Autor sa v označenom článku vo všeobecnej rovine pomerne podrobne zaoberal úvahami o „výrobe“ kajúcnikov, s tým, že ide o chybný trend pokiaľ je vytyčovaný ako cieľ snaženia v trestnom procese.

Úvaha sudcu Petra Šamka  je o to cennejšia, že bola predvídavá, keďže krátko na to uzrelo svetlo sveta mimoriadne závažné zistenie štátneho orgánu povolaného Ústavou Slovenskej republiky, ktorému je zverená ochrana práv a právom chránených nárokov fyzických osôb.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v kauze spoločensky nie bezvýznamnej obete, ale bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského priamo poukázal na nezákonnosť a obludnosť konania konkrétnych osôb  tejto „výroby“ kajúcnikov.  Títo páchatelia ( a zjavne nielen v jeho veci) tak konali v postavení verejných činiteľov. Spoločnosť im vložila do rúk obrovské právomoci, oprávnenie nakladať s ľudskými osudmi s dôsledkami na ich ďalší život a život ich rodín.

Stále hlbšie sa dostáva na svetlo sveta poznanie, že títo verejní činitelia tak konali, nielen vo veci nezákonností voči Pčolinskému, vedome a úmyselne. Čiže vedome a úmyselne manipulovali  s dôkazmi, respektíve priamo  ich „vyrábali“ s cieľom dosiahnuť aj za cenu nezákonností ich väzobné stíhanie a  postavenie pred súd.  Svojim konaním sa v plnom rozsahu spreneverili svojej zákonnej povinnosti, na ktorú prisahali, garantujúc ju svojim svedomím a cťou – povinnosti dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a riadiť sa platnými zákonmi.

K naznačeným úvahám sudcu JUDr. Šamka týkajúcich sa podstaty trestného konania, ktorou je odhaľovanie páchateľov trestných činov sa žiada na dokreslenie uviesť, že v základnom ustanovení trestného poriadku je  zdôrazňovaný aj konečný cieľ podstaty trestného konania. Za tento cieľ sa musí považovať odsúdenie páchateľov súdmi. Teda popri  kladenej povinnosti konať tak, aby boli trestné činy nielen náležite zistené ale najmä následne, aby súdy usvedčených páchateľov podľa zákona aj spravodlivo potrestali. Zákon pritom zdôrazňuje povinnosť rešpektovať základné práva a slobody osôb.

Súčasná prax po roku 2020 sa z hľadiska týchto úloh orgánov trestného konania dostáva len do fázy neukončeného vyšetrovania väzobných vecí. Vyšetrovatelia spolu s prokurátormi v najcitlivejších veciach bývalých exponentov štátnych inštitúcií priam ignorujú úradnú povinnosť uvádzanú v zákone a to väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene.

Čo si má verejnosť myslieť, keď popri bizarných zisteniach týkajúcich sa manipulácie s dôkazmi, pri „výrobe“ kajúcnikov, a  expresnom vybavení závažnej kriminality spolupracujúcich obvinených formou dohody s prokurátorom a uložení symbolického trestu sú tu aj takí, ktorí sú už akoby odsúdení aj bez súdneho procesu. Odsúdení tým, že sú uvrhnutí na dlhé obdobie mesiacov a rokov do väzby. Obvinení,  u ktorých nie sú účelovo celé obdobia vykonávané žiadne procesné úkony, ktoré by umožnili ukončiť ich väzbu a naplnili cieľ trestného konania  a postavenie pred nezávislý súd, ktorý má s konečnou platnosťou rozhodnúť o ich vine či nevine. Namiesto toho ako sa dozvedáme, ako umelo konštruujú legendy, ktorých kombinácie majú poslúžiť na nesenie bremena prokurátorom v konaní pred súdom.

A pritom zákon zdôrazňuje, že do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.

To čo denne vidíme okolo seba nás nesmie nechať nevšímavými občanov voči stavu, ktorý sa za posledné obdobie vytvoril vďaka istej skupine ľudí, ktorí si výdobytky demokracie prisvojili až do takej miery, že manipulujú s jej najzákladnejšími princípmi. A to na úkor nás všetkých, vrátane tých, ktorí si ich zvolili.

Vlna, ktorá dvíha spoločenské povedomie národa musí priniesť popri vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnych úradníkov dobre platených z našich daní aj zakotvenie takých kritérií, ktoré do budúcna odradia ďalších od nasledovania tejto nezákonnej praxe najmä tých, ktorí sa dostali k moci po vyhratých voľbách. Tých, ktorí čo i len v náznakoch usmerňujú zábery represívnych orgánov štátu. Ich zvrátená túžba po pomste a odhodlanie zlikvidovať všetkých, ktorých označili ako protivníkov nemá punc legálnej politickej súťaže. Nie je to náležitá súťaž programov, ktoré hodlajú zaviesť do života po víťazstve vo voľbách.

Preto je namieste vyzvať generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby zabezpečil dôkladnú previerku stavu trestného konania v kauzách, ktoré boli účelovo vyvolané vládnou garnitúrou vedenou bývalým premiérom Matovičom a ľuďmi, ktorí na základe jeho usmernení začali zneužívať svoje právomoci. Treba pomenovať skutočný stav v trestných konaniach a vyhodnotiť nielen podiel krivo prísažníkov na usvedčovaní väznených osôb, ale aj podiel tých, ktorí manipulujú so spravodlivosťou.

Jediný spôsob ako dosiahnuť spoločenskú podporu národa má generálny prokurátor v tom, že v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami a najmä v súlade so svojim svedomím umožní,  aby národ videl skutočný stav v trestných veciach týkajúcich sa prominentov bývalej garnitúry. Len tak je možné odstrániť vyslovované podozrenia, že k ich trestnému postihu došlo v záujme likvidácie konkurencie a a likvidácie oponentov a nedovoleným výkonom a zneužívaním demokracie.

Kocky sú hodené.

Treba držať palce úsiliu, ktoré začal JUDr. Maroš  Žilinka, keď otvoril dvere národu, aby spolu s ním došlo v otázke zneužívania štátnej moci k zisťovaniu, ktorá z dvoch právd je pravdivejšia. Či tá, ktorú presadzuje a je uvádzaná v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky, kde je zakotvená povinnosť prokuratúry chrániť práva a zákonom chránené záujmy človeka, alebo tá, ktorú za pomoci  ohýbania zákona a manipulácie presadzuje súčasná vládna klika, zneužívajúca výdobytky demokracie.