Nedávno sprístupnený rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vyvolal po prvej vlne reakcií šokovaných celebrít aj reakcie novinárov, ktorí čiastočne priznali, že viedli inkvizičnú a likvidačnú vojnu proti vopred vybraným páchateľom. V tomto procese ale nie sú dôležití novinári a ich kariérne záujmy, ale dôvody, prečo dodnes neboli zistení skutoční páchatelia a prečo senát Ruženy Sabovej nemal iné právne východisko, než obžalobu zamietnuť. Dosah rozsudku je natoľko významný, že po dlhšej príprave analyticky sa vyjadríme k okolnostiam, ktoré nastali po záverečných rečiach, a ktoré v médiách rezonovali po vynesení rozsudku. Samozrejme postupne prinesieme autentické znenie rozsudku, ktorý významným spôsobom vyhodnotil aj vierohodnosť niektorých dôkazov ( Andruskó, Threema, sledovanie obetí Tóthovým komandom, atd.). V prvej časti sa vraciam k návrhu prokuratúry pred vynesením rozsudku.
1.časť : Prokuratúra strelila capa
Na pojednávaní 20.7.2020 prokuratúra navrhovala vykonanie dôkazov. Tieto podľa prokurátora mal súd vykonať ešte pred vydaním rozsudku:
„Návrhy na vykonanie dôkazov podané prokurátorom:“
- č.l. 29569 – 29670 zv. 68 – odborné vyjadrenie Odboru počítačovej kriminality Prezídia PZ, úradu kriminálnej polície z 13.07.2020, č. PPZ–KP–OPK2-2020/040464-002 so žiadosťou prokurátora o podanie odborného vyjadrenia;
- návrh na výsluch mjr. Ing. Dušana Mikulaja, PhD. ako svedka.
- č.l. 29671-29674 zv. 68 – záznam prokurátora s výtlačkom trasy z www.google.sk/maps“
Predsedníčka senátu uviedla, že sa predpokladá výsluch mjr. Ing. Dušana Mikulaja, PhD. ako svedka dňa 23.07.2020
Na pojednávaní dňa 23.7.2020 návrh prokurátora na vykonanie tohto dôkazu súd zamietol:
Senát zamietol návrhy na doplnenie dokazovania a pristúpil k záverečným rečiam
Z neskorších úkonov prokuratúry bolo zjavné, že spomenuté stanovisko zo dňa 13.07.2020 nebolo pôsobilé na vykonanie dôkazu a teda ani výsluch svedka by nebol v ničom prínosný. Z tohto pohľadu bolo rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu logický a dokonca procesne nezvratný.
Súd pojednávanie prerušil do 31. augusta, keď sa malo pokračovať v záverečných rečiach. Sudkyňa oznámila aj ďalší termín na 5.augusta .
Súd dva dni pred týmto termínom oznámil, že rozsudok bude vyhlásený 3.9.2020.
Dňa 3. septembra.2020, 10:29 hod. odznel výrok súdu, ktorým senát ŠTS obžalovaných: Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú oslobodil spod obžaloby vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tomáš Szabó za účasť na vražde a za nedovolené ozbrojovanie dostal trest vo výške 25 rokov. Mariána Kočnera súd odsúdil za nedovolené ozbrojovanie na peňažný trest 5 tisíc eur (náboje zistené pri domovej prehliadke, ku ktorým sa Marián Kočner priznal, že na náboje zabudol).
Nezákonný a obštrukčný pokus prokuratúry zasiahnuť do rozhodnutia súdu
Iba dva dni pred vynesením rozsudku doručila prokuratúra návrh na vykonanie dôkazu v podobe “odborného vyjadrenia“ vypracovaného Ing, Mikolajom, ktorý ho mal svedecky predložiť na súde:
A) O čo sa pokúšala prokuratúra?
Cez kriminálnu polícia sa snažila prokuratúra vyprodukovať správu, ktorou by dala do súvisu biometrické údaje Zsuzsovej a jej rozrušenie v dobe vraždy na základe nejakej informácie.
Z úvodného vyjadrenia aj laik zistí, že úrad kriminálnej polície v ten istý deň – 28.8.2020 sa promptne vyjadril k položeným otázkam ohľadom pohybových aktivít Aleny Zsuzsovej. Týmto dôkazom prokuratúra chcela na základe biorytmu a polohy v dňoch 21.2.20158 až do 27.2.2018 usvedčiť Alenu Zsuzsovú :
Na tieto požiadavky prokuratúry zo dňa 28.8.2020 bola v ten istý deň vyhodnotená správa aj s prílohami k položeným otázkam.
K prvej otázke bola odpoveď kriminalistov takáto:
Kriminalisti ani prokuratúra si nedali žiadnu námahu zistiť, komu patrili spárované Apple Smart Watch hodinky a kto ich používal. Keby to urobili, tak zistia, že tieto patrili a používala ich dcéra Aleny Zsuzsovej. Takéto fatálne fiasko a blamáž, keď prokuratúra stavia dôkaz na absolútnom omyle ešte v tomto procese nikto neprodukoval. Je viac než pravdepodobné, že senát Ruženy Sabovej túto informáciu mal a preto ani nereagoval na tento dokument.
K druhej otázke uviedli, že:
Tento výber z tabulky, ktorá je prílohou číslo 1 v stanovisko je taktiež účelový a selektívny. Prehľad biorytmu na Iphone alebo na Smart Watch ukazuje, že frekvencia krokov v jednotlivých časových obdobiach dňa sa opakuje približne rovnakou intenzitou v priebehu celého vyhodnoteného obdobia a počet krokov nad 100 je typické opakovane v tých istých úsekoch dňa okolo 10-ej a okolo 17-ej hodiny.
Z tohto dôvodu, v prípade, že vyhodnotenia štatistiky v celom období je absolútne nepoužiteľná, pretože sa z nej nedá vyvodiť žiadny záver a už vôbec nie príčinná súvislosť s termínom vraždy.
K tretej otázke v súžvislosti s Threema uviedli, že:
V prílohe dva je už často spomínaná komunikácia Aleny Zsuzsovej, (ktorá je celá po maďarsky so Zoltánom Andruskóm, pre účely súdu ani nebola preložená do slovenčiny!)
Ohľadom vzťahu Zsuzsovej a Andruskóa sa však už predtým v konaní skúmali a predkladali dôkazy, ktoré vysvetlili že ich finančný vzťah bol založený na pôžičke, ktorú Zsuzová poskytla a Andurskó nesplácal
Samotný pokus dávať nejaký význam týmto bežným telefonátom a komunikácii je absolútne diletantský, najmä vtedy, keď prokuratúra k tomu výberu nepodala ani vysvetľujúce stanovisko. O túto možnosť prokuratúra prišla už predtým, respektíve ju nevedela použiť.
Ku štvrtej otázke uviedli, že:
V prílohe 3 sa opäť nachádzajú úplne banálne informácie získané z telefónu, zamerané na 22.2.2020:
Z týchto výkazov sa nedá vyvodiť absolútne nič ohľadom súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a dokonca ani z časového úseku pravdepodobného termínu vraždy.
Ohľadom rôznych fabulácii a pokusov dešifrovania konkrétnej komunikácie aj súd vo svojom rozsudku na strane 136 ustálil názor, že sa jedná o špekulácie:
Samotná aplikácia Threema bola opakovane spochybnená jednak kvôli jej nabúratelnosti a nedôveryhodnosti, čo potvrdila aj samotná firma Threema.
Mimoriadna správa ! Firma Threema oficiálne potvrdila, že obsah sa dá sfalšovať!
Pochybnosti ale vznikli samotnou autoritou Europolu a to znaleckým protokolom k obsahu telefónov, ktoré z ničoho nič sa samé rozmnožili:
V spise vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa objavili posudky k neexistujúcim mobilom
B) Prokuratúra urobila návrh dôkazu mimo svoje procesné práva
V dobe, keď súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu – údajným odborným vyjadrením Odboru počítačovej kriminality Prezídia PZ, úradu kriminálnej polície z 13.07.2020, č. PPZ–KP–OPK2-2020/040464-002 , prokuratúra už vedela, že k tomuto dôkazu sa nemôže vrátiť ani v záverečnej reči. Dokonca sám prokurátor na záver svojej záverečnej reči uviedol, že:
„Záverom tak možno uviesť, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním na hlavnom pojednávaní bola v zákonom predpokladanej miere, bez rozumných pochybností, preukázaná vina všetkých obžalovaných na všetkých skutkoch uvedených a právne posúdených v podanej obžalobe. Zdôrazňujem pritom, že takéto hodnotenie dôkazov bolo urobené starostlivo, nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, tak ako to vyžaduje jedna zo základných zásad trestného konania. Prokuratúra nikdy nebude pristupovať k dôkazom tak, ako to robila obhajoba, keď v celom priebehu hlavného pojednávania hodnotila dôkazy selektívne, vytrhávaním ich jednotlivých častí z kontextu, a to či už priamo, alebo prostredníctvom im spriaznených novinárov, keď sa neštítili ani osobných útokov napríklad na predsedníčku senátu.“
No napriek tomuto prísľubu niekoľko dní na to urobil lapsus, ktorý je jasnou obštrukciou.
Posledný zúfalý pokus prokuratúry dosiahnuť odloženie termínu rozsudku, ktorý bol prolongovaný na 3.9.2020 bol diletantskou obštrukciou, pretože prokurátor ovláda zásady trestného práva do takej miery, aby vedel, že po ukončení dokazovania síce môže navrhnúť v záverečných rečiach ešte mimoriadne vykonanie dôkazov, ale to v rámci tohto procesného inštitútu neurobil, pretože nemal načo poukázať. Ním podaná správa kriminálnej polície preto ani z procesného, a už vôbec nie z odborného, alebo logického a obsahového hľadiska v ničom neobstojí.
S tou zásadou pracoval aj súd ohľadom návrhov prokuratúry na vykonanie dôkazov, ale aj celkovou opodstatnenosťou obžaloby, ktorý v oslobodzujúcom rozsudku uviedol na strane 138: