Európska komisia rozhodla, že zaregistruje európsku iniciatívu občanov s názvom „Housing for All“.

Members of the European Parliament take part in a voting session on November 27, 2014, in the European Parliament in Strasbourg, eastern France. The European Parliament rejected on November 27 a no confidence motion in Jean-Claude Juncker's European Commission over the "Luxleaks" tax scandal. In a vote, 101 MEPs approved the censure motion filed by eurosceptic parties, 461 cast their ballots against it and 88 abstained, parliament president Martin Schulz said. AFP PHOTO / FREDERICK FLORIN (Photo credit should read FREDERICK FLORIN/AFP/Getty Images)

Jej cieľom je „dosiahnuť lepšie právne a finančné rámcové podmienky na uľahčenie prístupu k bývaniu pre všetkých v Európe“. Organizátori vyzývajú Európsku komisiu, aby zabezpečila „ľahší prístup pre všetkých k sociálnemu a cenovo dostupnému bývaniu, pričom nebude uplatňovať maastrichtské kritériá na verejné investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania, zlepšila prístup developerov v oblasti neziskového a udržateľného bývania k financovaniu z prostriedkov EÚ, nastavila sociálne pravidlá založené na hospodárskej súťaži týkajúce sa krátkodobého prenájmu a zostavila štatistiky o potrebách bývania v Európe“.

Podľa zmlúv môže EÚ v tejto oblasti podniknúť právne kroky, a to napríklad, ak ide o pravidlá vnútorného trhu, ako aj o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európe. Európska komisia sa preto rozhodla iniciatívu zaregistrovať. Toto rozhodnutie sa týka iba právnej prípustnosti návrhu. Komisia ešte nevykonala analýzu podstatných prvkov iniciatívy.

Iniciatíva bude zaregistrovaná 18. marca 2019, pričom organizátori iniciatívy budú mať následne jeden rok na to, aby zozbierali podpisy na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať pre iniciatívu jeden milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich najmenej zo siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť do troch mesiacov vyjadriť. Komisia sa môže rozhodnúť, či sa bude žiadosťou zaoberať alebo nie, a v oboch prípadoch bude musieť uviesť dôvody svojho rozhodnutia.

Súvislosti

Európske iniciatívy občanov sa zaviedli Lisabonskou zmluvou. Občania môžu tento nástroj využívať na ovplyvňovanie tvorby politík od apríla 2012, keď nadobudlo účinnosť nariadenie o európskej iniciatíve občanov, ktorým sa vykonávajú ustanovenia zmluvy. V roku 2017 predložila Európska komisia v rámci prejavu predsedu Junckera o stave Únie návrhy na reformu európskej iniciatívy občanov, aby bola pre občanov ešte prístupnejšia. V decembri 2018 Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o reforme, ktorou sa vytvorili podmienky na uplatňovanie revidovaných pravidiel od 1. januára 2020.

Po formálnom zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov môže milión občanov pochádzajúcich aspoň zo štvrtiny členských štátov EÚ prostredníctvom nej vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právny akt v oblastiach, v ktorých na to má právomoc.

V podmienkach prípustnosti sa uvádza, že navrhovaná iniciatíva nesmie byť zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu, nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená alebo šikanujúca ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie.

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy