Ožila kauza kupovania poslancov NR SR pri voľbe generálneho prokurátora 

sita

Náš stratený generálny prokurátor Jaromír Čižnár bol na svoj post Národnou radou Slovenskej republiky zvolený v tajnej voľbe dňa 18. júna 2013. Takže tento rok mu končí sedemročné volebné obdobie, definitívne nás opustí, už ho naozaj nikto hľadať nebude.

Jeho zvolenie v r. 2013 bolo vyústením spletitých parlamentných udalostí spojených s obsadzovaním tohto jedného z najdôležitejších ústavných postov v našej krajine. Skrumáž sa začala v mesiaci október 2010, kedy sa štvorica vládnych strán SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH nedohodla na jednom kandidátovi. Následok bol ten, že koaličné strany hlasovali nejednotne. Verejne svoj postoj vyjadrila iba SDKÚ, ktorá  nominovala prokurátora ÚŠP Jána Hrivnáka, pri čom prostredníctvom svojho poslanca Stanislava Janiša bola vyjadrená aj podpora vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi. Kandidátkou SaS, Most-Híd a KDH bola prokurátorka GP Eva Mišíková.

Títo traja – Hrivnák, Mišíková a Trnka dňa 3. novembra 2010 vstúpili do 1. kola voľby. Už v tomto kole vo verejnosti rezonovali informácie, že poslanci SaS „istili“ svoje hlasovanie fotografovaním hlasovacieho lístku mobilným telefónom. Do druhého kola postúpili Mišíková a Trnka.

Druhé kolo prebehlo dňa 4. novembra 2010, kandidát však nebol zvolený.

Následne sa spoločným kandidátom vládnych strán na post generálneho prokurátora SR sa stal Jozef Čentéš. Zástupcovia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa na tom dohodli na zasadnutí Koaličnej rady. V prvom kole voľby získal Dobroslav Trnka 74 hlasov a Jozef Čentéš 73. Dva hlasy boli neplatné. Generálny prokurátor teda nebol zvolený. Nasledoval neúspešný pokus zákonodarcov vykonať voľbu verejne.

Anabáza pokračovala 17. mája 2011 ďalšou voľbou, kedy v tajnom hlasovaní parlament hlasoval o jedinom kandidátovi – nominantovi Smeru – Dobroslavovi Trnkovi. V prípade, ak by uspel, vtedajšia premiérka Iveta Radičová hrozila podaním demisie, čo by v konečnom dôsledku znamenalo pád celej vlády a predčasné voľby. Za Trnku hlasovalo 70 poslancov zo 150 zúčastnených, 17 bolo proti, 29 sa zdržalo a 34 hlasov bolo neplatných.

Trnka zvolený nebol, k pádu vlády nedošlo. Avšak s touto neúspešnou voľbou bol a dodnes je spojený škandál, ktorý riešili a dnes opätovne po novom otvorení riešia orgány činné v trestnom konaní. Vtedajší poslanec Mosta-Híd Igor Sidor  tvrdil, že strany vtedajšej koalície svojim poslancom nariadili, ako majú hlasovať a viacerí poslanci to mali i potvrdiť vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom. Vyšetrovanie išlo „dostratena“.

Záujmom koalície bolo, aby Dobroslav Trnka zvolený nebol. Vtedajšia premiérka Iveta Radičová totiž pohrozila, že ak bude zvolený Dobroslav Trnka, tak ona podá demisiu. Takýto krok by znamenal zároveň pád vlády a predčasné voľby.

Zrejme toto vyhlásenie Ivety Radičovej mohlo primäť Bélu Bugára k uvažovaniu o tom, ako využiť vzniknutú situáciu v prospech strany Most-Híd. Postavenie jeho strany v tom čase pri obsadení exekutívy a rovnako i parlamentných postov nebolo uspokojivé. Béla dobre vychádzal s Dzurindom a nebol veľmi spokojný s Radičovou. Plán bol, že keď padne vláda Radičovej, po ďalších voľbách by mal byť premiérom Mikloš. Pre Most-Híd sa zároveň sa otvárala šanca zlepšiť svoje postavenie po predčasných voľbách.

Radičová mala podporu medzi ľuďmi, čo sa však nedá povedať rovnako o jej pozícii medzi lídrami vtedajšej koalície. Z tohto obdobia je veľmi dobre známe video „Sasanka“, kde sa neomalene o jej osobe vyjadroval Richard Sulík. Z úcty k žene to opakovať nebudeme, verejnosť si isto vyjadrenie dobre pamätá.

Parlamentné počty po hlasovaní ukázali, že za Dobroslava Trnku hlasovali nielen poslanci Smeru, ale hlas musel dostať i od poslancov vládnej koalície. Samozrejme, je ilúziou myslieť si, že zadarmo.  Začalo upodozrievanie.  Igor Matovič už vtedy tipoval, že to bol „niekto z Maďarov“, čo Bugárovci  rezolútne popierali.

Stará kauza ožila, znova sa vyšetruje. Nevieme presnú právnu kvalifikáciu skutku podľa Trestného zákona. Vieme však niečo podstatnejšie. Náš informovaný zdroj nám potvrdil, že dvoma poslancami, ktorí v máji 2011 hlasovali za Dobroslava Trnku boli terajší najspravodlivejší minister spravodlivosti Gábor Gál a najcharakternejší podpredseda parlamentu Béla Bugár.

Tak.

Kocky sú hodené.

Kto klame raz, klame aj druhý raz. Kto zradí raz, zradí aj druhý raz. Toto nám je všetkým jasné.

Nie je nám jasné, kto po prípadnom „prelezení“ Mosta-Híd v nadchádzajúcich voľbách bude mať odvahu spájať sa so zradcami.

Veľa šťastia, nová koalícia!

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies