Experti zo špeciálu sa pokúšajú zavádzať  nové prvky v trestnom konaní

V praxi to denne dokazujú nerešpektovaním základných zásad, najmä zásady bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, porušovaniam zákona a ústavou garantovaných práv obžalovaných.

Veľmi poučným spôsobom v tomto smere pôsobí aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 To 2/2015 a jeho právny záver: Rešpektovanie a dodržiavanie zákona i v procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdu je základným predpokladom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu o vine  obžalovaného, bez ktorého nemožno hovoriť ani o zákonnom a ani o spravodlivom rozhodnutí súdu.“

Keď pôvodný trestný poriadok a aj nový naň nadväzujúcikotvil  medzi základné zásady trestného konania, nie bez významu prikladal veľkú potrebu a dôvodnosť aj zásadám ústnosti,  bezprostrednosti.

Tie sa odrážajú v ustanovení § 2 ods. 19 trestného poriadku, kde zákon ukladá, že súd smie pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom alebo neverejnom zasadnutí prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v konaní pred ním vykonané, okrem stanovených výnimiek.

Pri zásade ústnosti a bezprostrednosti, inak tiež priamo zákonom upravenej je povinnosťou súdu osobne  a bezprostredne komunikovať so všetkými osobami zúčastnenými na súdnom konaní a aj pri listinných dôkazoch sa verejne oznamujú s možnosťou pre strany sa k ním vyjadrovať. Dodržiavanie týchto pravidiel platných v každej v civilizovanej spoločnosti často priamo na konaní sleduje prítomná verejnosť.

Zákon priamo označuje aj výnimky, ktoré môžu v procese dokazovania vzniknúť a ktoré súd musí vyriešiť tak, aby boli dodržané stanovené podmienky. Platí to najmä pri vykonávaní dôkazu prečítaním výpovede svedka, alebo spoluobžalovaného.

Zápisnicu, ktorá je založená v spise a ktorú vykonal vyšetrovateľ alebo prokurátor možno ako dôkaz vykonaný prečítaním hodnotiť len vtedy ak bol taký výsluch zabezpečený zákonným spôsobom, ak taká osoba zomrela, alebo pokiaľ by išlo o neopakovateľný, neodkladný úkon. Taký postup je možný aj v situácii, keď  by došlo zo strany súdom vypočúvaného k bezdôvodnému odopretiu výpovede.

S takou formou vykonania dôkazu však musí vopred súhlasiť prítomný prokurátor a aj obžalovaný. Súd môže čítať skoršiu výpoveď obžalovaného aj v situácii, keď koná v jeho neprítomnosti, pokiaľ tento využíva svoje právo nevypovedať alebo sú tu podstatné rozpory medzi skoršou výpoveďou a tou, ktorú predniesol na pojednávaní.

S danou problematikou bezprostredne súvisí aj  zásada kontradiktórnosti. Jej podstatu tvorí zákonom predpokladaná aktivita procesných strán ako rovnocenných subjektov, ktoré vykonávajú výsluch a realizujú svoje dôkazy  spôsobom, aby konkrétny sudca ako nezaujatý prvok vnímal vlastnými zmyslami celý priebeh.

Pri dodržaní procesného postupu ako je rovnosť zbraní, zásada zákonného sudcu, neprerušovanie prebiehajúceho úkonu pri vykonávaní dôkazu a dojem z presvedčivosti argumentov v rámci záverečných rečí sa  majú  pri dodržaní ďalšej zásady voľného hodnotenia dôkazov odzrkadliť v spravodlivom rozhodnutí.

Podľa zverejňovaných údajov z činnosti slovenského špecializovaného súdu sa špeciálny prokurátor ako predstaviteľ obžaloby často vyjadruje s dávkou veľkej spokojnosti, keďže bol úspešný pri nesení dôkazného bremena.

Za povážlivé však možno hodnotiť vyjadrenia obhajoby a aj obžalovaného. Vtedy, pokiaľ poukazujú na priame porušovanie ich procesných práv, najmä práva na navrhované vykonanie dôkazov, ktoré majú preukazovať ich nevinu alebo podstatne znižovať váhu dôkazov, ktoré predkladal v konaní prokurátor.

Práve odmietanie vykonania dôkazov, neochota priameho výsluchu svedkov a účelové prečítanie ich výpovedí značným spôsobom znehodnocujú trestné konanie v štádiu súdneho procesu, ktoré musí byť nestranné.

Za neúnosný možno považovať aj stav, keď vo veciach jedného alebo len niekoľkých skutkov je obvinený držaný vo väzbe celé roky a mesiace, pričom napriek zákonnej povinnosti zodpovední činitelia a to vyšetrovateľ a prokurátor nevyvíjajú temer žiadnu procesnú aktivitu. To je neprípustné. To je priam trestuhodné.

Ale stáva sa to v poslednom roku a pol bežnou praxou, akoby práve dlhotrvajúca väzba mala nahrádzať výkon trestu aj bez súdneho konania a spravodlivého rozsudku. Také zneužívanie zverenej právomoci sme ešte nezažívali a pozornosť celej verejnosti sa stále viac sústreďuje na činnosť dvoch zložiek represívnej moci štátu, ktoré umožňujú pretrvávanie tohto stavu.

To neveští nič dobré, keďže sa stále viac potvrdzuje, že súčasná politická garnitúra zneužíva trestné právo na likvidácie politickej opozície, tvrdiac, že jej ide o očistu spoločnosti a spravodlivosť.

Aká to však môže byť spravodlivosť, keď sa nerešpektuje a nedodržiava zákon ako sa to dozvedáme v konkrétnych trestných veciach bývalých exponentov štátu. Vidíme to v rámci procesného postupu konkrétnych vyšetrovateľov, špeciálnych prokurátorov  a individualít špeciálneho súdu na čele s jeho predsedom  Hrubalom.   Mimochodom v terajšej dobe sa rieši trestná vec Kudličku, ktorého prepustil z väzby uvádzaný sudca. Je až nepochopiteľné, že on nemusí, hoci rozhodoval a prepustil obvineného z väzby, ale prokurátor Kováčik, ktorý mal zaujať stanovisko, že sa s takým rozhodnutím dá stotožniť  a ústne riešil tento svoj právny názor  dostal za to 13 rokov natvrdo. Pre istotu aj s prepadnutím majetku. To akože zúfalý pokus  o výrobu kajúcnika voči Ficovi? Ešteže to nesúdil Hrubala, ale jeho podriadená, inak na svojom priamom nadriadenom úplne nezávislá sudkyňa.  To, že uverila rozprávke kajúcnika  o všimnom pre Kováčika v už rozhodnutej veci, keď „príkaz“ na prepustenie z väzby dal svojim stanoviskom sudca najvyššieho súdu je takou sudkyňou v praxi priamo ukážkovo realizovaná zásada „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech páchateľa.

Nejde teda ani pri nedodržiavaní uvádzaných základných zásad prijatých v procesnej norme o zákonné a spravodlivé konanie, ktoré musí predchádzať rozhodnutiu súdu pri dokazovaní viny alebo neviny konkrétneho obžalovaného človeka. Preto ani nemožno vo viacerých v súčasnosti aktuálnych trestných veciach, v ktorých sa javí preukázateľná manipulácia s dôkazmi a ich potrebná úprava hovoriť o zákonnom a spravodlivom rozhodnutí súdu.

 

 

 

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies