Napriek detailným predvolebným programom ani  pol roka po voľbách nie je jasné, čo chce vláda robiť.

Na predvolebné sľuby sa okamžite po voľbách zabudlo a odvtedy sa hľadajú, ako inak, zase “reformy”. Až teraz (!) sa začínajú objavovať niektoré detaily.

Čiže: ako ide vláda vlastne vládnuť?

Veronika Remišová napríklad oznámila, že vláda vytvorí program, ktorým bude financovať tie vedecké projekty, ktoré získajú vysoké hodnotenie v európskom programe Horizont, ale nie samotné európske financovanie. A že sa z toto programu bude platiť aj príprava projektov. Ako som nedávno pripomínal, kopu vecí v školstve a vede sme už mohli mať dávno vyriešených. A toto je presne ten prípad, lebo presne toto mne vláda schválila už vo februári 2016 v rámci balíka navyšovania prostriedkov do vedy. Rovnakí ľudia, akí dnes hľadajú nejaké geniálne recepty na vedu, sa vtedy usilovne snažili ma z postu dostať. Po mojom odchode sa tieto už vládou pritom schválené (!) programy nerealizovali. Teraz sa po piatich rokoch ide vynachádzať vynájdené (v tom mojom balíku toho bolo pritom oveľa viac, ako len toto).

Znovu ide dôchodková reforma (!!!). Po rokoch od Kaníkovej reformy sa jednak prišlo na to, čo som ja a viacerí ľudia už vtedy hovorili (regulačný rámec DSS vôbec nepovedie k tomu, aby maximalizovali zisky pre sporiteľov; v protiklade s tým, čo hlásala Svetová banka 2. pilier vôbec nebude politicky stabilný ani ho ľudia nebudú vnímať ako niečo oddelené od politiky, čo bol z hľadiska SB hlavný argument jeho vytvorenia; ľudí, ktorí by boli ochotní aktívne rozhodovať o svojich portfóliách budeme maximálne rátať v promile). A jednak sa, v tom hlavnom, tá diskusia za tie roky nikam neposunula, stále zaznievajú rovnaké nezmysly a naivné tvrdenia (kto chce, môže si buď pozrieť moje blogy na SME z rokov 2005-2010 na túto tému, alebo, ak chcete niečo odbornejšie, tak moje štúdie pre bruselský inštitút CEPS).

Ono, celkovo, keďže vláda chce vyzerať, že niečo robí, a keď niečo robí, tak to z hľadiska novinárov musia byť “reformy” (najviac humbugu za najmenej práce), a keď reformy, tak na prvom mieste musia byť dôchodky a dane. Jednak to znie tak tvrdo, kovbojsky, chlapsky, lebo pod daňami si ľudia predstavia veľa peňazí a moc (a novinárov s malými pindíkmi to vzrušuje). Okrem toho to sú “reformy”, ktoré vždy mali podporu medzinárodnej korporátnej tlače, lebo bez ohľadu na to, čo a ako sa reformuje, v konečnom dôsledku to najmä znamená nízke efektívne korporátne dane. Pozor, netvrdím, že daňová politika nie je dôležitá, to vôbec nie (a dokonca pár teraz navrhovaných vecí je vcelku ok). Ale štát pre svoj rozvoj potrebuje v prvom rade tieto štyri strategické rámce: priemyselnú politiku, infraštruktúrnu stratégiu, rozvoj školstva a rozvoj vedy a výskumu. (A musia sa dopĺňať aj s piatou dôležitou stratégiou, a tou je stratégia regionálneho rozvoja). Ak by ste sa top biznismenov, alebo politikov v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Holandsku či Švédsku opýtali, čo je dôležité pre dlhodobý rozvoj krajiny, určite by vám netvrdili, že na prvom mieste musí byť daňová reforma (bol som v kope podobných diskusií v rôznych krajinách). To len u nás na východe to tak je. Ako hovorím, znie to sexy a nemusíte sa zaťažovať všetkými tými odbornými detailami, ktorými by ste sa zaťažovať museli, ak by ste chceli robiť reálne politiky.

Inými slovami, napriek všetkým možným reformným rečiam doteraz vláda v podstate nemá NIČ, čo by ju viedlo do ďalších rokov. Niežeby to v tejto chvíli bolo také dôležité politicky, všetko sa bude lámať na iných, emocionálnejších témach, ale treba si to vždy pripomínať. Matovič tu nebude večne – a až bude odchádzať, uvidíme, kto bude mať pripravené reálne stratégie pre Slovensko.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies