Prokurátor Šanta: „Chcú od nás, aby sme chytali veľké ryby, no berú nám udice .“
Kto z nás si vie dať odpoveď na vyslovené tvrdenie, prečo sa doteraz nedali chytiť pre rybára Šantu veľké ryby aj keď mal v rukách svoj prokurátorský prút.
Zaujali nás priam úsmevné postrehy redaktora Kováča zo smečky. Nimi interpretuje útrpný povzdych špeciálneho prokurátora Šantu týkajúci sa rušenia špeciálnej prokuratúry.
Ten zahŕňa zjavne farizejské tvrdenie o údajne chýbajúcej vecnej argumentácii na jej zrušenie.
Postavme si však otázku v čom má spočívať dôvodnosť jej zotrvania
Ústava Slovenskej republiky v ustanovení článku 149 jednoznačne zakotvuje úlohu prokuratúry chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
Podľa článku 150: „Na čele prokuratúry je generálny prokurátor…“
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.PL. ÚS 29/95 záväzne stanovuje: „ Ústava Slovenskej republiky vymedzuje proporcie a hranice deľby moci medzi jednotlivými štátnymi orgánmi…“
Tým, že je ústavne zakotvený ako záväzný inštitút zabezpečujúci povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb, vrátane štátu konkrétne určenému štátnemu orgánu je zároveň kogentne vymedzené aj oprávnenie tohto orgánu realizovať výkon svojej právomoci v celom rozsahu.
Len v dôsledku manipulatívneho postupu minulej vládnej garnitúry, evidentne zaváňajúcim cielenou účelovosťou sa vo vnútri štátneho orgánu zriadeného Ústavou SR vytvorila inštitúcia, ktorá si účelovo „prihrala“ také kompetencie, ktorými priamo vyšachovala Generálneho prokurátora z rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Útvar, ktorý si sám cielene vytvoril okruh svojej výberovej kompetencie a nedotknuteľnosti a v rozpore s elementárnou logikou vyžadujúcou potrebu kontrolnej subordinácie sa úplne osamostatnil a stal sa na nikom nezávislým subjektom. Okrem finančného zabezpečenia.
Za tohto priaznivého stavu sa tento inštitút, na ktorý mali priamy politický dosah vtedajší mocipáni, vedome začal využívať ako nástroj na presadzovanie svojich zámerov.
Je nepochybné, že sa absolútne cielene, využívajúc váhu prokuratúry ako štátneho represívneho orgánu v rámci tejto inštitúcie vybratá skupina s gloriolou „ elita“ s nadštandardným finančným ohodnotením sústredila na výrobu všetkého použiteľného na likvidáciu vopred vytypovaných osôb z radov opozície. S jediným cieľom. Zabezpečiť také znemožnenie a takú likvidáciu vytypovaných osôb, ktorá spôsobí zdecimovanie celého opozičného politického spektra.
Chýbajúce prúty rybára Šantu
Nevedno, či to autor tohto, do siene slávy namiereného výroku myslel vážne, alebo nadnesene. Pokiaľ bol výrok len v tzv. pejoratívnej rovine, nech je to autorovi odpustené, keďže nemal to šťastie mať primeranejší prút na chytanie väčších a tým aj chutnejších rybičiek.
Pristaviť sa však musíme pri tom, ak svoj výrok s istým skrytým významom mienil vážne. To sa bežnému čitateľovi zdá byť pravdepodobnejšie. A tak sa žiada pri chýbajúcom prúte a veľkých rybách pristaviť a obzrieť sa.
Menovaný, ako sa sám pochválil doposiaľ pôsobil na úrade cca 20 rokov. Z toho viac ako 16 rokov za šéfovania špeciálneho prokurátora JUDr. Kováčika. Bol teda dosť blízko tej atmosféry v rámci ktorej sa za veľhlasného pokriku a neustáleho omieľania mainstreamových médií malo vytvoriť skóre 63:0. Teda stav, keď menovaný ako špeciálny prokurátor mal porušením svojej právomoci zamiesť 63 trestných vecí pod koberec, teda neumožnil v nich priechod spravodlivosti. Zrejme to malo byť vo veciach, kde mali byť páchatelia ľudia z vtedajšieho vládneho tábora.
Konkrétne ľudia zo smeráckeho politického spektra a ich supútnici.
Ak by aj pán Šanta s teraz chýbajúcim prútom nebol v tom čase zo strachu o svoju profesnú existenciu predniesol pred verejnosťou svoj odsudzujúci postoj, tak mu následne nič nebránilo vytiahnúť a dať na svetlo sveta svoj konkretizujúci nesúhlas.
Veď vtedy, po februári 2020 mal už pevne v rukách svoj prokurátorský prút!
Takto možno verejne konštatovať, že jeho terajší výkrik o veľkých rybách a jemu chýbajúcom prúte je len účelovým farizejstvom ohybného manipulátora, ktorý za veľmi dobrý plat konal podľa politickej objednávky vtedajšieho platiteľa jeho benefitov.
Vo veci tvrdeného skóre 63:0, ktoré mal vedome zapríčiniť JUDr. Kováčik zneužívaním zverenej právomoci je však mnoho čudného.
Za celý čas temer štyroch rokov sa na verejnosti nezjavila v žiadnych súvislostiach taká informácia, z ktorej by sme sa dozvedeli kto, ktorá konkrétna osoba alebo činiteľ to bol v tých 63 prípadoch zvýhodnený, v akom rozsahu a v akých konkrétnych súvislostiach.
Takto okrem špeciálneho prokurátora so zobratým prútom mali také možnosti „šplhnúť si“ aj ostatní, nezákonným konaním svojho vtedajšieho šéfa Kováčika pobúrení špeciálni prokurátori, najmä však ich nový šéf Lipšic.
Justiční inkvizítori Klemanič a Šanta sa rozhodli slovenskú spoločnosť vrátiť do stredoveku
Veď tu mal priamo na stole 63 vecí v ktorých sa určite museli črtali také znaky trestnej činnosti, že nebol utisnutý na priam smiešne zdôvodňovanie splnenie zákonných podmienok na potrebu zatvoriť Kováčika Na dôkaz stojaci len na tvrdení sprofanovaného kajúcnika. Dôkaz, ktorý pri spravodlivom sudcovi nemohol obstáť. Hovoríme o okolnostiach za ktorých bol odsúdený na 14 rokov bývalý špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik.
Ako, kým a za čo bol vlastne JUDr. Kováčik zlikvidovaný
JUDr. Kováčik bol do väzby vzatý dňom 22.10.2020, na poste šéfa špeciálnej prokuratúry pôsobil od zvolenia parlamentom v roku 2004, svoj post obhájil ústavnou väčšinou aj v rokoch 2009 a 2014.
Skutkové konania, ktoré sa mu kladú za vinu sa majú odvíjať z toho, že mal prijať úplatok vo výške 50.000 €. Mala to byť odmena za to, že v súvislosti s prepustením údajného mafiánskeho bossa Ľubomíra Kudličku mal dať svojej podriadenej špeciálnej prokurátorke Godžovej ústny pokyn, aby nebola podaná sťažnosť proti uzneseniu sudcu Hrubalu, ktorým tento Kudličku prepustil z väzby.
Pri zhrnutí skutkového a právneho stavu sa v súvislosti so stíhaním, potrebou väzby a následného odsúdenia vynára veľmi veľa nevysvetliteľných javov.
Medzi najzávažnejšie sa radí najmä počiatočné tvrdenie sprofanovaného kajúcnika Ľudovíta Makóa u ktorého priaznivú výpoveď v prospech Kováčika určite nemožno čakať.
Ten priamo v časovom predstihu potvrdil informáciu, že konkrétny sudca ( bol ním sudca Hrubala, ešte v tom čase pôsobiaci v B. Bystrici) prepustí Kudličku na slobodu prijatím peňažnej záruky.
Tomu predchádzalo rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu vedeného sudcom Klimentom, ktorým bola vykonaná záväzná právna úprava, aby bola prijatá peňažná záruka s následným prepustením Kudličku z väzby. Teda tieto faktory a konanie dvoch konkrétnych sudcov, ktoré zapríčinili stav, ktorý viedol k prepusteniu Kudličku z väzby neboli ani v náznakoch vzaté ako dôvodné a k ním sa vôbec neprihliadalo.
Aj keď tu boli znaky značne pochybnému postupu. Naviac je tu výpoveď údajného podplácateľa Kudličku ( tento kategoricky poprel poskytnutie akýchkoľvek peňazí. Tvrdil pritom, že Kováčika v živote nevidel a nikdy s ním v žiadnej súvislosti neprišiel do kontaktu).
Takto sa vlastne len cez neprípustnú, nanajvýš záľudnú metódu extrémne voľných myšlienkových úvah sudkyne Záleskej pri spojení viacerých možných súvislostí zrodil právny pre ňu prijateľný záver o tom ako sa mali peniaze cez kajúcnika Makóa dostať ku Kováčikovi.
V procese s Dušanom Kováčikom prišiel vypovedať kajúcnik Makó
A pritom je jasné, a je to celkom bežný jav, ktorý sa denne vytvára nielen v práci prokuratúry. Ním je potreba rozhodnutia, ktoré je spravidla na šéfových pleciach, v tomto prípade či podať alebo nepodať sťažnosť.
V tejto veci bola celkom dôvodne situácia JUDr. Kováčikom vyhodnotená tak, že sa sťažnosť nepodá z dôvodu predchádzajúceho vysloveného právneho názoru sudcu najvyššieho súdu Klimenta o potrebe vec vybaviť – prepustiť Kudličku z väzby prijatím peňažnej záruky, ktorý ako záväzný pokyn musel byť konajúcim sudcom Hrubalom akceptovaný.
Pri pohľade na túto vec zisťujeme, že vyšetrovanie proti menovanému viedol ako vyšetrovateľ NAKA neslávne známy Pavol Ďurka z Drážoviec pri Nitre.
Toho vyšetrovateľa, voči ktorému pre jeho nezákonné postupy bolo ( a aj skupine v jeho okolí) vznesené obvinenie z trestného činu zneužívania právomoci a marenia spravodlivosti.
Ako sudkyňa špecializovaného trestného súdu vo veci JUDr. Kováčika vystupovala ďalšia neslávne známa persona a to Pamela Záleská. Jej metódy a spôsob výkonu zverenej sudcovskej právomoci bol v tejto trestnej veci natoľko nehorázne, že bude určite predmetom dôkladného šetrenia a to bez ohľadu na nedotknuteľnosť jej sudcovskej excelencie. Taká nedotknuteľnosť nemôže siahať až ad absurdum a má svoje hranice. Tie boli pri bohorovnom konaní označenej pani príliš vysoko prekročené na to aby sa jej mohla poskytnúť ochrana pred trestom za zneužitie postavenia sudcu.
Tu sa treba zastaviť a položiť rybárovi Šantovi otázku, a čakať na jeho odpoveď na zistenie, kde mal v čase tejto neprávosti voči svojmu dlhoročnému nadriadenému strčený svoj prokurátorský prút.
Zákon v ustanovení § 2 odsek 5/ prikazuje, aby si každý z Vás ako nezávislý prokurátor plnil svoju povinnosť stíhať všetky trestné činy o ktorých sa dozvedel.
Za obdobie po februári 2020 do roku 2023 sa na verejnosť dostali informácie o závažnej kriminalite vtedajších mocipánov, o zneužívaní moci, o odnímaní základných ľudských práv. Kde ste boli? Kde končí Vaše svedomie a česť na ktoré ste prisahali pri vstupe na piedestál ochrancu zákona a práv človeka?
Len okrajovo stačí naznačiť tie, ktoré sa týkali podozrenia s neoprávneným nakladaním s prostriedkami štátu v mimoriadne veľkom rozsahu matovičovským klanom, či už ním osobne, jeho Pavlínky, alebo ľuďmi z jeho najbližšieho okolia.
Priam ukážkovo sa verejne prepierali úplatkárske aféry exministra vnútra Mikulca, jeho šafárenie so štátnym majetkom, vrátane zneužívania zverenej právomoci v kauze čurillovcov a ich mzdového zvýhodňovania, kauza barového mága Sulíka. Určite bude veľmi veľa toho zla, ktoré za obdobie bašovania napáchali tieto skaderuka, skadenoha stvory a verejnosť priam dychtivo čaká na postupné odhaľovanie všetkých nezákonných krokov minulej vládnej garnitúry. Tie preukážu skutočnú tvár molocha menom „matovičovská éra“, ktorej sa napriek bezvýznamnosti toho „lotra z Trnavy“ podarilo neskutočne zdecimovať vo všetkých oblastiach celé Slovensko.
Pán bezprútový rybár Šanta, tu ste mali všetci páni „eliťáci z ÚŠP“ priamo pred očami tie najväčšie ryby a mali ste k dispozícii dosť udíc a zákonom určenú povinnosť konať . Ale nekonali ste.
Justiční inkvizítori Klemanič a Šanta sa rozhodli slovenskú spoločnosť vrátiť do stredoveku
Preto je teraz Vaše tvrdenie ukážkovo účelová snaha mlátiť prázdnu slamu a pokus o získanie priazne verejnosti napriek tomu, že ste sa ako úrad extrémne sprofanovali, keďže v ostatných štyroch rokoch ste využívali svoje udice len na nezákonnú likvidáciu ľudí nepohodlných vtedajšej vládnej moci.
Básnik by povedal, že konanie takých rybárov sa zaraďuje pod znak pytliactva, keďže sa mnohí z Vás na ÚŠP svojimi činmi zaradili medzi tých, ktorí neoprávnene zasahovali do výkonu rybárskeho práva lovením rýb zakázaným spôsobom.
A za to musí byť uložený spravodlivý trest…