Fyzický a psychický nátlak na obvineného

Čo je vy­šet­ro­va­cia me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho a ako sa v praxi vy­uží­va:

„Pre­pa­rá­cia“ ob­vi­ne­né­ho je vy­uži­tie kom­bi­ná­cie me­tód psy­chic­ké­ho a fy­zic­ké­ho nát­la­ku na vô­ľu ob­vi­ne­né­ho za­lo­že­ných na vy­uží­va­ní stra­chu ob­vi­ne­né­ho, je­ho izo­lá­cie od iných osôb a sľu­bo­va­ní vý­hod (od­mien) pre ob­vi­ne­né­ho, ak sa bu­de sprá­vať že­la­teľ­ným spô­so­bom.

Pri ap­li­ká­cii me­tó­dy pre­pa­rá­cie sa vy­chá­dza z poz­nat­ku, že nie všet­ci ľu­dia sú rov­na­ko vní­ma­ný­mi ob­jek­tmi na jej ús­peš­né pou­ži­tie. U nie­ko­ho mož­no cieľ do­siah­nuť po nie­koľ­kých týž­dňoch a u nie­ko­ho to mô­že tr­vať dlh­šie, res­pek­tí­ve sú je­din­ci, u kto­rých sa to ne­po­da­rí vô­bec. Čím dlh­šie je ob­me­dze­ná oso­bná slo­bo­da ob­vi­ne­né­ho, tým väč­šia je prav­de­po­dob­nosť, že sa vy­uži­tie tej­to me­tó­dy vy­da­rí.

Pre­pa­rá­cia ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cia me­tó­da je pos­ta­ve­ná na tom is­tom zá­kla­de (prin­cí­pe) ako kro­te­nie, či cvi­če­nie di­vých zvie­rat pre cir­kus[7]. Zá­klad­ný­mi pr­vka­mi dre­zú­ry di­vé­ho zvie­ra­ťa ako aj me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho sú izo­lo­va­nosť od ne­vyd­re­zú­ro­va­ných je­din­cov svoj­ho dru­hu, zvyk na kon­krét­ne­ho člo­ve­ka, sys­tém vý­hod a sys­tém opa­ko­va­nia cvi­ku.

To­to sa te­da vy­uží­va aj pri pre­pa­rá­cii ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cej me­tó­de sme­ru­jú­cej k priz­na­niu ob­vi­ne­né­ho a udá­va­niu aj iných osôb. Jed­not­li­vé kro­ky tej­to me­tó­dy sú pre­to nas­le­dov­né:

  1. a) ob­vi­ne­ný sa mu­sí na­chá­dzať vo väz­be – te­da v izo­lá­cii

Zá­klad­ným vý­cho­dis­ko­vým bo­dom me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho je to, aby sa dos­tal do izo­lá­cie od os­tat­ných a bol k dis­po­zí­cii iba svoj­mu kro­ti­te­ľo­vi (vy­šet­ro­va­te­ľo­vi). Na to slú­ži in­šti­tút väz­by. Vy­chá­dza sa tu zo správ­ne­ho pred­pok­la­du, že tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­de ve­die zried­ka­vej­šie k priz­na­niu ob­vi­ne­né­ho a eš­te zried­ka­vej­šie k za­ča­tiu udá­va­nia aj ďal­ších osôb. Pre­to je ne­vyh­nut­né izo­lo­vať ob­vi­ne­né­ho od von­kaj­šie­ho sve­ta, kto­rý do­po­siaľ poz­nal, t. j. „od­strih­núť“ ob­vi­ne­né­ho od bež­né­ho spô­so­bu ve­de­nia svoj­ho ži­vo­ta, od je­ho ro­di­ny a po­dob­ne.

Pod­stat­ným je ďa­lej nie­len to, že sa v pod­mien­kach väz­by ob­vi­ne­ný cí­ti vy­ko­re­ne­ný zo svoj­ho ži­vo­ta a opus­te­ný (náv­šte­vy ro­di­ny vo väz­be sú vý­raz­ne ob­me­dze­né, pí­som­ný styk s von­kaj­ším sve­tom pre­chá­dza cen­zú­rou, kto­rá je po­ma­lá a po­dob­ne), ale aj to, aby fak­tic­ky je­di­nou oso­bou (ok­rem ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho) s kto­rým sa ob­vi­ne­ný bu­de stre­tá­vať bol vy­šet­ro­va­teľ, prí­pad­ne aj iný pra­cov­ní­ci po­lí­cie ur­če­ní na to, aby ob­vi­ne­né­ho vo väz­be nav­šte­vo­va­li ne­for­mál­ne, bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho, a ná­le­ži­tým spô­so­bom na ne­ho vplý­va­li.

Dr­ža­nie ob­vi­ne­né­ho v ta­kých­to pod­mien­kach väz­by mu­sí byť čas­to dl­ho­do­bé, te­da je nut­né, aby bol ob­vi­ne­ný vo väz­be čo naj­dlh­šie (po­kiaľ sa nez­lo­mí už po pr­vých týž­dňoch, či me­sia­coch vý­ko­nu väz­by, čo mu za­ru­čí pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du) a pre­to je nie­ke­dy pot­reb­ným, aby väz­ba tr­va­la dl­hé me­sia­ce a to eš­te v príp­rav­nom ko­na­ní, v kto­rom sa pre­to aj čas­to úmy­sel­ne ne­vy­ko­ná­va­jú žiad­ne re­le­van­tné pro­ces­né úko­ny a tak sa príp­rav­né ko­na­nie, ako aj vä­zob­né tres­tné stí­ha­nie pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho, úmy­sel­ne predl­žu­je (ide o vy­uží­va­nie spô­so­bo­va­nia ciele­ných prie­ťa­hov v ko­na­ní).

Po­kiaľ ná­ho­dou sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ale­bo sťaž­nost­ný súd roz­hod­ne o pre­pus­te­ní pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du, res­pek­tí­ve nah­ra­dí väz­bu pro­bač­ným doh­ľa­dom, či pe­ňaž­nou zá­ru­kou a ide o ob­vi­ne­né­ho, na kto­ré­ho priz­na­ní a nás­led­nom prí­pad­nom udá­va­ní iných osôb ma­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní obzvlášť veľ­ký zá­ujem, tak nas­le­du­je pre slo­ven­ské po­me­ry ty­pic­ké nes­láv­ne „oto­če­nie“ ob­vi­ne­né­ho pred brá­nou väz­ni­ce a vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by v inej tres­tnej ve­ci, kto­rá bo­la or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní pred­prip­ra­ve­ná, či úmy­sel­ne nes­po­je­ná na spo­loč­né ko­na­nie s vä­zob­nou tres­tnou ve­cou ob­vi­ne­né­ho, a to prá­ve z dô­vo­du pred­chá­dzania pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du.

Pod­sta­tou tej­to čas­ti vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie je aj zoz­na­mo­va­nie ob­vi­ne­né­ho s ka­júc­ny­mi vý­po­ve­ďa­mi iných spolu­ob­vi­ne­ných, pri­po­mí­na­nie ob­vi­ne­né­mu, že za ta­ké­ho­to dô­kaz­né­ho sta­vu „ne­má šan­cu“, že je zby­toč­né „za­tĺkať“, na­koľ­ko na je­ho od­sú­de­nie sta­čí aj jed­na ta­ká­to ka­júc­na vý­po­veď a tak­tiež sa mu ne­za­bu­dnú pri­po­me­núť vý­ho­dy, kto­ré čer­pá zo svoj­ho priz­na­nia je­ho spolu­ob­vi­ne­ný, kto­rý už je ná­le­ži­te skro­te­ný a pos­ky­tu­je ka­júc­ne vý­po­ve­de. Rov­na­ko tak niek­to­rí pro­ku­rá­to­ri vy­uží­va­jú aj me­diál­ny pries­tor, v kto­rom eš­te pred sú­d­nym ko­na­ním hod­no­tia za­bez­pe­če­né dô­ka­zy ako „veľ­mi sil­né“, či „ne­pries­trel­né“ a tak de­for­mu­jú a pred­prip­ra­vu­jú ve­rej­nú mien­ku že­la­teľ­ným spô­so­bom a vy­tvá­ra­jú aj ur­či­tý tlak do bu­dúc­na na ko­na­jú­ci súd, či sa­mot­né­ho ob­vi­ne­né­ho.

Vy­šet­ro­va­teľ te­da mu­sí opa­ko­va­ne naz­na­čo­vať ob­vi­ne­né­mu, že by aj on mo­hol za­čať ho­vo­riť o „svo­jej tres­tnej čin­nos­ti“, pri­čom na za­čiat­ku pre­pa­ro­va­nia vo vý­ko­ne väz­by je ob­vi­ne­ný vy­šet­ro­va­te­ľom po­ne­cha­ný sám na se­ba, aby sa pot­rá­pil a uvie­dol sám zoz­nam svo­jich hrie­chov. To je skúš­ka ob­vi­ne­né­ho, či už má dos­ta­toč­ne os­la­be­nú vô­ľu a či je schop­ný ho­vo­riť spon­tán­ne na vy­zva­nie, t. j., či je schop­ný vy­ko­nať a po­tom opa­ko­vať svoj cvik. Čas­to sa po­tom ob­vi­ne­ný po nie­koľ­ko me­sač­nej pro­ce­dú­re pre­pa­rá­cie vo vý­ko­ne väz­by na­chá­dza v ta­kom du­šev­nom sta­ve, že už chce mať iba po­koj, chce byť do­ma a chce to mať všet­ko za se­bou. To pla­tí o to viac, ak sa me­tó­da pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­jí aj nap­rík­lad so spán­ko­vou dep­ri­vá­ciou (čas­té bu­de­nie ob­vi­ne­né­ho v no­ci sa vy­ko­ná­va pod zá­mien­kou zis­te­nia, či si ob­vi­ne­ný ne­poš­ko­dzu­je zdra­vie), res­pek­tí­ve s ne­dos­tat­kom pri­ro­dze­né­ho den­né­ho svet­la a po­dob­ne.

  1. b) zvyk na cvi­či­te­ľa (vy­šet­ro­va­te­ľa)

Pod­stat­ná ná­le­ži­tosť me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­čí­va aj v tom, že ob­vi­ne­ný sa mu­sí s kaž­dou svo­jou žia­dos­ťou (pod­ne­tom) oh­ľad­ne svo­jej tres­tnej ve­ci, či mož­nos­tí sty­ku s ro­di­nou, ko­reš­pon­den­cie a po­dob­ne, ob­rá­tiť na vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý sa tak stá­va dô­le­ži­tou (vý­znam­nou) oso­bou v ži­vo­te vä­zob­ne stí­ha­né­ho ob­vi­ne­né­ho a je v zá­uj­me ob­vi­ne­né­ho, aby si tú­to vše­mo­hú­cu oso­bu nez­ne­pria­telil, pre­to­že to mô­že mať pre ne­ho neb­la­hé nás­led­ky (nap­rík­lad do­ru­čo­va­nie poš­ty od ro­di­ny mô­že tr­vať nie­koľ­ko dní, ale aj nie­koľ­ko me­sia­cov, schvá­le­ná náv­šte­va ro­di­ny vo väz­be sa mô­že neus­ku­toč­niť pre „ne­ča­ka­né kom­pli­ká­cie“, rov­na­ko aj nap­lá­no­va­ný te­le­fo­nic­ký ho­vor a po­dob­ne).

  1. c) sys­tém vý­hod (od­mien) a for­mo­va­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho

Sys­tém vý­hod má ne­zas­tu­pi­teľ­nú úlo­hu v me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko pros­tred­níc­tvom ne­ho vy­šet­ro­va­teľ uka­zu­je ob­vi­ne­né­mu od­me­nu (vý­ho­du), kto­rú dos­ta­ne (ale­bo mô­že dos­tať), ak bu­de vy­ko­ná­vať po­ža­do­va­ný cvik, t. j. ak sa priz­ná a prí­pad­ne aj udá ďal­šie oso­by. Ob­vi­ne­ný, zdeg­ra­do­va­ný tr­va­jú­cou väz­bou je čas­to už zlo­me­ný (opus­te­ný) na­toľ­ko, že za­čne po­čú­vať na sľu­bo­va­ný sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré by zís­kal, ak by pres­tal „za­tĺkať“, pri­čom vý­ho­dy (od­me­ny) v po­do­be pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du, či nás­led­nej bez­tres­tnos­ti, res­pek­tí­ve zmier­ne­nia tres­tu až na úro­veň sym­bo­lic­ké­ho tres­tu (tak ako to už do­siah­li niek­to­rí uve­do­me­lej­ší ob­vi­ne­ní pred ním), sú tak vý­raz­ným lá­kad­lom, kto­ré­mu sa v pod­mien­kach väz­by iba veľ­mi ťaž­ko od­olá­va.

Nes­láv­ne zná­me sú v tom­to sme­re hlav­ne náv­šte­vy ope­ra­tív­nych pra­cov­ní­kov po­lí­cie vo vý­ko­ne väz­by, kto­rí pra­vi­del­ne nav­šte­vu­jú pre­pa­ro­va­né­ho ob­vi­ne­né­ho vo väz­be a ich úlo­hou je, aby mu opa­ko­va­ne pre­dos­tie­ra­li sys­tém vý­hod (od­mien), kto­ré by mu ply­nu­li z je­ho priz­na­nia a rov­na­ko tak je ich cie­ľom, ak je to pot­reb­né, naz­na­čiť ob­vi­ne­né­mu ok­ruh osôb, kto­ré by mo­hol spo­me­núť vo svo­jej priz­ná­va­jú­cej sa vý­po­ve­di.

Autor to­ho člán­ku vi­del v up­ly­nu­lom ro­ku nie­koľ­ko zá­pis­níc o vý­slu­choch ob­vi­ne­ných v rôz­nych tres­tných ve­ciach, kto­ré reali­zo­val sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie oh­ľad­ne žia­dos­ti ob­vi­ne­ných o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du, v kto­rých ob­vi­ne­ní vy­po­ve­da­li aj to, že za ni­mi do väz­by neus­tá­le chodia ope­ra­tív­ni pra­cov­ní­ci po­lí­cie, kto­rí ich, sa­moz­rej­me bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu, opa­ko­va­ne vy­zý­va­jú, aby sa priz­na­li k to­mu, čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (te­da nie k to­mu, čo prí­pad­ne sku­toč­ne spá­cha­li, ale k to­mu, z čo­ho bo­li ob­vi­ne­ní) a v niek­to­rých prí­pa­doch ope­ra­tív­ni pra­cov­ní­ci po­lí­cie aj naz­na­ču­jú, že iná kon­krét­na oso­ba by ma­la „se­dieť“ za ob­vi­ne­né­ho o kto­rej by sa ob­vi­ne­ný mo­hol zmie­niť vo vý­po­ve­di [8].

Nás­led­ne pre­pa­ro­va­ný ob­vi­ne­ný v pod­mien­kach väz­by za­čí­na pos­tup­ne vi­dieť iba sľu­bo­va­né vý­ho­dy, za­čne spo­chyb­ňo­vať sám se­ba, za­čne sa pres­vied­čať že je nez­my­sel­né tr­čať vo väz­be, keď iní sú von­ku (so svo­jou ro­di­nou) a keď sta­čí tak má­lo, a to len priz­nať sa k to­mu, čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (bez oh­ľad­nu na to, či je to prav­da) a nás­led­ne prí­pad­ne uviesť aj me­ná osôb, kto­ré by chce­li vy­šet­ro­va­te­lia po­čuť. V tom­to sme­re je aj zá­ro­veň po­lí­ciou pres­vied­ča­ný, že ne­má vý­znam, aby v tom zos­tal sám, že sa via­ce­rí už priz­na­li ale­bo priz­na­jú, že je zby­toč­né neuviesť iné, väč­šie ry­by a od­se­dieť si to za ne a po­dob­ne. Ob­vi­ne­né­mu sú prí­pad­ne pod­sú­va­né aj me­diál­ne in­for­má­cie, kto­ré ob­vi­ne­né­ho pre­zen­tu­jú ako oso­bu, kto­rá je za­ru­če­ne vin­ná a že je len otáz­kou ča­su jej od­sú­de­nie.

Priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho však nes­mie byť príl­iš všeo­bec­né (ak sa tak sta­ne, okam­ži­te je ob­vi­ne­né­mu naz­na­če­né, že ide o ne­dos­ta­toč­né priz­na­nie), ma­lo by byť po­kiaľ mož­no pl­né mien, pod­rob­nos­tí a tie mu­sia byť po­dá­va­né tak, aby si nep­ro­ti­re­či­li. Ak chý­ba­jú de­tai­ly, tak na to vy­šet­ro­va­teľ ob­vi­ne­né­ho upo­zor­ní a spo­loč­ný­mi si­la­mi sa sna­žia tie­to bie­le mies­ta vý­po­ve­de vy­pl­niť. Nez­rov­na­los­ti vo vý­po­ve­di tak miz­nú, vý­po­veď sa stá­va kon­krét­nej­šou, pod­rob­nej­šou a tak vzni­ká sple­te­nec priz­na­ní.

  1. d) sys­tém opa­ko­va­nia cvi­ku

Tá­to časť me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho spo­čí­va vo vy­uži­tí to­ho, že de­vas­tá­cia psy­chi­ky ob­vi­ne­né­ho vo väz­be už pok­ro­či­la na­toľ­ko, že od­po­ve­dá vy­šet­ro­va­te­ľo­vi na jed­not­li­vé otáz­ky pod­ľa šab­ló­ny, vy­šet­ro­va­teľ cib­rí otáz­ky a tým aj od­po­ve­de, vy­ne­chá­va „zby­toč­né ma­lič­kos­ti“ a „ne­pod­stat­né ve­ci“ a sám pri­dá­va pres­nej­šie vý­ra­zy a tak sa pos­tup­ne zme­ní zá­sah­mi vy­šet­ro­va­te­ľa aj kva­li­ta (ob­sah) vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho (ob­vi­ne­ný si nie­ke­dy „zá­zrač­ne“ spo­mí­na na pod­stat­né skut­ko­vé okol­nos­ti až na dô­my­sel­ne pos­ta­ve­né otáz­ky vy­šet­ro­va­te­ľa). Po­kiaľ nie­ke­dy ob­vi­ne­ný nap­rík­lad v ko­na­ní pred sú­dom vy­hlá­si, že nej­de o je­ho for­mu­lá­cie, že to tam v príp­rav­nom ko­na­ní pri­dá­val, či ob­sa­ho­vo op­ra­vo­val vy­šet­ro­va­teľ, tak ob­vi­ne­ný ne­má žiad­ny dô­kaz, že sa tak sku­toč­ne sta­lo a ta­ké­to je­ho vy­hlá­se­nia sa pre­to spra­vid­la ozna­čia len za úče­lo­vú ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho s tým, že vy­šet­ro­va­teľ pred­sa ne­mal žiad­ny mo­tív na to, aby up­ra­vo­val, či pre­ci­zo­val vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho, kto­ré ob­vi­ne­ný uro­bil po­čas vý­ko­nu väz­by.

Vý­znam opa­ko­va­nia cvi­ku sa pre­ja­vu­je aj v tom, že ob­vi­ne­ný už má otáz­ky a od­po­ve­de vsu­ge­ro­va­né a za­fixova­né v pa­mä­ti, vie ke­dy­koľ­vek pred­niesť svo­ju vý­po­veď a nez­ly­há ani vte­dy, ak sa zme­ní oso­ba cvi­či­te­ľa (vy­šet­ro­va­te­ľa). Pre­to aj v ďal­ších štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia (nap­rík­lad na sú­de) do­ká­že opa­ko­vať svo­je pred­chá­dza­jú­ce vý­po­ve­di. Sa­moz­rej­me, dô­le­ži­tým tu je aj príz­vu­ko­va­nie, že ak by nás­led­ne svo­ju vý­po­veď zme­nil, mo­hol by okam­ži­te prísť o sys­tém vý­hod a opäť sa dos­tať do izo­lá­cie, res­pek­tí­ve sa mu pri­po­me­nie, že aká­koľ­vek zme­na vý­po­ve­de, bu­de aj tak na sú­de vy­hod­no­te­ná ako úče­lo­vá a ne­po­mô­že mu to. Po­kiaľ chce aj na­ďa­lej mať od­me­ny za svoj pos­toj na­do­bud­nu­tý vo vý­ko­ne väz­by, tak len za cvi­ky, na kto­ré tam bol nau­če­ný.

Nie­ke­dy je do me­tó­dy pre­pa­rá­cie za­anga­žo­va­ný aj ob­haj­ca ob­vi­ne­né­ho tak, aby sa ne­po­ru­šil žiad­ny pr­vok vy­ššie po­pí­sa­nej dre­zú­ry. Ob­haj­ca tu ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho vy­ko­ná­va iba for­mál­ne, je­ho úlo­ha spo­čí­va v tom, aby spolu­pra­co­val s vy­šet­ro­va­teľ­mi na príz­vu­ko­va­ní vý­hod (od­mien), kto­ré by ob­vi­ne­ný mo­hol zís­kať spolu­prá­cou s po­lí­ciou a prí­pad­ne aj na od­haľlo­va­ní mož­nej tres­tnej čin­nos­ti ob­vi­ne­né­ho a iných osôb (kto­ré by nás­led­ne mo­hol tak­tiež za­stu­po­vať), res­pek­tí­ve, aby as­poň zo­rien­to­val ob­vi­ne­né­ho v tom, o čom všet­kom a o kom všet­kom by mo­hol ale­bo mal vy­po­ve­dať.

Zá­ver k me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho:

Me­tó­da pre­pa­ro­va­nia ob­vi­ne­né­ho je účin­ná vy­šet­ro­va­cia me­tó­da ako mož­no pri­viesť po­pie­ra­jú­cu ob­vi­ne­nú oso­bu k to­mu, aby za­ča­la „dob­ro­voľ­ne“ spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou, uro­bi­la ka­jú­ce vý­po­ve­de a prí­pad­ne ozna­či­la za pá­cha­te­ľov aj iné oso­by, na kto­rých sa po­tom za­se mô­že up­lat­niť me­tó­da pre­pa­rá­cie[9]. Pri me­tó­de pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho te­da hrá úlo­hu strie­da­nie stra­chu, neis­to­ty, bez­ná­de­je, iz­lo­vo­va­nos­ti a sľu­bo­va­ný sys­tém vý­hod a od­mien. Po­čí­ta sa tu s una­vi­teľ­nos­ťou člo­ve­ka vo väz­be a s túž­bou člo­ve­ka za­se nor­mál­ne žiť. Rá­ta sa s psy­cho­lo­gic­kým pred­pok­la­dom, že ten kto­ré­ho všet­ci opus­ti­li je ná­chyl­ný sa zlo­miť a je te­da me­nej od­ol­ný vo­či ov­plyv­ňo­va­niu. Tá­to me­tó­da je „vy­ni­ka­jú­ca“ aj pre­to, že jej vy­uži­tie v praxi je ťaž­ko od­ha­li­teľ­né.

Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho ako spô­sob zís­ka­nia priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho a prí­pad­ne aj uda­nia iných osôb je nut­né dô­raz­ne od­miet­nuť. Ide o me­tó­du, kto­rú je pot­reb­né po­va­žo­vať za tor­tú­ru a to pre­to, že ide o ná­sil­ný zá­sah do psy­chi­ky člo­ve­ka, o nep­rí­pus­tné ov­plyv­ňo­va­nie je­ho vô­le s cie­ľom, aby ka­júc­ne priz­nal svo­ju vi­nu a je bez vý­zna­mu, či sku­toč­nú ale­bo vy­mys­le­nú. V tom­to sme­re mož­no uviesť aj § 121 ods. 1 Tr. por. ve­ta dru­há, pod­ľa kto­ré­ho ob­vi­ne­ný nes­mie byť k vý­po­ve­di ani k priz­na­niu ni­ja­kým ne­zá­kon­ným spô­so­bom do­nu­co­va­ný. Me­tó­du pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho pri­tom cel­kom ur­či­te ne­mož­no ozna­čiť za zá­kon­ný spô­sob do­nú­te­nia ob­vi­ne­né­ho k priz­na­niu.

pokračovanie …

zdroj: Právne listy




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies