Ignorovanie a diletantstvo v zahraničnej politicke z dielne Smeru-SD sa dnes stalo argumentom, že volič naletel populizmu Roberta Fica, ktorý by vazalskú zmluvu ako premiér určite podpísal. Falošná hra vládnej garnitúry, koaličných kreatúr a prezidentky Zuzany Čaputovej dáva voličovi podnet na to, aby sa zamyslel, že zahraničnú politiku pri voľbe svojich zástupcov nemôže ignorovať, nakoľko to môže byť cesta do pekla, ktorej sme dnes svedkami. V ďalšom pokračovaní “Po podpise okupačnej zmluvy” najmä o pokrytectve a falošnej hre s voličom.
HODIL NÁS DO RÚK AMERIČANOV SMER, FICO A PELLEGRINI?
Koho na Slovensku zaujíma zahraničná politika? Čítanosť článkov o zahraničnej politike sa na tie čisto slovenské témy nikdy nechytala a chytať ani nebude. Keďže jednou z úloh politika je zaujať, resp. robiť populizmus, tak rezort zahraničných vecí od čias Dzurindových vlád vedú diplomati. Miroslav Lajčák bol voľbou Smeru-SD a prakticky sa s ním stotožnil aj zvyšok politického spektra, dokonca aj novinári bažiaci po hlavách Smeru ticho tolerovali Lajčáka vo funkcii ministra, a to napriek tomu, že Andrejovi Kiskovi podal demisiu, takto vydržal Lajčák vo funkcii celé dva roky až do volieb. Kiska týmto vyhovel žiadosti Petra Pellegriniho, aby Lajčákovu demisiu pre Marakéšsky dohovor neprijal.
Keďže jediné, čo vo verejnosti dokáže vyvolať vášne zo zahraničnej politiky sú migranti, prípadne rozhodnutia o LGBTI, tak Lajčák ako minister zahraničných vecí prestal byť témou. Samozrejme, Robert Fico sa ako politik o túto časť politiky nijako nezaujímal, kým on doma brojil proti migrantom, tak “jeho” poslanci v Európskom parlamente hlasovali Za. Jednoducho zahraničná politika nezaujíma voliča, tak ju neriešil ani Fico, či Pellegrini. Fotky s americkým prezidentom, či inými zahraničnými politikmi mali byť ukážkou rešpektu Slovenska v zahraničí, a tým to pre Fica s Pellegrinim skončilo. Lajčák, ktorý nesmrdel ani opozícii, s Ivanom Korčokom za zadkom si prakticky robili zahraničnú po svojom, pričom mali “nalinajkované” len “Slovensko patrí na Západ, do EÚ a NATO”.
O rokovaní obrannej dohody s USA sa, samozrejme, vedelo, ale do parlamentu sa jednoducho nemohla dostať. SNS ako koaličný partner by ju zarezal a pomerne silný “antiamerikanizmus”, historická pamäť a zlá skúsenosť so spojencami v spoločnosti nedovoľovala ani Smeru, Ficovi, či Pellegrinimu takúto zmluvu do parlamentu pustiť, rokovať sa síce rokovalo, ale tam to končilo. Ak dnes “novinári” píšu, že Fico je populista, tak argument vyrokovania zmluvy Ficom je viac ako irelevantný. Populista by obrannú zmluvu s USA do parlamentu nikdy nepustil a Fico populistom z veľkej časti je, týmto krokom by si národ pohneval tak isto ako si ho pohnevali títo americkí vojnoví štváči.
Pokrytectvo Smeru, Fica a z veľkej časti aj Pellegriniho spočíva najmä v tom, že zahraničnej politike, ktorá neprináša politické body sa nevenovali ani len v minimálnej miere. Ťažko dnes vysvetlia, prečo držali vo funkcii Lajčáka, ktorému tajomníka istý čas robil súčasný minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Keďže bol Lajčák nominantom Smeru, tak nemožno vysvetliť ani to, prečo on, prípadne Peter Kmec o zmluve s USA vôbec rokovali?
Trčal teda Fico zo zadku americkej ambasády? Áno, ale naozaj najmä pre fotky v Bielom dome, to bolo vnímanie zahraničnej politiky Smerom. Dvojaká tvár doma a v zahraničí je len výsledkom toho, že samotný volič má záujem o domácu politiku a politik, ktorý sa chce predať to plne rešpektuje. Prečo nakúpili vojenskú techniku od američanov? Toto je primitívnosť chabá aj na súčasnú garnitúru a ich novinárov! NATO, cena,
ponuka a dopyt, možno nejaké “všimné”? Len tak na okraj – Od koho by zbrojenie smrdelo menej?
FALOŠNÁ HRA SÚČASNEJ GARNITÚRY
Čaputová v kampani na prezidenta tvrdila, že dohodu podobnú tej, ktorú podpísala nepodpíše. Ak sa prezident volí bez vedomosti, že jeho hlavné kompetencie sú v oblasti zahraničnej politiky, a to nielen reprezentáciou, tak potom je v plné právo voliča voliť pekný účes a postavu, aj keď mnohí máme o kráse iné predstavy… Lenže o Čaputovej “vnímaní sveta” nevedel volič pre voľbami nič, napokon to bola len “baba zo skládky” a zahraničná politika bola všetkým pasé.
Volič sa síce cíti byť oklamaný Igorom Matovičom, ale zabúda, že volil kandidátku s Jaroslavom Naďom, ktorý zo zadku USA nikdy nevyšiel, hlas dal aj strane Kisku, ktorý prežil “americký sen”, alebo SaS s ešte hlbšie zarytým Petrom Osuským, či totálnym niktošom Aljzom Baránikom. Kto mohol od týchto čakať neutrálnu zahraničnú politiku?
Podobne ako Fico, či Pellegrini môžu podporou referenda aspoň čiastočne zmyť zo seba vinu za predvedené diletantstvo a ignorovanie zahraničnej politiky, aj volič môže dostať šancu vyjadriť, či chce byť až po päty v zadku Západu, alebo mu viac vyhovuje zakotvenie v strede, kde Slovensko aj geograficky patrí! Pokrytectvo politikov, ale aj občanov pri zahraničnej politike musí skončiť.
Vazalská zmluva s USA je jasným dôkazom, že ignorovanie tejto oblasti je cestou do pekla, v ktorej síce nechce byť väčšina národa, ale ľudom zvolení idioti na čele štátu buď plnia rozkazy, alebo majú úplne inak nastavené hodnoty ako väčšina ľudí, ktorým slúžia…