Zamyslime sa nad dôvodmi pre ktoré médiá hlavného prúdu nechcú počuť to ohlušujúce ticho

Robert Fico nedávno trefne konkretizoval tento nebývalý spoločenský jav v mediálnom prostredí.Poukazujúc na nezákonnú dispozíciu so zverenými právomocami konkrétnych prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Vychádzal pritom z údajov ľudí z praxe, ktoré majú možnosť tieto nezákonnosti  vnímať pri plnení svojich povinností obhajcov, konfrontujúc ich cez svoje dlhoročné poznanie v predošlom postupe orgánov trestného konania a súdu.

Ako sa postupne odhaľuje v jednotlivých kauzách, konkrétni, všetkého schopní jedinci v roli týchto osobitých prokurátorov sa stále viac prepadajú  k neobhájiteľným porušovaniam tých najzákladnejších ľudských práv. Darmo sú tieto zakotvené priamo  v Ústave republiky a v príslušných zákonoch. K takému sprenevereniu zverenej právomoci pristupujú drzo a sebavedome.  Dávajú pritom verejnostinajavo, že plnia objednávku súčasných mocipánov. Cítia ich krytie. Aby takto naplnili politikmi proklamovanú očistu spoločnosti  konajú bez ohľadu na zákon a právo.  Bez ohľadu na ľudskosť a uznávané normy civilizovaného sveta v právnom štáte.

Týka sa to aj kauzy podnikateľa Miroslava Výboha, ktorého zastupuje známy advokát JUDr. Ladislav Smejkal, pôsobiaci aj ako partner advokátskej kancelárie Dentons.Tento predostrel verejnosti presne pomenované údaje o svojvôli,  zneužívaní postavenia a porušovania zákona tými, ktorí boli dosadený na terajšie posty za účelom ochrany zákona, práv občanov a spravodlivosti.

Legenda o skutku, ktorý má byť trestný znie priam absurdne. Je zostavená výlučne z verzie  jedného kajúcnikaSuchobu, pričom druhý kajúcnik Imreczeuvádzal úplne iné časové dimenzie, vzájomne si odporujúce. Pri ich vzájomnej konfrontácii o čase skutku je okrem úplnej zmätočnosti ich tvrdení jednoznačný záver, že sa skutok vôbec nestal.Obvinený podnikateľ mal údajne ešte v roku 2014 za podporenie prípravy a následného schvaľovania parlamentom prijímaného zákona o registračnej pokladnici vypýtať úplatok vo výške 150 tisíc eur pre vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho.

Pritom z iných dôkazov nie sú známe žiadne také okolnosti, na základe ktorých by nastúpil dostatočne odôvodnený záver že k takému konanie niekedy došlo. Zdá sa, že vtedajší štátny tajomník, keďže mal úplatok dostať ešte pred schválením označeného zákona parlamentom musel ovplyvniť  potrebný počet poslancov, aby predkladaný návrh zákona podporili.  Keďže sa v naznačenom smere neobjavili žiadne poznatky, tak  neexistuje žiaden motív a potreba poskytovať ( Výboh)akýkoľvek „bakšiš“ osobe ( Pellegrini) , ktorá nemohla mať žiaden zreteľný dosah na schválenie predkladaného návrhu zákona. Apropo, pri otázke v čom a komu sa mala v materiálnom zmysle slova odzrkadliť  údajná podpora pripravovaného návrhu zákona tajomníkom Pellegrinim. Sú v tomto smere konkrétne dôkazy, že to bolo na prospech podnikateľa Výboha.

Hlavu plnú smútku má dozorový prokurátor aj z toho ako sa má vyporiadať s faktom, že pri časovej úprave, kedy malo dôjsť k poskytnutiu údajného úplatku a to v roku 2016 bol už zákon, ktorý mal byť za úplatok podporovaný v platnosti dva roky.  Ak by sa však príbeh o úplatku mal stať v roku 2014, v tom čase neexistovali priestory, kde sa mali tieto peniaze odovzdať.  Tieto rébusy a nedajú kvalifikovane odstrániť.

To ticho je ohlušujúce.To ticho je varovné. Niepreto, že sa vidí holá realita na konkrétnych poznatkoch zistených v nielen tejto trestnej veci, ale aj na ďalších, ktoré sa za temer dva roky vládnutia súčasnej chunty dostavali na denné svetlo.

Napriek tomu sa médiá, najmä tie, ktoré sa radia do tzv. hlavného prúdu tvária, že nič nevnímajú, nevidia, nepočujú.

Nevnímajú, že to ticho  likviduje aj posledné zvyšky demokracie. Tých princípov, na ktorých má stáť civilizovaná spoločnosť. Likviduje štát, ktorý sa tlačí do kategórie právnych. Tých, ktoré si ctia platnosť zákona.Rešpektujúcich ľudské práva. Právo sa brániť  a žiadať vyšetrovania podľa platných pravidiel.  Odsudzovať pošľapávanie základných ideí spravodlivosti. Tých, ktorí verili, že  nemôže dôjsť k zneužívaniu právomocí osôb, ktoré ju majú užívať len v medziach zákona. Tými, ktorí svojou prísahou sa zaviazali, že neskĺznu na úroveň zločincov, ktorým je prednejšia pochybná sláva, úspechy za každú cenu. Len aby sa naplnili vytýčené smernice súčasnej chunty.

Nielen uvádzané údaje v tejto kauze, ale aj iné, ktoré sa dostávajú  na verejnosť poukazujú na alarmujúci porušovanie základných princípov právneho štátu.

A zároveň usvedčujú širokú novinársku obec, že prehliadaním pošľapávania základných práv sa spreneverujú svojmu poslaniu novinára.Nedá sa však uveriť tomu, že všetci novinári nedbajú na etické normy novinára prijaté Asociáciou na ochranu novinárskej etiky.

Podľa kódexu novinára sú na prvom mieste hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti.

 Novinár sa musí snažiť pri svojej práci o presadzovanie týchto hodnôt v spoločnosti. Čo si má však verejnosť myslieť o tej časti novinárskej obce, ktorá vedome nerešpektuje tieto základné atribúty svojho poslania.

Keď vníma súčasnú realitu vidí, že za poplatnosťou novinára jeho závislosť svojich mecenášoch, podľa zásady koho chleba ješ to pravdu šír!

Potom tu nastupuje politická servilnosť voči súčasným mocipánom, ich štedrosti a ich záujmom.

Tá sa viaže na lúbivé vykresľovanie všetkého čo štátna moc koná na zlomenie odporu oponentov.

Zle je však nevidieť, že sa na také lámanie zneužíva zverená právomoc špeciálne upravenými mysľami osobitých osôb, ako to verejnosť vidí v posledných dvoch rokoch. Keď sa prostriedky štátu vytvorené na boj proti porušovateľom platných noriem slušnej spoločnosti začnú kriviť až natoľko, aby sa takou nezákonnosťou dosiahli vytýčené politické zámery.

A tu by mali nastúpiť novinári ako neúplatní strážcovia pravdy. Aby poukazovali na tento nesprávny trend vedúci priamo do pekla.

Nemôžu byť predsa ľahostajní pri zistení takých závažných porušení trestnoprávnych noriem ako to denne vidia. Nesmú mlčať pri tak závažných kauzách ako bolo nezákonné uväznenie tých najvyšších činiteľov polície ako nebohý generál Lučanský, generál Gašpar a ďalší predstavitelia polície, bývalý špeciálny prokurátor Kováčik, bývalá štátna tajomníčka Jankovská, advokáti, sudcovia, podnikatelia, predstavitelia štátnej správy a rôznych orgánov. Najmä dĺžka ich väzobného stíhania je stredoveké mučenie.

Jedna súvislosť hovoriaca za všetky ostatné, proklamujúca servilnosť istých investigatívcov typu Tódovcov, Vagovičovcov,Bardyovcov a im podobným. U špeciálneho prokurátora Dr. Kováčika sa cielene cez nimi praktizované mediálne pravdy  donekonečna opakoval formula 61:0. Teraz, dva roky súčasnej mocivlády a extrémne naladeného nového špeciálneho prokurátora nie je zverejnený  ani jediný prípad, ktorý mal byť Kováčikom zametený pod koberec a ktorý by tento novodobý mefisto spravodlivosti spod koberca vytiahol.

Pýtame sa, nie je tu pre týchto novinárov priestor na povinnú satisfakciu a ospravedlnenie sa verejnosti sa kŕmenie neprávd a hon na bosorky.  Pokiaľ nemajú na to „gule“, tak majú oči prelepené šušťavými papierikmi za ktoré si vykupujú svoje svedomie.

V právnom  prostredí by malo platiť, že štát pôsobiaci na jednej strane „sporu“ o zistenie skutočnej pravdy o konkrétnom podozrení , ktoré má byť následne nestranným súdom ustálené ako trestné nesmie byť zvýhodňovaný oproti tým, ktorí majú mať právo na úradníkmi štátu rešpektované dokazovanie svojej neviny.

Prečo novinári, títo vedome nepočujúci to ohlušujúce ticho nechcú vidieť, že väzobné stíhanie týchto oponentov pôsobiacich za éry bývalej vlády je odvodzované od spracovanej verzie kupcov – kajúcnikov, bolo upravované podľa potreby predajcov, najmä jedincov zo špeciálnej prokuratúry. Kauza zistených konkrétnych krokov vyšetrovateľov NAKA Čurillu a spol. týchto priamo usvedčuje z vytvárania použiteľných legiend tak, aby sa pred verejnosť predložila verzia o tom, že sa týchto konaní dopustili ako členovia zločineckých organizovaných skupín. Zdôvodnenia o tom, že budú pokračovať v páchaní trestnej činnosti, že ujdú, že budú ovplyvňovať svedkov stoja na vode. Nie sú ničím preukázateľné. Samozrejme okrem utkvelej predstavy tých istých cielene zaúkolovanýchperson pôsobiacich na špeciálnych postoch.

Ak teda je stále platná hlavná zásada, ktorou sa musí riadiť každí novinár vo svojej práci a tou je nestrannosť, vyváženosť, objektivita, časnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie publikovaných faktov tak verejnosť dôvodne očakáva, že sa bude stále viac dozvedať pravdu pranier  súčasného zneužívania zverených právomocí nielen ľuďmi pôsobiacimi v brachiálnych zložkách štátu, ale najmä politickou chuntou, ktoré si uzurpuje právo na neudržateľný výklad výkonu demokracie na Slovensku.