Je to veľká škoda, pretože práve v oblastiach výskumu, ktoré s touto témou bezprostredne súvisia, sme na tom ako krajina ako-tak dobre.
Zároveň je to celé úplne bizarné, pretože ak tie peniaze doteraz nedostali, vláda im vlastne ani nič sľúbiť nemala. Vývoj ide vo svete tak rýchlo, že to, čo naši vedci chceli skúmať, je už do veľkej miery preskúmané inde, alebo minimálne inde už získali veľký náskok.
Jednoducho absurdné.
Ako to bolo kedysi? Keď som bol ministrom školstva, urgentné potreby financovania sme riešili okamžite.
Stávalo sa, že za mnou napríklad nejaký ústav SAV prišiel s tým, že im vznikla potreba zaplatiť členský príspevok do významného konzorcia, na ktorý ale oni nemali peniaze (aj preto, že fungujú v takej právnej forme, ktorá im neumožňuje tvoriť si rezervy, to mala riešiť transformácia na novú právnu formu, ktorú potom stopla ministerka Lubyová). Ak to bolo oprávnené, okamžite tie peniaze dostali.
Samotná SAV ako celok dostala na môj pokyn niekoľko sto tisíc na urgentné dofinancovanie schémy (SASPRO), čiastočne financovanej z EÚ, na priťahovanie vedcov zo zahraničia.
An nehovorím o členstvách vo veľkých zoskupeniach či organizáciách. Aby sa aj Slovensko mohlo zapojiť do vesmírneho výskumu (a mohli profitovať naše firmy, lebo máme také, ktoré sú schopné dodávať niektoré súčiastky do družíc a podobne), bez problémov som nechal vyčleniť peniaze na to, aby SR získalo štatút spolupracujúcej krajiny Európskej vesmírnej agentúry.
Iný príklad: za môjho pôsobenia sa stalo, že ministerstvo na chvíľu pozastavilo platby do CERN-u. Okamžite, ako som sa to dozvedel, som si zavolal príslušných úradníkov. Zistil som, že ide o výklad pravidiel platieb, kde naši úradníci čiastočne mali voči CERN-u možno pravdu. Ale pozdržanie platieb by ohrozilo výskum našich fyzikov, preto som peniaze prikázal okamžite uvoľniť. Perlička: o dva dni nato sa za mnou zastavila mini delegácia našich fyzikov. Keď si sadli za stôl, povedali „pán minister, chceli sme vás vidieť, lebo sme mali problém s CERN-om. Ale vy ste ho medzitým vyriešili.“
Čo sa deje teraz? Pred pár dňami terajší minister školstva oznámil, ako by to bola nejaká výhra, že v rozpočte sú peniaze na to, aby ministerstvo platilo našim vedcom členstvá v medzinárodných organizáciách. Niečo, čo by mňa kedysi ani nenapadlo, že by sme to nejako zvláštne oznamovali, veď to bolo automatické.
Znovu: absurdné.
Ešte na záver znovu pripomeniem. Pred voľbami v roku 2016 mi vláda schválila nové programy Agentúry pre podporu vedy a výskumu, v objeme 100 miliónov eur. Vďaka týmto programom sa prvýkrat v našej histórii mala vytvoriť finančná podpora pre mladých vedcov (postdocov), podpora spolupráce akademikov a firiem, aj podpora projektov, ktoré získali vysoké bodové hodnotenie v európskych schémach ale nie už samotné financovanie.
Teraz to posledné ide vláda obnoviť, ale namiesto toho, aby to urobila okamžite, tak týmto nápadom vyplnili zúfalo prázdny plán obnovy a chcú to začať platiť z týchto európskych peňazí, ale až od roku 2023.
Ani nebudem doširoka rozoberať také veci, ako, že za mňa sa prvýkrát vytvoril zoznam excelentných vedeckých pracovísk Slovenska (urobila ho Akreditačná komisia), dokonca som im ešte stihol prideliť prvé bonusové financie. Dlhoročný šéf Akreditačnej komisie prof. Fišera sa potom snažil apelovať, aby sa pokračovalo, ale podobne, ako iní vedci, ktorí trvali na tom, aby sa pokračovalo „ako za Draxlera“, ho ignorovalo nielen nové vedenie, ale aj médiá.
Už päť rokov sme mohli fungovať ako vcelku civilizovaná európska krajina, s normálnymi schémami podpory. Tisíce vedcov by za tie peniaze už päť rokov žili v oveľa lepších materiálnych podmienkach, vrátane mladých kádrov.
Po mojom odchode sa ale na programy „zabudlo“. Navyše, veda je aj v morálnom rozvrate, práva kvôli tomu, že je úplne zrejmé, ako na nej vláde nezáleží. Fakt, že rezort vedie plagiátor, je už len prisypaním soli do rany.