veľa krát nie sú kompatibilné s inými právnymi normami a ústavou, ale odporujú aj zdravému rozumu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky údajne z dôvodu zabezpečiť nezávislosť justície, váženým sudcom a prokurátorom zabezpečili nielen neprimerane vysokú mzdu, ale schválením množstva právnych noriem, obmedzujúcich najmä poškodených v trestnom konaní, orgánom na výkon spravodlivosti zabezpečili paradoxne beztrestnosť.
Pre vyváženie situácie a údajnú transparentnosť v konaní parlament schválil aj normy, ktoré nariaďujú súdom poskytovať médiám aj rozhodnutia neukončených trestných, či civilných sporov. Tieto právne normy prezentované ako nástroj transparentnosti, slúžia predovšetkým na vydieranie, zasahovanie do neukončených konaní, prípadne škandalizovanie účastníkov konania cestou médií. Na strane druhej legislatívne zmeny, ktoré mali byť zárukou transparentnosti a zrýchlenia konaní, v konečnom dôsledku nepriehľadnú situáciu iba viac zamotávajú a postupne oberajú poškodených o základné práva garantované Ústavou SR.
Ozdraviť justíciu odstránením kvalitných advokátov
Z tohto pohľadu je viac ako jednoznačné, že najmä v trestných konaniach patrí k najpodstatnejším momentom prítomnosť advokáta, ktorý je garantom toho, že obvinenému nebude uprené právo na spravodlivý súdny proces, a ktorý zabezpečí, aby súd vykonal nielen dôkazy predložené obžalobou, ale aj obvinený mal možnosť predložiť súdu všetky dôkazy na preukázanie svojej neviny. Keďže najmä pri tzv. politických prípadne spolitizovaných kauzách zohráva prítomnosť obhajcu významnú funkciu, advokáti zastupujúci obžalovaných v mediálnych kauzách sú často nemiestne napádaní, prípadne je na nich vyvíjaný nátlak cez trestné stíhanie, vyškrtnutie z komory advokátov. Najmä po roku 1998, v prípade že advokát odmietne spolupracovať s orgánmi činnými trestnom na kriminalizácii klienta je takmer národným športom vyvíjať nátlak na obhajcu. Nikto však nehovorí o množstve nezákonných konaní voči advokátom, ktorým štát zničil profesijnú kariéru. V tomto smere je kauza zmenky priam úkaz, ktorý sa v novodobej histórii Slovenska vyskytol po prvý krát.
Kauza zmenky
Od začiatku konania v tzv. kauze zmenky bolo viac ako jednoznačné, že sa jedná o politickú kauzu, s vopred dohodnutým verdiktom, čo bolo zjavné už z brutálneho porušovania základných procesných pravidiel trestného konania a popis konania novinárskou obcou bol na hony vzdialený nielen od profesionality, ale najmä reality. Dokonca po prvých dňoch pojednávania aj laikovi, sledujúcemu proces, muselo byť jasné, že v tomto konaní nie je v pláne vydať zákonný rozsudok.
Politbyro rozhodlo, že rozsudok musí byť vydaný do konca roku, aby ním bolo možné ovplyvniť voľbu generálneho prokurátora ako aj parlamentné voľby. Plánovanému zámeru navyše zodpovedalo aj zloženie senátu zo sudcov blízkych Danielovi Lipšicovi, ktorí v minulosti úspešne riešili záujmy KDH v súdnych sporoch.
Predseda ŠTS uvádza polopravdy, fabuluje, či kladie nezmyselné a nepresné otázky, ktoré nesúvisia s vecou, takže aj nezainteresovanému muselo dôjsť, že trestné konanie nie je ničím iným ako vopred dohodnutou fraškou, nakoľko je ťažké uveriť, že senát nezistil pri študovaní materiálu ani to kto je vystaviteľom zmeniek, čiže kto je dlžníkom a kto ručiteľom.
Sudkyňa Pamela Záleská, expertka na dlhodobé stíhanie nevinných
Spôsob riešenia Kočnerových káuz môže mať v budúcnosti podstatne väčší dopad na slovenskú verejnosť ako na samotného Kočnera, nakoľko akceptovanie nezákonných postupov a právnych noriem podstatne nabúrava základy právneho štátu.
Z vážnej trestnej veci nemiestne predstavenie
Režiséri zábavných relácií, sitkomov, či rôznych diskusií, hovoria o zvýšenej sledovanosti v prípade zapojenia publika do deja. Aj keď sa mnohým vstupy s aranžovaným smiechom či poznámky nepáčia, predsa len v zábavnom priemysle dokážeme tolerovať aj poklesky etiky, či pravidiel. Problém však vzniká, ak orgány činné v trestnom konaní, či na výkon dozoru, prípadne senát špecializovaného trestného súdu vťahuje slovenskú verejnosť do zvrátených predstáv o výkone spravodlivosti, oprášením praktík likvidácie politických oponentov v monster procesoch z päťdesiatych rokov a podobne ako v minulosti, aktérov nezákonností konania čakajú teplé fleky v policajnom zbore, či miesta na prokuratúre, súdoch, či politike.
Z prvých dní konania bolo zjavné, že konanie nie je vedené v zmysle trestného poriadku. Prokurátor porušuje v priamom prenose obžalovaciu zásadu, predkladá dôkazy, ktoré nie sú predmetom podanej obžaloby a nesúvisia s prejednávanou vecou, prípadne vypočúva svedkov, o ktorých samotní obžalovaní tvrdia, že o veci nemali z pozície, ktorú zastávali vedomosť.
Prvé dni pojednávania, ktoré boli pre obžalobu vážnym fiaskom, hodnotil Lipšic vo vyjadreniach pre médiá fabuláciami ako z veľkej knihy.
Na pojednávaní 9. 10. 2019 prokurátor Šanta nedokázal Kočnerovi položiť ani jednu otázku, na ktorú by nedostal ucelenú logickú odpoveď a vysvetlenie a nevedel mu vyvrátiť ani jeden termín, jednu sumu, ani miesto podpisu, či samotný podpis, na ktorých vlastne založil obžalobu. Po fiasku Šantu, keď nevedel položiť k podanej obžalobe žiadnu konkrétnu otázku a to ani k výške, času, vyhotovenia zmeniek, skĺzol do mediálneho boja proti Kočnerovi.
Obžaloba vo veci zmeniek, postavená na klamstvách, sa prokurátorovi Šantovi rúca ako domček z kariet
Na pojednávaní o deň neskôr porušil mlčanlivosť
Konanie vo veci zmeniek, postupne odhalilo nielen daňové úniky, falšovanie účtovných uzávierok, ale najmä vplyv organizovaného zločinu na vývoj v najsledovanejšej televízii.
Priam výsmechom bola výpoveď korunného svedka, ktorý nebol v prípravnom konaní ku zmenkám vypočutý v tomto konaní a pred súdom bol vypočúvaný viac menej vo veci vraždy, ktorá nebola predmetom konania.
Výpoveď 150% korunného svedka, ktorý svedčí o tom, ako si nič nepamätá
Poslednou vážnou prekážku pre naplnenie sna – odsúdenia obvinených vo trestnej veci zmenkového podvodu – je Mgr. Marek Para, advokát obžalovaných, ktorý v priebehu konania napádal sťažnosťami a podnetmi všetky procesné nezákonnosti v trestnom konaní, ktoré senát ŠTS odignoroval, prípadne tie, o ktorých Ústavný súd SR doposiaľ nerozhodol.
JUDr. Daniel Lipšic
Kto prišiel do kontaktu s Danielom Lipšicom vie, že kauzy, ktoré zastupuje, nie sú práve etalónom procesnej čistoty, respektíve sú sprevádzané množstvom pochybení a právnych zvráteností. Daniel Lipšic v prostredí advokácie nemá povesť odborníka. Nespočetné množstvo rôznych škandálov spojených nielen s jeho pôsobením na ministerstvách, ale aj osobných, predstavuje iný príbeh ako ten, ktorý nám v súčasnosti podsúvajú spriaznené médiá.
Diametrálny rozdiel medzi právnikmi tkvie aj v tom, že JUDr. Lipšic začína svoje mediálne vyjadrenia spravidla slovným spojením „myslím si“ , prípadne spojením „podľa môjho názoru“. Neznalému trestnoprávnej legislatívy ani nedôjde, že slovné spojenie „myslím si“, či „podľa môjho názoru“ je viac ako účelové, nakoľko pokiaľ osoba prezentuje názor, nedopúšťa sa trestného činu. Názory právnika by mali byť predovšetkým v súlade s trestnoprávnou legislatívou.
Mgr. Marek Para
Z tohto pohľadu priam opakom je Marek Para, s povesťou perfekcionistu, ktorý v rámci poskytovania právnych služieb nekompromisne napáda každé porušenie jednotlivých práv obvineného garantovaných nielen trestným poriadkom, ale aj ústavou. Mgr. Para odôvodňuje tvrdenia citáciami trestnoprávnej legislatívy, čiže je evidentné, že právny názor Paru sa odvíja od platnej legislatívy. Z tohto pohľadu je nepochopiteľné, ak médiá spochybňujú jeho vyjadrenia táraním o obhajobnej stratégii.
V kauze zmenky bolo od začiatku konania zjavné, že jednou z vážnych prekážok úspešného zvládnutia sporu, v ponímaní právneho zastúpenia TV Markíza, je právne zastúpenie Mariána Kočnera. Predsa len, obžaloba najskôr nepredpokladala, že predovšetkým po zaistení Kočnerovho majetku budú aj naďalej Kočnera zastupovať advokáti Michal Mandzák a Marek Para, radení k najkvalitnejším advokátom na Slovensku, ale obhajca ex offo.
Výmenu právneho zastupovania mal podľa dostupných informácií doriešiť Peter Tóth, ktorý mal navrhovať Kočnerovi na zastupovanie inú advokátsku kanceláriu. Peter Tóth neuspel nielen pri pokuse o výmenu právneho zastúpenia, ale ani pri ďalších službách poskytovaných právnemu zastúpeniu Markízy, súvisiacich s legendou o motákoch doručovaných spoluobvinenému JUDr. Štefanovi Ághovi. Nepodarilo sa mu ani napriek enormnej snahe získať od informácie súvisiace so zmenkami a najmä listiny, z ktorých môže byť evidentné, že zmenky boli vystavené v roku 2000.
Po fiasku Tótha, scenáristi konania pristúpili ku kompromitácii právneho zastúpenia. Najskôr riešili výšku nákladov na zastupovanie, neskôr prišlo na rad konštatovanie, že Marek Para zastupuje závadové osoby a očakávalo sa, že z konania buď odstúpi alebo diskreditácia bude pokračovať. Mimochodom Lipšicove vyjadrenia na jeho adresu už po prvých pojednávaniach boli viac ako za hranicou slušnosti. Najmä vyjadrenia, v ktorých zdôrazňoval, že právna obhajoba môže klamať.
Lipšic si pravdepodobne spomenul na svoj spôsob obhajobnej stratégie. Nie je to totiž tak dávno keď, pán Lipšic povedal svojmu klientovi, že ho bude zastupovať len v prípade, že nepovie kto reálne sa na údajnom skutku podieľal. Klient mal pred súdom klamať, aby nebol trestne stíhaný istý novinár, ktorého Lipšic zastupoval.
Obhajobe Markízy nevyšiel ani chabý pokus skompromitovať Paru ani v hodinovej relácii HN, v ktorej relácii redaktor intenzívne zdôrazňoval, že zastupuje mafiána.
Čestný súboj a rovnosť zbraní nie je práve silnou stránkou JUDr. Lipšica, ale pokus o iniciovanie disciplinárneho konania voči Parovi je viac ako za čiarou, najmä ak si uvedomíme, že je právoplatne odsúdený za dopravnú nehodu, pri ktorej vyhasol ľudský život a na jeho zneužívanie právomocí počas pôsobenia vo vrcholovej politike.