Dobroslavovi Trnkovi pôvodne hrozilo viac než 10-ročné väzenie podľa kvalifikácie skutku podanej obžalobou v súvislosti so zatajením nahrávok ku kauze Gorila a najmä pre jeho spoluprácu s Mariánom Kočnerom, ktorý na už známej nahrávke veľmi ponižujúcim spôsobom mal vynadať.

Obžaloba bola založená hlavne na poznatkoch, ktoré vyplývali z tejto nahrávky a mala byť podporená aj s vyjadreniami znalcov, ktorí mali skúmať hlasy na týchto nahrávkach. Obhajoba namietala jednak nezákonnosť  použitia takejto nahrávky, ktorá nebola získaná a použitá zákonným spôsobom, taktiež aj poukazovala na judikatúru a ustálenú právnu prax k použitelnosti tohto dôkazu.

Sudca Okresného súdu Bratislava I v priebehu pojednávania využil právomoc súdu danú aj trestným poriadkom, podla ktorého súd je povinný v každom štádiu konania povinný skúmať, či sú splnené podmienky pre pojednávanie. Pokiaľ súd zistí prekážky, tak tieto prekážky je povinný odstrániť a pokiaľ sa neodstránia, je povinný konanie zastaviť. Podľa názoru súdu existovali dva vážne procesné nedostatky, Tou prvou boli samotné dôkazy a ich procesná nepoužitelnosť pre dokázanie viny a tou druhou kvalifikácia samotného skutku, ktorá sa kládla za vinu bývalému Generálnemu prokurátorovi. Obidve tieto prekážky boli nakoniec vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti a znamenali, že súd prekvalifikoval obžalobu za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa na priestupok a vzhľadom na premlčaciu dobu 5 rokov pre spáchanie skutku, ako aj  na nepoužitelnosť dôkazov konanie zastavil a Trnku spod obžaloby oslobodil.

K veci je možné sa vrátiť až po písomnom vyhotovení rozsudku.

Prokurátor ÚŠP proti rozhodnutiu  o prekvalifikovaní skutku na priestupok a zastavenie konania  podal sťažnosť