Pred pár dňami, v šestnásť minútovom videozázname prepletenom slušne povedané evidentnými nezrovnalosťami, pokúsil sa Peter Tóth vysvetliť svoje postavenie v trestnom konaní vedenom vo veci vraždy Jána Kuciaka a vyjadriť sa k únikom informácií z trestného spisu. Otázniky však nevyvoláva iba sporné video, v ktorom odpovedá na pripravené otázky, ale aj výstupy médií k poslednému Tóthovmu počinu, v ktorých nie je ani zmienka v súvislosti s únikmi z vyšetrovacieho spisu. Pri dôslednom vypočutí spornej rozťahanej nahrávky je však najpodstatnejšie jeho vyjadrenie k únikom v závere spornej nahrávky.
Peter Tóth: „V súvislosti s vynášaním informácií z vyšetrovacieho spisu treba, aby sa hovorilo o Petrovi Koščovi. Peter Košč je človek, ktorý pracuje mafiánskymi praktikami a usiluje sa vydierať mnohých podnikateľov. Peter Košč mal v minulosti doslova na špagátiku bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Jozefa Magalu. V súčasnosti má doslova na špagátiku súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby – Antona Šafárika a viacerých vysokopostavených funkcionárov SIS a má veľmi úzke styky aj s niektorými vysokopostavenými predstaviteľmi policajného zboru a NAKA.
V krátkom čase chcem verejnosť informovať o tom ako Peter Košč zneužil svoje styky tak v spravodajskej službe ako aj na prenasledovanie mňa ako utajeného svedka ako aj moju rodinu a ako pripravoval rôzne diskreditačné kampane v médiách voči mojej osobe, ktoré sa aj spustili a budem o týchto veciach informovať iným spôsobom, na inom mieste, ale verejnosť sa o tom dozvie.“
Pri tejto príležitosti však o Petrovi Koščovi poviem túto vec. Všetci vedia, že Majo Kočner bol priateľ s Norbertom Bodorom. Od Norberta Bodora je len krôčik predsedovi Smeru Róbertovi Ficovi.
Ak Peter Košč pracuje na prenasledovaní mnohých ľudí a na kontaktovaní bratislavskej mafie s cieľom ma prenasledovať a strašiť, tak to robí s cieľom pomáhať Mariánovi Kočnerovi, nie vyšetrovaniu tohto prípadu.“
Bagatelizovanie prenasledovania novinárov, v súvislosti s jeho postavením v konaní je pochopiteľné, najmä s ohľadom na jeho ďalšie postavenie v konaní, mlčanie médií k podstanej informácii, viac hovorí o záujme zistiť, či nezistiť skutočného vraha. Zverejnenie zdroja únikov Petrom Tóthom, by nemalo zaujímať iba novinárov, ale najmä predstaviteľov prokuratúry, ktorí intenzívne prezentujú, že úniky informácií z trestného spisu vyšetrujú.
K postaveniu Tótha vo veci vraždy Jána Kuciaka
„Keď sa začali mediálne úniky zo spisu, tak som povedal, že vo vyšetrovacom spise nie je žiadna zápisnica s mojim menom a mojim podpisom a to platí. Hovoril som to preto, lebo som chcel dodržiavať zákon. Zákon nedodržiavali novinári, niektorí politici a iný nezodpovední činitelia.“
Peter Tóth v tejto časti svojej „spovede“ zavádzal. Pokiaľ sa občan prihlási na polícii z dôvodu ozrejmiť okolnosti akéhokoľvek trestného činu, policajt štandardne spíše zápisnicu a je úplne jedno, v akom postavení neskoršie bude vypovedať, zápisnica je súčasťou trestného spisu. O pridelení štatútu chráneného, prípadne utajeného svedka sa rozhoduje na základe vyhodnotenia svedkom poskytnutých informácií v rámci svedeckej výpovede ako aj rizík s výpoveďou súvisiacich. Úniky z trestného spisu, respektíve zverejnenie informácií z jeho výpovede muselo byť pre Petra Tótha nočnou morou.
Vyjadrenie v súvislosti s údajným nedodržiavaním zákona novinármi, či politikmi je rozprávkou, ktorej súdny občan jednoducho neuverí, keďže v trestnom konaní nemali postavenie účastníka konania, nič ich neobmedzovalo vyjadrovať sa k brutálnemu skutku ako aj priebehu vyšetrovania.
Tóth : „Rozhodol som sa však, že svoje postavenie v trestnej veci vraždy Jána Kuciaka zmením a nebudem viac utajeným svedkom a budem vypovedať ako obyčajný svedok. Rozhodol som sa tak okrem iného preto, aby som uľahčil situáciu orgánom činným v trestnom konaní, pretože výpoveď svedka pod svojou identitou má predsa, ale väčšiu váhu v trestnom konaní a chcem, aby boli vrahovia Jána Kuciaka potrestaní.“
Trestný poriadok výraz „obyčajný svedok“ jednoducho nepozná. Výpoveď utajeného svedka pred súdom nemá žiadnu váhu. Súd pri zdôvodňovaní rozsudku nemôže na výpoveď utajeného svedka prihliadať a na základe výpovede utajeného svedka vyniesť odsudzujúci rozsudok.
„Zároveň by som rád povedal, že nie je pravda to, čo tvrdia určití ľudia v médiách, že požívam nejaké výhody, som obyčajný svedok, nie spolupracujúci svedok a pomáham orgánom činným v trestnom konaní zo všetkých síl ako len dokážem vyšetriť túto vraždu.“
V trestnom konaní je svedkom fyzická osoba, ktorá bola vyzvaná predvolaná orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie alebo, ktorá sa sama, či z podnetu niektorej zo strán dostavila za týmto účelom k OČTK alebo k súdu. Takže je evidentné, že svedok spolupracuje, respektíve sa podieľa na objasnení trestného skutku.
V prípade Petra Tótha byť utajeným svedkom bolo viac ako výhodou. V trestnej veci vraždy bolo viac ako pravdepodobné, že dôjde ku konfrontácii predovšetkým s podozrivým Mariánom Kočnerom, ktorý popiera účasť na vražde, čiže ich vyjadrenia sú diametrálne odlišné. Ku. Petrovi Tóthovi štatút utajeného svedka garantoval, že nikdy nedôjde ku konfrontácii s Mariánom Kočnerom, ktorú evidentne nemá šancu zvládnuť. Peter Tóth totiž pozná skutočného objednávateľa, ale a vie, že …
Peter Tóth nie je vyšetrovateľom, takže nevyšetruje vraždu.
„ Zároveň by som chcel povedať jednu veľmi vážnu vec. Okrem rodín pozostalých po Jánovi Kuciakovi a Martiny Kušnírovej žiadna iná rodina nevinne netrpí v dôsledku tejto hroznej udalosti ako trpí moja rodina. Musíme sa ukrývať a musíme sa ukrývať nielen pred vrahmi a ich potencionálnymi spolupracovníkmi, ktorí sú ešte stále na slobode, ale musíme sa ukrývať aj pred slovenskými mafiánmi, ktorí sa snažia na tejto tragickej udalosti alebo z tejto tragickej udalosti vyťažiť, čo najviac.“
Pán Tóth by si mal uvedomiť ako donedávna zabezpečoval pre predstaviteľov brachiálnych zložiek štátu kompromitujúce materiály, diskreditoval novinárov zvrátenými komentármi platených trollov, výrobou stupídnych relácií, výrobou diskreditačných videí umiestňovaných na yutube, fiktívnymi profilmi a textami spriaznených novinárov najmä v celoslovenských médiách. Ak Peter Tóth tvrdí, že sa musí s rodinou ukrývať, je viac ako pravdepodobné, že jemu a jeho rodine bol udelený štatút chráneného svedka, čo vyplýva najmä z jeho následných vyjadrení, čo nie je pre štát práve lacná záležitosť.
Vyjadrenie Tótha k trestnému stíhaniu
„Nebál som sa trestného stíhania, ani sa ho nebojím. Išiel som vypovedať preto, lebo vražda nemôže ostať nepotrestaná. Keby som si chcel veľmi uľahčiť život mohol som dôkazy hodiť do Dunaja alebo ich spáliť, ale to nie je môj štýl. Nejdem nikdy ľahšou cestou, a v prípade takej hroznej udalosti ako je vražda dvoch mladých ľudí som si povedal, že opäť sa musím vydať ťažšou cestou vo svojom živote. Nikto ma nechce zatvárať, ani prokuratúra, ani policajti. Jediní, ktorí ma chcú zatvárať sú novinári. Nech sa páči. Orgány činné v trestnom konaní poznajú skutkový stav a preto vedia, že nie je dôvod ma zatvárať.“
V prípade Petra Tótha prihlásenie na políciu nebolo cestou, ale uvedomením si, že po zadržaní Aleny Zsuzsovej na základe telefonických hovorov bude predvolaný tak, či tak. Peter Tóth si uvedomil, že pokiaľ poskytne svedectvo o páchateľovi alebo o okolnostiach najzávažnejšej, najmä organizovanej trestnej činnosti, bude požívať štatút ohrozeného svedka, prípadne bude zaradený do programu na ochranu svedkov a najmä zabezpečí si beztrestnosť.
„V tejto súvislosti ešte jedna malá poznámka. V novinách niektorí ľudia píšu, že som sa priznal. Neviem ako sa môže priznať svedok. Priznať sa môže iba obvinený alebo obžalovaný. Ja som svedok a ako svedok budem aj naďalej v tomto prípade vystupovať.“
Bežná prax v trestnom konaní používa výraz svedok – podozrivý. Spravidla sa jedná o osobu podozrivú zo spáchania trestného činu, prípadne spolupodieľajúcu sa na trestnom čine, ktorá pred vznesením obvinenia zo zákona musí byť procesne vypočutá do zápisnice a následne jej vyšetrovateľ bezprostredne alebo neskôr vznesie obvinenie. Peter Tóth v rámci svedeckej výpovede ako aj v ďalšej časti rozhovoru priznal, že zabezpečoval sledovanie novinárov – sprostredkoval, riadil, vyhodnocoval a rozhodoval o tom, či a kedy treba sledovanie ukončiť, čiže niet pochýb, že sa na skutku nebezpečného prenasledovania podieľal.
Tóth k sledovaniu novinárov
„V prvom rade treba povedať, že to čo sa vydáva v médiách za sledovanie novinárov, bolo paparazzovanie. Samozrejme ja som ani žiadnych novinárov sledovať nemohol, pretože moja tvár je príliš známa na to, aby som sa mohol na takejto činnosti podieľať.
Samozrejme som sprostredkoval túto činnosť. Požiadal som o to jedného známeho a myslím si, že keď novinári môžu paparazzovať iných, tak aj novinári musia zniesť paparazzovanie. Ja sám som znášal určité pokusy o paparazzovanie mojej osoby. Bral som to športovo a nijakým spôsobom som sa na to nesťažoval. Chcem ešte povedať, že z takzvaného paparazzovania sa robí príliš veľká veda, ale to nie je podstatný dôkaz v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka.“
Peter Tóth vie, že paparazzovanie a sledovanie sú dva rozdielne termíny. Paparazzovanie je obťažovanie drzým fotografom, sledovanie je v legislatíve zakotvené ako trestný čin nebezpečného prenasledovania, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok.
Prečo si nespolupracoval s políciou už vo februári 2018, ale až od konca septembra 2018?
„Vo februári 2018, keď došlo k vražde Jána Kuciaka som nemal žiadne podozrenie, že Marián Kočner a nejaké s ním spolupracujúce osoby, by mohli mať spojitosť s vraždou Jána Kuciaka. Po prvé mal som na túto tému diskusiu s Mariánom Kočnerom a po veľmi ostrej hádke mi povedal, že predsa on by nebol taký hlupák, keď mal otvorený spor s Jánom Kuciakom, že by sa do niečoho takého pustil. Tiež apeloval na to, že on predsa nie je vrah a jeho vystupovanie bolo naozaj presvedčivé.
Ďalšia vec je, že sám Generálny prokurátor Slovenskej republiky – Jaromír Čižnár o niečo neskôr povedal, že voči Mariánovi Kočnerovi neexistuje ani zrnko podozrenia, takže toto len podporovalo, že Marián Kočner nemá s touto vecou nič spoločné a naozaj som nemal žiadnu indíciu, ktorá by nasvedčovala, že by s tým niečo spoločné mohol mať.“
Petrovi Tóthovi akosi uniklo, že JUDr. Jaromír Čižnár – Generálny prokurátor SR sa podobne ako prezident policajného zboru – Milan Lučanský , k Mariánovi Kočnerovi zdôrazňovali, že nie sú dôkazy na vznesenie obvinenia v januári 2019, čiže niekoľko mesiacov po výsluchu Petra Tótha.
V posledných dňoch je však zjavné, že karty zamiešala opäť raz Alena Zsuzsová označením inej osoby ako objednávateľa vraždy. Peter Tóth si minimálne uvedomil, že je pohodlnejšie a evidentne finančne efektívnejšie tvrdenie, označiť za objednávateľa Mariána Kočnera. Uspokojí námestia, orgány a v neposlednom aj skutočných objednávateľov vraždy.
Špeciálny výklad trestného poriadku Petrom Tóthom môže pobaviť, ale pri záverečnej časti by sme mali spozornieť, nakoľko nesúvisí iba s únikmi, ale aj našimi hrdinami, selektívne podsúvajúcimi informácie prostredníctvom médií.