Ukrajinský nacionalizmus a fašizmus je udávaným dôvodom Kremľu pre začatie vojny voči Ukrajine a proklamovaným, cieľom je uznanie samostatnosti Krymu, Donecka a Luhanska a demilitarizácia krajiny. Putin si dal za ciel odstrániť fašistickú pravicovú vládu Ukrajiny zapredanej USA a nastoliť poriadok a demokraciu podľa ruského modelu, Je to model, ktorý v bývalom Sovietskom zväze rovnako nechal žiť aj národy zväzových republík, pokiaľ uznávali nadradenosť ruského národa a ideologické princípy socializmu a komunizmu. Štát si k tomu budoval desaťročia policajných a spravodajských štruktúr pre kontrolu jednotlivcov , ktorí by mali iné predstavy a rovnosti a spravodlivosti ako hlásala komunistická doktrína. Ani v súčasnom federálnom usporiadaní nie je moc priestoru pre uletené predstavy demokratických štátov, platí stále že Rus je všemohúci. Zväzové národy zo zotrvačnosti, alebo zo zavedených polstoročných skúseností ani nemajú odkiaľ vedieť, ako vypadá liberálna forma demokracie. Zachovanie náboženskej slobody a národnostnej autonomity v rozsahu Kremlom nastavenej dimenzie možno uspokojuje národy Ruskej federácie, možno nie, ale rozhodne to nie je publikačná téma na dennej báze. Protesty a politicky, ideologicky organizované zásahy štátnej moci ukazujú, že aj v Rusku je iskierkam ktorú štát musí zahriaknúť. Prečo? Lebo komunistická ideológia potvrdila účinnosť takejto politiky proti názoru menšín.

Ukrajinský nacionalizmus

Dostal po oddelení štátu zrejme nové liahne, keď zo zahraničia a najmä z Kanady sa začali vracať do krajiny historicky osvedčení nacionalisti a fašisti, začali sa organizovať , vytvárať svoje politické programy a postupne prenikali do politických a vládnych štruktúr. Organizovali akcie a pochody proti menšinám s vyhrážkami ich vyvraždenia a vyhnania z Ukrajiny . Fanatizovaní poslanci potom vyhlasovali za vládnu politiku vlastné reakčné názory na národnostné menšiny, s jasným cieľom im zobrať školstvo, národnú identitu, históriu a úplne jasne ich asimilovať, ak sa nepodriadia projektom školského systému, v ktorom sa materinský jazyk mal zúžiť na výuku na prvom stupni. Tí ktorí by to nezvládli sa nazývali debilmi ktorých treba vyhnať. Týkalo sa to všetkých národnostných menšín, no len Orbánova vláda oznámila v polovičke 2010-ich rokov, že takýto postup bude znamenať vetovanie prijatia Ukrajiny do Európskej únie,. Nakoniec ústavný súd tieto zámery anuloval a zakázal, no v pozadí neustále aktívne vreli rôzne nacionalistické snahy ukrajinských extrémistov a bohužiaľ regulárna vláda sa k problému nevedela postaviť. Následkom bolo vyhrotenie situácie najmä na úžemiach s významnou ruskou menšinou, konflitky a regulárna občianska vojna v Donecka a Luhansku, kde proti zbúrenému civilnému ruskému obyvateľstvu poslala vláda armádu. Štát poslal na vyriešenie národnostných problémov svojich občanov regulárnu ozbrojenú armádu- alebo vlastne uznal vyhlásenie samostatnosti týchto republík a vstúpil s nimi do vojny?

Putinova zámienka

Ani Ukrajina, ale ani Rusko za posledné roky okrem občianskej vojny na juhovýchode krajiny neuvádza žiadne významné porušovania ľudských a národnostných práv, verejnosť je živená rôznymi neautorizovanými správami, podľa ktorej ukrajinská armáda za posledné roky zabila 13 tisíc civilov. Medzinárodné ľudskoprávne organizácie dodnes nevystúpili a nezverejnili rozsah poškodzovania ľudských a národnostných práv na Ukrajine, sledujeme len ojedinelé kauzy zásahu Ruskej vlády do niektorých aktivít, kde sa zatvárajú aktivistov za domnelé trestné činy, ktoré by v demokratickej krajine boli považované za bežné prejavy opozície a slobody názorov. Zrazu, ale Putin po uznaní samostatnosti dvoch nových republík na území Ukrajiny- ktorému predchádzalo divadlo so schvaľovaním a návrhov politických orgánov s úžasnou servilitou a ideologickou poslušnosťou – Po uznaní samostatnosti, ktoré tieto republiky vyhlásili už pred ôsmimi rokmi v priebehu dvoch hodín oznámi, že demilitarizuje Ukrajinu odstráni fašistov a nacionalistov z vedenia štátu. Žiadne detailné argumenty, prípady, fakty o menšinách, alebo spôsobu zásahu týchto extrémistov do riadenia a chodu štátu. Putin vie viac, ale tieto informácie si drží ako hlavný tromf a vo chvíli , keď už medzinárodná spoločnosť vyčerpá všetky formy sankcií a tlak začne stagnovať, začne postupne zverejňovať aj on mená, fakty, prípady a ťažkou propagandou bude tentoraz on púšťať príbehy a tragédie, ktoré jeho rozviedka sleduje a má zdokumentované. Len zo strategických dôvodov to tatko načasovala, lebo je  presvedčený o svojej verzii Blitzkriegu voči Ukrajine a myslí, že to už bude robiť z pozície víťaza, ktorý vždy píše históriu,

Spálená zem, kolónia,

Putinova vojenská stratégia je založená na pomaly storočnej tradícii poslušnosti, lojality vychovávaných vojenských a politických kádrov, ktorých on ako vrchný veliteľ má právo bez možnosti spochybnenia riadiť a poslať aj na smrť. Putin nepotrebuje ukrajinský rozum, národ ani mentalitu. Ako typický šovinista a nacionalista neuznáva právo iných národov na sebaurčenie a pomstí sa za všetky neúspechy politických predchodcov, ktorí dovolili odtrhnutie Ukrajiny a vznik bariérovej zóny medzi Ruskom a západom, pričom táto scéna sa rozkolísala a začal byť pre Rusko nebezpečná. Rusko nie je vzorovým štátom na racionálne politické a demokratické riešenia ani doma a už vôbec to nepotrebuje v krajine, kde chce nastoliť vládnutie pod absolútnou kontrolou. Strach o život vždy stojí nad ostatnými motiváciami a Putin nemá zľutovanie dokázať, že jeho sa naozaj treba báť. Obsadzuje a ničí Ukrajinu postupne, systematicky. Zabíja vojakov a civilov. Vyzýva svojich krtkov a zakódovaných špiónov a agentov v ukrajinskej armáde k puču a k prevzatiu velenia. Nedá sa vylúčiť, že tento scenár vo viacerých variantách je pripravený a príde na rad. Putinovi je úplne ľahostajné, že či zo súčasnej politickej elity niekto prežije alebo nie, on má pripravenú svoju nomenklatúru, aby krajinu ovládol a riadil ako kolóniu, nech sa to volá aj inak. Závislosť na Rusku predvádza presne týmto modelom súčasné Bielorusko a to má čakať aj Ukrajinu. Putin nepotrebuje Ukrajincov, ani ich kultúru, pamiatky, stavby, infraštruktúru. On potrebuje šľahačku na torte: kontrolované hranice a armádu, nerastné suroviny a obrovskú zem so strategickým využitím.

Deň po Putinovej smrti – začiatok deputinácie

Ako vidíme na propagandistických videách Putin pláva, jazdí na koni, posiluje, hrá hokej, chodí po cukrárňach a všetci ho milujú, Ani Goebels by to lepšie nevymyslel. Či za týmto všetkým je niekde aj Putin citlivý človek to nevieme, História ukáže, že to nikto nebude ani hľadať a riešiť. Podstatné súd činy. Putinovi odporcovia v ruskom spravodajskom systéme nikdy nedokážu zorganizovať ani účinný odpor, ani atentát- nakoniec špička ruskej vojenskej nomenklatúry bude jednotná aj možno po Putinovej smrti. Ale to čo dnes len predpokladáme, sa z ničoho nič môže prudko zmeniť. Pri narastajúcich komplikáciach vojny s Ukrajinou, pri progrese úplnej izolácie Ruska a výrazného tlaku na životnú úroveň rusov zrejme Putin bude chcieť urobiť aspoň doma populárne kroky a keď nebude vedieť aké, tak pritvrdí politický režim aj doma. Tak či tak Putin prerástol ako fenomén mýtické hranice odolností, ktoré by mohli byť len tak jednoducho demontovateľné bežným politickým demokratickým systémom. Čaká ho prevrat, alebo najtvrdšie obdobie diktatúry, z ktorého nakoniec aj on odíde a tým nastane čas na obnovu nového Ruska.

Partizánska vojna

Povolať civilov do boja, dať im zbrane, privolať cudzincov bojovať za žold znamená z týchto ľudí urobiť legálne vojenské ciele určené na odstrel. Nepodceňujme síce početnosť a oduševnenosť, ale žijeme v dobe satelitov, termokamier, dronov a mimoriadne účinných zbraní na likvidáciu vojakov, aj vojenskej techniky. Partizáni začlenení do vojenských štruktúr budú v mnohých prípadoch štatistikou stratou krížovej paľby, ktorú ruská armáda bude riešiť veľmi efektívne, nakoniec vidíme, že voči neskúseným partizánom budú nastupovať skúsení čečenskí veteráni, Specnaz, diverzanti ktorí sú už dávno na Ukrajine a v neposlednej rade pozemné vojsko, v ktorom sa Rusku nikto nevyrovná. Je pravda že Ukrajina je len malým Davidom proti ruskému Goliášovi, ale pri jednoducho matematickom porovnaní  vojenskej prevahy si treba uvedomiť, že Ukrajinská armáda je sústredená na svojom území, je významne doplňovaná strategickými zbraňami a je motivovaná. Rus je saturovaný po celej ruskej krajine a v záujmových oblastiach a zďaleka nemôže si dovoliť stiahnúť a koncentrovať vojsko na Ukrajinu bez zoslabenia svojich pozícii vo svete. Vypadá to naozaj tak, že po vybombardovaní a zruinovaní Ukrajiny nastane apokalypsa boja muža proti mužovi a technika začne strácať svoj význam. Toto Putin nesmie si dovoliť, preto pumpuje do svojich vojenských štruktúr stále viac techniky, logistickej podpory a pritom ešte stíha čeliť sankciám, ktoré mu komplikujú život. On ale s týmito sankciami a s medzinárodnou podporou Ukrajiny počítal, nikto nemôže tvrdiť, že jeho konanie je hektické, nerozvážne a neplánované. Len nepoznáme jeho koniec.

Ukrajine nezostáva veľa možností ako si zachrániť národ, ktorý je dôležitejší ako politika, vládna ideológia.

Má len dve možnosti: Bojovať do konca a nechať sa vyvraždiť,veriť že bude úspešná, alebo ustúpiť požiadavkám a po zložení zbraní nechať krajinu riadiť možno viac ľavicovo a ideologicky ale s relatívne bezpečnými životnými istotami. Putin usiluje o to,aby dosiahol svoje víťazstvo bez ohľadu na ľudské straty ukrajinských vlastencov, ktorí sa vlastne podľa neho dobrovoľne pridávajú na stranu nacionalistov a fašistov a preto netreba ľutovať energiu na ich likvidáciu.

Ukrajina ani pri medzinárodnej podpore nemá dobré vyhliadky na víťazstvo, situácia sa vyvíja skôr v smere úplnej kapitulácie, aj keď nadšená vlastenecká propaganda sa snaží povzbudiť vojakov a dobrovoľníkov Ukrajiny k tým najhrdinskejším činom…