Protesty za spravodlivé Slovensko alebo hodina pravdy

Protesty za Spravodlivé Slovensko nevyriešia nič, sú iba jedným z bodov masívnej predvolebnej kampane opozície a novovzniknutých strán. Nízka účasť občanov neobnažila iba znechutenie z dlhodobo alarmujúcej situácie justície, ale aj postupné strácanie dôvery v novodobých spasiteľov, výrazne podporovanými finančníkmi z Penty.

Ministerstvo vnútra opäť môžeme pokojne opäť nazvať ministerstvom strachu a jednotlivé zložky SIS, výrobňou, respektíve základňou, na zber kompromitujúcich materiálov. Netvárme sa ale že momentálna situácia, v ktorej sa nachádzame, vznikla zo dňa na deň. Je výsledkom všetkých ponovembrových vlád, ich vazalov, skorumpovaných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a ich poskokov v médiách. Technické výdobytky z posledných dvadsať rokov, v kombinácií so spôsobmi zaužívanými počas obdobia hlbokej totality, sa stali oveľa nebezpečnejším nástrojom na rozoštvávanie spoločnosti a šírenie strachu ako v minulosti.

Výpoveď 150% korunného svedka, ktorý svedčí o tom, ako si nič nepamätá

Médiá servírujú občanom čoraz viac fikcií a výroba nepriateľov štátu podobne ako aj výroba hrdinov nepochybne patrí k najvážnejším úlohám našich médií intenzívnejšie ako do roku 1989.

Najväčším problémom dnešnej spoločnosti sú podľa mienkotvorných médií konšpiračné médiá, ktorým verí v súčasnosti takmer ako polovica občanov. Nikto z nich však nehovorí o tom, akú dôveru mali mienkotvorné médiá v roku 1989 – 1998 a ani o tom ako s touto dôverou naložili, respektíve ako ju zneužili. Zaujímavosťou je aj fakt, že hlavnému prúdu neprekáža koncentrácia médií vo vlastníctve Penty.

Nedôvera voči mienkotvorným médiám nie je otázkou niekoľkých dní

Z pohľadu nezainteresovaného je pochopiteľné, že médiám, ktoré o dlhoročných nezákonných sporoch mlčali, čím vlastne zakrývali trestnú činnosť orgánov na výkon spravodlivosti, občania neveria. Rovnako neveria ani novým spasiteľom, za ktorými je v lepšom prípade dlhoročná podpora marazmu, horšom prípade sofistikovaná trestná činnosť. Bolo iba otázkou času kedy sa začne formovať tzv. alternatíva voči hlavnému prúdu, čo je pochopiteľné nakoľko občania stratili dôveru v politikov, ktorí krajinu dostali do morálneho bahna, ale aj novinárom, ktorí mediálnymi výstupmi kryli politikom chrbát.

Konšpiračná scéna

V posledných mesiacoch sa mienkotvorné médiá venujú najmä alternatívnym médiám, ktoré nielenže odoberajú mainstreamu čitateľov, ale ovplyvňujú vážnym spôsobom verejnú mienku. Pondelkový výkrik Petra Bárdyho, že konšpirátorom verí takmer polovica čitateľov, napovedá, že hlavný prúd rieši obmedzenie vplyvu na verejnú mienku, čo do istej miery môže spôsobiť vo voľbách vážne straty predovšetkým opozícii, ktorá intenzívne hovorí o spájaní a v skutočnosti sa zo dňa na deň viac štiepi. Pravda je však taká, že pokiaľ by alternatívne médiá podsúvali čitateľom fikcie, nikdy by nezískali dôveru čitateľa.

Mienkotvorné médiá začali strácať dôveru, keď termínom konšpirácia označovali aj iný pohľad na vec a fakty, ktoré boli nespochybniteľné a riadne zdokladované listinami.

Dnes, keď bezmocní občania voči justičnej mašinérii zasielajú redakciám celé spisy iba preto, aby dokázali, že konania voči nim boli nezákonné. Médiá ich prosby vyhodnocujú podľa aktérov a mien, v duchu koho chlieb ješ … V lepšom prípade si novinári informácie zo spisov nechajú pre seba, v horšom prípade posunú ďalej a občan len bezútešne sleduje následné udalosti v jeho neprospech.

Prekryjú prepisy údajnej Kočnerovej komunikácie korupčné škandály Markízy?

Zvrátený svet, v ktorom každý každého odpočúva a svet mienkotvorných médií

V roku 1998 bol jediný spôsob ako preukázať násilnú trestnú činnosť, respektíve vyhrážanie, zvukovým prípadne, obrazovým záznamom. Prvé mobilné telefóny napriek neprimeranej cene boli pre mnohých občanov jediným prostriedkom, ktorým vedeli preukázať vyhrážanie. Je na smiech, ak sa médiá pohoršujú nad tým, že ktokoľvek kohokoľvek nahráva, pretože najmä ľudia z médií s obľubou nahrávajú respondentov a rozhovory zverejňujú na verejnosti, alebo posúvajú mecenášom. Mienkotvorné médiá nehovoria však o informátoroch, ktorí im podsúvajú roky časti trestných spisov, ktorí pre nich lustrovali v policajných databázach súkromné osoby, a nehovoria ani o zásahoch do súkromia a šikanovaní osôb podľa zadania, prípadne tzv. domácich úloh vlastníkov. Z tohto pohľadu by možno morálnejšie, prípadne vhodnejšie bolo mlčať.

Kočnerova Treema, Gorila, či pochod za spravodlivé Slovensko organizované iniciatívou Za slušné Slovensko nie je ničím iným ako odvracaním pozornosti od nezákonností „našich sudcov a prokurátorov“.

V Slovenskej justícii pôsobí aj niekoľko skupín s výdatnou podporou opozičných politikov. Slovenská justícia nie sú len Majského poľovníci a rybári, Lexovi verní prisluhovači a Mečiarove ovečky, o ktorých sa v súčasnosti striktne mlčí, ale aj opoziční ťahúni, ktorých momentálne prezentujú ako spasiteľov, hoci na triku majú množstvo nezákonných konaní, za ktoré Slovenská republika skôr, či neskôr bude znášať škody.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies