Policajná žiadosť o vydanie spisu a utajovanej prílohy – stanovisko Národného bezpečnostného úradu
Policajná žiadosť o vydanie spisu a utajovanej prílohy adresovaná sudcovi – stanovisko Národného bezpečnostného úradu
Ohľadne podivnej akcie polície na Okresnom súde Bratislava III, ktorá žiadala zákonnú sudkyňu a následne službukonajúceho sudcu o vydanie vyšetrovacieho spisu a jeho utajovanej prílohy v zmysle § 89a Tr. por. sme už publikovali viaceré články. Napríklad
Nielen z nich, ale aj z Trestného poriadku ako aj dotknutých zákonov možno vyvodiť, že vzhľadom na povinnosť mlčanlivosti (ohľadne vyšetrovacieho spisu) a povinnosť zachovávať vec v tajnosti (ohľadne utajovanej prílohy), ktoré viažu sudcu a vzhľadom na absenciu oslobodenia sudcu od týchto povinností, nebolo možné, aby zákonná sudkyňa akceptovala policajnú žiadosť o vydanie spisov (spisy vydať nemohla a ak by tak urobila dopustila by sa protiprávneho konania), pričom polícia si musela byť tejto skutočnosti vedomá a napriek tomu v rozpore so zákonom „tlačila“ zákonnú sudkyňu a následne aj službukonajúceho sudcu (ktorý navyše spisy ani nemal k dispozícii, keďže nebol zákonným sudcom), aby spisy vydali a tým porušili zákon.
Teraz sa k týmto názorom pridal aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý bol požiadaný o vyjadrenie a ktorý taktne polícii pripomenul, že zákon by mala dodržiavať aj polícia a jej postup označil za „značne neštandardný“. Toto vyjadrenie NBÚ nie je prekvapujúce, nakoľko ustanovenia Trestného poriadku sú dostatočne jasne formulované a nie je možné ich ohýbať, či popierať len preto, že sa to hodí určitej časti orgánov činných v trestnom konaní (samozrejme vyjadrenie tohto úradu bude teraz vybranými osobami a médiami bagatelizované, zľahčované, či kritizované ako prekračujúce kompetencie tohto úradu a NBÚ bude možno zaradený medzi temné sily a súčasť niektorej zo zločineckých skupín).
Zo stanoviska Národného bezpečnostného úradu vyberáme najpodstatnejšie závery:
Národný bezpečnostný úrad, sekcia regulácie a dohľadu, č. 06457/2022/SRD/ORM – 002 zo dňa 21.06.2022 – stanovisko
– rozhodovanie o tom, či informácia alebo vec má byť alebo nemá byť utajovaná, je v plnej kompetencii jej pôvodcu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky výlučne orgán verejnej moci. Len ten je oprávnený v rámci svojej pôsobnosti vymedziť utajované skutočnosti, ktoré môžu u neho vznikať, určiť stupeň utajenia a rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia,
– ochranu utajovanej skutočnosti pri manipulácii s ňou zabezpečuje oprávnená osoba najmä tým, že neumožní prístup nepovolanej osobe alebo cudzej moci k utajovanej skutočnosti. Pravidlá ochrany utajovaných skutočností, ako aj manipulácie s utajovanou skutočnosťou sa musia dodržiavať bez výnimky, a teda aj pri aplikácii jednotlivých inštitútov Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, či už pri vykonávaní procesných úkonov (napríklad výsluch svedka o utajovaných skutočnostiach po predchádzajúcom oslobodení od tejto povinnosti), informovaní verejnosti o trestnom konaní, nazeraní do spisov, prípadne pri oboznamovaní osôb v konaní pred štátnym orgánom za účelom uplatňovania ich základných práv, pričom tieto pravidlá, respektíve opatrenia na ochranu utajovaných skutočností sa musia dodržiavať v ktoromkoľvek štádiu konania,
– základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností. Jednou z takýchto povinností je zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti počas utajenia týchto skutočností pred nepovolanou osobou a cudzou mocou. Predmetná povinnosť platí aj po zániku určenia osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, pričom jej porušenie zakladá zodpovednosť za priestupok, prípadne disciplinárnu zodpovednosť podľa osobitných predpisov. V prípade, ak by mala osoba vypovedať v konaní pred štátnym orgánom o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými, na takúto osobu sa vzťahuje zákaz výsluchu podľa Trestného poriadku, okrem prípadu, ak táto osoba bola od tejto povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom oslobodená,
– v prípade realizácie procesného úkonu, ktorým je výsluch svedka, je potrebné poukázať na ustanovenie § 129 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Uvedené predstavuje jednu z výnimiek inak všeobecnej povinnosti svedčiť a na zákaz výsluchu svedka musí orgán činný v trestnom konaní a súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. svedok nesmie byť vypočúvaný, ak nebol oslobodený od povinnosti zachovávať mlčanlivosť,
– povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach je tak lege artis uprednostnená aj pred plnením povinnosti poskytnúť svedeckú výpoveď. Na základe uvedeného tak orgány činné v trestnom konaní nemajú možnosť voľnej úvahy vo vzťahu k tomu, či sa na určité informácie alebo veci vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že neexistuje žiadna výnimka, ktorá by umožňovala osobe viazanej povinnosťou mlčanlivosti o utajovaných skutočnostich poskytnúť takéto informácie orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu bez predchádzajúceho oslobodenia od tejto povinnosti. Skutočnosť, že osoby, pred ktorými má byť výsluch svedka realizovaný, sú osobami oprávnenými oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami určitého stupňa utajenia a v určitom rozsahu je relevantná až potom, ako bolo rozhodnuté o oslobodení svedka od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k povinnosti vydať vec dôležitú pre trestné konanie, keďže táto povinnosť sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, kedy došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti. Trestný poriadok tak ustanovením prekážky výsluchu a vydania veci dôležitej pre trestné konanie ustanovil prednosť verejného záujmu na ochrane utajovaných skutočností aj pred záujmom na dosiahnutie účelu trestného konania prostredníctvom takých procesných úkonov, pri ktorých je pred ich realizáciou potrebné oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti,
– orgány činné v trestnom konaní sú povinné prihliadať na výnimku z povinnosti vydať listinu alebo vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti. Poskytnutie utajovaných skutočností v prípadoch, ak k oslobodeniu od povinnosti mlčnalivosti nedošlo je možné považovať za neoprávnenú manipuláciu s utajovanou skutočnosťou. Oprávnená osoba by sa tak dopúšťala vyzradenia utajovanej skutočnosti nepovolanej osobe spôsobom kvalifikovaným ako porušenie zákonom uloženej alebo uznanej povinnsoti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach s dôsledkom možného vyvodenia administratívnej deliktuálnej zodpovednosti a podľa povahy veci aj trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu ohrozenia vyhradenej skutočnosti a dôvernej skutočnosti podľa § 353 Tr. zák. alebo trestného činu vyzvedačstva podľa § 319 Tr. zák.
– na zákaz výsluchu svedka musí orgán činný v trestnom konaní prihliadať z úradnej povinnosti a teda ak existujú okolnosti napĺňajúce podmienky zákazu výsluchu svedka podľa § 129 ods. 1 alebo 2 Tr. por., orgán činný v trestnom konaní, ani súd nesmie pristúpiť k výsluchu svedka. Samozrejme svedok môže byť od zákazu výsluchu oslobodený príslušným orgánom. Rozsah oslobodenia určuje tiež príslušný orgán, to znamená, že môže presne vymedziť, o akých okolnostiach môže svedok vypovedať a o akých nie. Pokiaľ teda osoby neboli oslobodené od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo od povinnosti mlčanlivosti, nesmú byť vypočúvané, aj keby samy chceli vypovedať,
– všeobecné pravidlo mlčanlivosti, pokiaľ ide o obsah vyšetrovacieho spisu možno odvodiť už zo skutočnosti, že nejde o verejne prístupný dokument v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. Samotné nahliadanie do spisu je v Trestnom poriadku pomerne striktne vymedzené (§ 69 Tr. por.) najmä z dôvodu charakteru prípravného konania a samotnej ochrany údajov a informácií, ktoré sú v priebehu vyšetrovania získané. V prípade vyšetrovacieho spisu obsahujúceho utajované skutočnosti, možno umožniť nahladnutie do spisu iba po splnení podmienok ustanovených v § 35 ods. 1 a 3 zákona č. 215/2004 Z.z.
– keď v prípade danosti utajovanej skutočnosti musí orgán činný v trestnom konaní zachovať pasivitu v rámci výsluchu, t. j. v rámci inštitútu, na ktorý sa zákonodarca v ustanovení § 89a Tr. por. priamo odvoláva, mala by sa požiadavka pasivity zákonite uplatňovať aj v prípade využívania vykladaného zaisťovacieho inštitútu, t. j. na výnimku, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť podľa § 89a ods. 1 Tr. por. Inak povedané v prípade, že príslušný orgán disponuje pred samotným úkonom informáciou o tom, že zaisťovaná vec obsahuje utajované informácie alebo informácie, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti, pričom na strane vyzvanej osoby neprišlo k oslobodeniu od predmetných povinností, mal by na strane príslušných orgánov platiť zákaz aktivity rovnako ako platí takýto zákaz v prípade výsluchu svedka,
– vychádzajúc z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že vyzvaná osoba nielenže nie je povinná vydať vec, ktorá obsahuje utajované skutočnosti alebo skutočnosti podliehajúce povinnosti mlčanlivosti, ale za predpokladu, že od povinnosti mlčanlivosti alebo povinnosti zachovávať utajované skutočnosti v tajnosti nebola v zmysle relevantných právnych noriem oslobodená, nemá ani len právo takéto skutočnosti, respektíve veci ich obsahujúce vydať na účel trestného konania,
– v kontexte ustanovenia § 89a Tr. por. je potrebné rozlišovať medzi dvomi povinnosťami, ktoré možno identifikovať na strane súdu pokiaľ ide o vyšetrovací spis a jeho utajované prílohy a to
1/ povinnosť mlčanlivosti, pokiaľ ide o obsah vyšetrovacieho spisu (ohľadne sudcov ide o ustanovenie § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z.z. zakotvujúce povinnosť mlčanlivosti – z vážnych dôvodov je oprávnneý zbaviť sudcu tejto povinnosti predseda súdu)
2/ povinnosť zachovávať v tajnosti utajované informácie, pokiaľ ide o utajované prílohy vyšetrovacieho spisu (v tomto smere ide o § 38 zákona č. 215/2004 Z.z. zakotvujúce povinnosť zachovávať v tajnosti utajované skutočnosti; u sudcu ustanovenie § 40 ods. 4 uvádza, že sudcu môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil počas výkonu funkcie Súdna rada SR),
– vyššie uvedené ustanovenia upravujú iba postup oslobodenia od príslušnej povinnosti a neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by stanovovali postup poskytovania chránených informácií na účel trestného konania za situácie, kedy neprišlo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti alebo povinnosti zachovávať tieto skutočnosti v tajnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca striktne trvá na ochrane informácií tohto charakteru,
– v prípade, ak by sa pripustil iný výklad ako ten, že vyzvaná osoba s povinnosťou zachovávať utajované skutočnosti v tajnosti alebo s povinnosťou mlčanlivosti nemá právo na vydanie veci obsahujúcej skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje uvedená povinnosť, muselo by sa konštatovať jednak porušenie osobitných právnych predpisov zakotvujúcich osobitné postupy pre oslobodenie právnych predpisov zakotvujúcich osobitné postupy pre oslobodenie od predmetných povinností, obchádzanie samotného inštitútu utajenia určitých skutočností a inštitútu mlčanlivosti a v konečnom dôsledku prelomenie týchto inštitútov jednoduchým rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktorý disponuje predchádzajúcou vedomosťou o utajenom charaktere zaisťovaných vecí. Pokiaľ by sa pripustila oprávnenosť a zákonnosť takéhoto postupu, mohlo by dôjsť k situácii, kedy by bolo vyžadovanie utajovaných informácií alebo údajov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, veľmi ľahko zneužívané,
– pri riešení vzťahu medzi inštitútom odňatia veci a ochranou utajovaných skutočností je potrebné v prvom rade uviesť, že v rámci ustanovenia § 90 Tr. por. upravujúceho predmetný zaisťovací inštitút sa nenachádza žiadna zmienka o ochrane utajovaných skutočností, respektíve o spôsobe nakladania s nimi pri uplatňovaní tohto trestnoprocesného prostriedku. Zároveň je potrebné uviesť, že na predmetné ustanovenie nie je možné nahliadať izolovane, ale práve naopak, vykladať je ho potrebné v kontexte iných súvisiacich ustanovení Trestného poriadku. Takýmto ustanovením je § 89a Tr. por. Tieto inštitúty sú totiž nerozlučne previazané a to primárne z dôvodu, že odňatie veci podľa § 90 systematicky a abslútne priamo nadväzuje na neúspešné uplatnenie výzvy na vydanie veci. Inak povedané, k odňatiu veci nemožno pristúpiť bez toho, že by v predchádzajúcom kroku bola neúspešne uplatňovaná výzva na vydanie veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. Takáto bytostná prieviazanosť predmetných zaisťovacích inštitútov sa musí zákonite odzrkadliť aj v otázke ich použiteľnosti, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností. Pokiaľ zákonodarca koncipuje negatívnu podmienku pre vydanie veci, a to podmienku, že nejde o listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti podliehajúcej povinnosti mlčanlivosti alebo povinnosti zachovávať určitú utajovanú skutočnosť v tajnosti, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od predmetnej povinnosti, možno na základe výkaldu argumentum a simili dospieť ku konštatovaniu, že obdobná podmienka platí aj pre uplatnenie odňatia veci podľa § 90 Tr. por., a to napriek tomu, že v predmetnom ustanovení nie je explicitne formulovaná. Pokiaľ je nevyhnutné rešpektovať ochranu utajovaných skutočností pri uskutočňovaní výzvy na vydanie veci podľa § 89a Tr. por. predstavujúcej podmienku sine qua non pre použitie nadväzujúceho inštitútu vo forme odňatia veci podľa § 90 Tr. por., nemožno akceptovať právny názor, v zmysle ktorého utajované skutočnosti nebudú v rámci realizácie odňatia veci už požívať žiadnu ochranu a to len z dôvodu absencie explicitného ustanovenia v § 90 Tr. por.,
– pokiaľ ide o prehliadku priestorov súdu, tak priestory súdu, ako aj priestory iných štátnych orgánov nepožívajú osobitnú právnu ochranu, ktorá by bola založená či už Trestným poriadkom alebo osobitným právnym predpisom. Priestory súdov, či iných štátnych orgánov totiž nie sú vyňaté z miestnej pôsobnosti Trestného poriadku. Jediné miesta, ktoré podliehajú špecifickému režimu pokiaľ ide o možnosť vykonávania trestnoprocesných úkonov, sú tzv. exteritoriálne miesta, t. j. predovšetkým súdla veľvyslanectiev cudzích štátov a sídla medzinárodných organizácií na území SR, ktoré síce tiež nie sú priamo vyňaté z pôsobnosti Trestného poriadku, avšak podľa čl. 22 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch neprináleží na tomto území orgánom činným v trestnom konaní vykonávať procesné úkony bez súhlasu dotknutého štátu,
– pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa práva vyšetrovateľa PZ pristúpiť k prehliadke priestorov súdu, tak naznačený postup je v zásade značne neštandardný. Ustanovenie § 3 ods. 3 Tr. por. stanovuje, že orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Orgány činné v trestnom konaní môžu žiadať aj o zapožičanie spisov. Takáto žiadosť orgánu činného v trestnom konaní môže byť zo strany súdu odmietnutá iba v prípade, ak tomu bránia závažné dôvody,
– o priechodnosti využitia zaisťovacích inštitútov namiesto využitia ustanovenia § 3 ods. 3 Tr. por. s cieľom získať vyšetrovací spis a jeho utajované prílohy, možno uvažovať za predpokladu, že vyšetrovateľ PZ sa v príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemkov, respektíve v jeho odôvodnení vysporiada s otázkou o nemožnosti získania požadovaných vecí prostredníctvom žiadosti uplatnenej podľa § 3 ods. 3 Tr. por.
Originál článku bol publikovaný v Právnych listoch 02. 07. 2022
autor: JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave
http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1109-policajna-ziadost-o-vydanie-spisu-a-utajovanej-prilohy-stanovisko-narodneho-bezpecnostneho-uradu