111 kostlivcov prokurátora Dušana Kováčika




PODPORIŤ

Domino sa už nedá zastaviť

Ak dobre rozumieme a čiastočne aj uveríme medializovaným informáciám k osobe bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, tak podľa pána Baránika sa v jeho kancelárii našlo 111 neevidovaných spisov, pričom tieto sú aj z roku 2004  aj 2005. Takáto informácia sama o sebe   neznamená nič, ale ak sa ju pokúsime rozšifrovať, tak záver mnohým naháňa husiu kožu.

111 zatajených spisov !

Ak chceme pochopiť, alebo aspoň približne dedukovať  či to je pravda, alebo o aké kauzy sa jedná, musíme si povedať niekoľko vecí:

  1. Špeciálna prokuratúra ako aj každá iná súčasť prokuratúry vykonáva dozor a riadi vyšetrovanie trestných činov v štádiu, keď je minimálne začaté trestné stíhanie vo veci .Z toho vyplýva, že prokuratúra nepracuje s domnienkami, ale s dvoma typmi procesného stavu. Tým prvým je , keď dostane k rozhodovaniu trestný spis od vyšetrovateľa (s rôznymi návrhmi, rozhodnutiami o sťažnostiach, atď. ) – v tomto prípade spis vznikol na polícii a prokuratúra nadväzuje na činnosť polície a vracia vec na políciu s nejakým rozhodnutím. Alebo možno nevráti a zdrží u seba a čelí možným sťažnostiam poškodených. Tá druhá forma je prípad, keď podnet poškodeného je podaný na Generálnej prokuratúre, ktorá odstupuje vec na špeciálnu, alebo sa podáva priamo na špeciálnej prokuratúre. Tu vzniká priestor na to, aby sa zametalo pod koberec a zadržiavala sa vec z rôznych dôvodov.Spis sa na políciu ani nedostane na procesnú realizáciu. Pohnúť s takýmito podnetmi sa dá po intenzívnych sťažnostiach a medializácii veci zo strany poškodených- väčšinou veľmi neúčinným spôsobom. Či spisy „nájdené“ u Kováčika zapadajú do jednej alebo do druhej kategórie, to nevieme, ale je ich príliš veľa na to, aby sme mohli zbagatelizovať tento počet a hlavne dotknuté osoby. A musíme si klásť logickú otázku ktorej politickej garnitúry, alebo akej záujmovej agendy sa týkajú.

2.Každý podnet, odstúpený návrh polície na rozhodnutie prokurátora ktorý vec dozoruje má byť presne žurnalizovaný cez podateľňu špeciálnej prokuratúry a rozhodne by sme nemohli viniť radových pracovníkov z toho, že oni zametajú spisy, alebo vyvolávajú bordel. Ak sa našli neevidované spisy, tak skoro s istotou vieme vylúčiť, že putovali cez podateľňu a nedajú sa dohľadať. Skôr sa zdá reálny variant, že sa jedná o exkluzivitu pána špeciálneho prokurátora, ktorý tieto podnety dostal na vybavenie ( alebo na nevybavenie) od konkrétnych významných orgánov aj s nejakým pokynom. Tento pokyn sa priamo týka záujmu oznamovateľa, alebo skôr ochrany podozrivej osoby. Z tohto systému však vyplýva osoba poškodeného a to nám stavia otázku o osobe poškodeného. Najviac znakov nezáujmu takejto osoby môžeme hľadať tam, kde poškodeným je štát, alebo konkrétne inštitúcie a vtedy  ich zástupcovia nemajú záujem odhaľovať svojich vlastných vrcholových pracovníkov podozrivých z trestnej činnosti. A sme bližšie k odpovediam na otázky, čoho sa tieto kauzy týkajú.

Naši ľudia

V roku 2003 sme s manželom podali na  Odbore vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti rozsiahle trestné oznámenie týkajúce sa  korupcie verejných činiteľov, medzi nimi aj sudcov, ktorí aktívne sa zúčastňovali na práci konkurznej mafie.( Niektorých nachádzame v Sklenkovom zozname, mnohí však dodnes vykonávajú svoje funkcie). Po odvolaní Jozefa Šátek a dosadení Tibora Gašpara na tomto odbore sme v roku 2004 zdokumentovali trestnú činnosť sudcov Krajského súdu Blaženy Hirnerovej a Borisa Tótha ( dnešný predseda Okresného súdu Bratislava 1) .Vyšetrovateľ odmietol podnet z dôvodu, že sudcom sa nepodarilo dokázať úmysel  (Jednalo sa o konkurz, kde už pohľadávka veriteľa-bola 3 krát po  sebe zamietnutá súdom, neexistovali pohľadávky iných veriteľov, neuskutočnilo sa prieskumné pojednávanie a schôdza veriteľov, a majetok bol speňažený za 1/10-nu hodnoty). Len náhodou sa zistilo, že rozhodnutie vyšetrovateľa bolo odoslané na špeciálnu prokuratúru bez spisu a príloh , kde prokurátor Turan rozhodol o sťažnosti bez spisu a príloh podanej sťažnosti. Už vtedy bolo hotovým dobrodružstvom sa dopátrať cez podateľňu toho, kde sa spis nachádza. Zistilo sa až po tom, ako sa o veci expresne rozhodlo. Vtedy už poškodený do spisu nahliadnuť nemohol!

Krátke dejiny justičnej a konkurznej mafie na Slovensku – I.časť

Pravdepodobne rovnakým spôsobom chránila špeciálna prokuratúra celú plejádu ľudí zapojených do najmasívnejších korupčných procesov. Sudcov, prokurátorov, policajných funkcionárov, privatizérov a hlavne novej šľachty v právnických profesiách- exekútorov a konkurzných správcov.

Za aktívnej účasti prokurátorov a sudcov sa rabovalo na celom Slovensku, rozkrádal majetok štátu a arizovali sa podniky prostredníctvom konkurzov.

Krátke dejiny justičnej mafie na Slovensku – II. časť ( peniaze nesmrdia)

Nekontrolovaná štátna moc – kedy začala bujnieť

V roku 2004 počas Dzurindovej vlády a ministrovania Daniela Lipšica na rezorte spravodlivosti a Vladimíra Palka v rezorte vnútra vznikla Špeciálna prokuratúra. Hovorilo sa o tom, že bude riešiť výslovne korupciu a trestnú činnosť verejných činiteľov.Už v začiatku sa odklonilo od trestných činov verejných činiteľov, metodickými výkladmi sa im poskytla imunita a hľadali sa frašky. Po tom, ako Palko vyhodil Šáteka a dosadil na jeho miesto Gašpara, bolo nad sily Jaroslava Spišiaka akokoľvek smerovať a dosiahnúť účinnosť polície dozorovanej špeciálnou prokuratúrou. Ani v dobe, keď sa  Lipšic usadil v kresle ministra vnútra a Spišiak v kresle prezidenta Polície, nenastal žiadny stav v zmene prístupu k najvážnejším korupčným činom. Spišiak bol známy tým, že nikdy nezasahoval do žiadneho vyšetrovania. Exekučné a konkurzné mafie sa hlboko usadili v našom právnom systéme a polícia a súdy im poskytovali nevídanú ochranu. Špeciálna prokuratúra bola vyvolená a mala zákonnú exkluzivitu na tieto činnosti, ale nedošlo k žiadnym zásahom.

Vrana vrane oči nevykole

Sudcovia, exekútori, konkurzní právnici, policajti, prokurátori boli navzájom prepojení a spoločne ovplyvňovaní z tých najvyšších politickým a finančných-podnikateľských kruhov, pričom na tomto spojení, prepojení a mafiánskom systéme každý bohatol. A mal dôvod chrániť toho druhého.

NAKA otvorila Pandorinu skrinku

V tomto treba hľadať zlyhanie špeciálnej prokuratúry, ale aj celého nášho justičného systému, lebo sa nenašla odvaha a rozhodnutie vtrhnúť medzi túto skorumpovanú bandu zločincov a začať ich zatvárať.

NAKA pritvrdila muziku, spustila “Búrku “

Informácia o 111 Kováčikových spisov teda začína ukazovať, že systém ochrany korupcie sa sústredila na tie najvyššie miesta. Nevieme ešte čo bude vyplývať z ich analýzy po ich rozdelení a naozaj by sa zle počúvalo, že došlo k premlčaniu skutkov vďaka tejto ochrane, ale treba pamätať na to, že Lipšic v rokoch 2002 až 2006 a dokonca aj v roku 2010 až 2012 bol členom vlády a ministrom , ktorý mohol a mal sa venovať korupcii aj po vecnej stránke a nielen politickými rečami. Prečo vtedy Lipšic nevysvetlil že ak sudca neplní si svoju zákonnú povinnosť spôsobom predpísaným zákonom tak zneužíva svoju právomoc? Prečo nekonal voči sudcom ktorí konali nad rámec právomocí a v rozpore so zákonom? Neviem koľko káuz Kováčik reálne zadržal z tohto obdobia a koho tým ochraňoval, ale výhodou demokracie a slobody tlače je to, že skôr alebo neskôr sa to dozvieme.

Kto je tajomným spasiteľom, ktorý spustil domino?

Ak sledujeme  masívne zatváranie sudcov, prokurátorov, politických funkcionárov, policajnej elity, nevdojak si kladieme otázku typickú pre našu mentalitu. Ak to doteraz nešlo, tak prečo to teraz ide a kto je tým spasiteľom, kto má zázračnú moc otvoriť  polícii možnosti .Držme sa objektívnych realít. Minister Mikulec má svoje vlastné skúsenosti o tom, ako funguje skorumpovaná justícia. Jeho poradcom je dlhoročná líška , ktorého síce mnohí podceňujú, ale pozná systém, ľudí a metódy korupcie v justícii. Jaroslav Spišiak. Myslieť si že títo dvaja sledujú dianie cez média je dosť naivné. Aj to, že by Mikulec alebo Spišiak potrebovali odbornú konzultáciu od členov Matovičovej vlády…Akákoľvek úvaha o tom, kto spasí Slovensko začína a končí aj s úvahou, kto bude nasledovať a kde to skončí. Zastaví sa to pred bránami Matoviča, Kisku, Világiho, Širokého, Kaliňáka? Veľa naznačí vývoj situácie, kto v tomto upratovaní bude mať imunitu. Systém je však podľa všetkého tak nastavený, že už živí sám seba a dokáže ignorovať politické vplyvy. Ak to spočítame a vylúčime niektoré prepojenia a minulosť súčasnej elity v justícii, tak nie je v bezpečí nikto, lebo začína fungovať systém.

Kováčikovi kostlivci nie sú jediní, ktorých mená vyplávajú na verejnosť v súvislosti s ich trestnou činnosťou. Nesporne je určite oveľa viac prípadov, ktoré sú v súčasnosti zahladené a nikto sa o nich nedozvie, prípadne už žijú len legendy, ktoré vznikli v dobe keď boli aktuálne tieto kauzy.

Nulová tolerancia korupcie právnických profesií

Morálny rozklad justície v ktorom žijeme viac než 20 rokov sa dá zastaviť len exemplárnymi prípadmi, ktoré sa musia doriešiť systémom padni komu padni. Na súdoch , v polícii a prokuratúrach dodnes fungujú ľudia, ktorým neverí väčšina populácie a bohorovnosť a nadradenosť týchto ľudí má za následok historické rekordy v nedôveryhodnosti. Naozaj bude potrebné odanonymizovať sudcov, prokurátorov na verejnosti , ukazovať ich tváre a zásadným spôsobom hodnotiť u verejných činiteľov ich rozhodovanie z pohľadu povinností, ktoré nesplnia a z pohľadu rozhodnutí, ktoré sú nad rámec ich kompetencií.

Tým začína a končí spravodlivosť, ktorú pochopí každý občan.

 

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies