„Pre­pa­rá­cia“ ob­vi­ne­né­ho ako vy­šet­ro­va­cia me­tó­da slú­žia­ca na zís­ka­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho a udá­va­nia iných osôb

Rok 2021 sa po­dob­ne ako aj rok pred­tým nie­sol v tres­tnom prá­ve v du­chu od­ha­le­ní údaj­nej proti­práv­nej čin­nos­ti, kto­rú opä­tov­ne od­ha­lo­va­li hlav­ne spolu­pra­cu­jú­ce oso­by, t. j. ka­júc­ni­ci. Ne­zried­ka sa ta­ké­to oso­by roz­hod­li spolu­pra­co­vať s po­lí­ciou až vo vý­ko­ne väz­by, pri­čom pred vza­tím do väz­by tres­tnú čin­nosť po­pie­ra­li a k ich ob­ra­tu (priz­na­niu to­ho, z čo­ho bo­li ob­vi­ne­ní a k udá­va­niu aj ďal­ších osôb) doš­lo až v pod­mien­kach vý­ko­nu väz­by. O ka­júc­ni­koch a ich spor­nom vy­uží­va­ní v tres­tnom ko­na­ní už bo­li pub­li­ko­va­né via­ce­ré kri­tic­ké člán­ky[1].

V tej­to sú­vis­los­ti pre­to ne­zaš­ko­dí pri­po­me­núť aj vy­šet­ro­va­ciu me­tó­du, kto­rá slú­ži na „vý­ro­bu“ ka­júc­ni­kov, te­da na to, aby sa z po­pie­ra­jú­cich (spup­ných) ob­vi­ne­ných sta­li po­kor­ní (skro­te­ní) ka­júc­ni­ci schop­ní po­sú­vať ob­vi­ne­nia aj na ďal­šie oso­by. Jed­nou z do­po­siaľ vy­uží­va­ných efek­tív­nych me­tód ako „dot­la­čiť“ ob­vi­ne­né­ho k „dob­ro­vol­né­mu“ priz­na­niu a aj k prí­pad­né­mu udá­va­niu iných osôb je me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho (vo vý­zna­me pos­tup­né­ho prip­ra­ve­nia, spra­co­va­nia ob­vi­ne­né­ho, aby vy­po­ve­dal že­la­teľ­ným spô­so­bom), kto­rá bo­la dob­re zná­ma už v mi­nu­los­ti a kto­rá sa zjav­ne s priaz­ni­vý­mi vý­sled­ka­mi vy­uží­va or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní do­po­siaľ [2].

Nik­to už spra­vid­la ne­pou­ží­va pri­mi­tív­ne ná­sil­né me­tó­dy na do­siah­nu­tie že­la­nej vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho. Už dáv­nej­šie sa naš­li „hu­mán­nej­šie“ me­tó­dy na stl­me­nie vô­le ob­vi­ne­né­ho. Zá­klad­ným vý­cho­dis­ko­vým bo­dom je poz­na­nie, že ak sa po­da­rí or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní do­nú­tiť ob­vi­ne­né­ho k priz­na­niu inak než hru­bým fy­zic­kým ná­si­lím, ťaž­ko po­tom už mô­že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v ko­na­ní pred sú­dom pres­vied­čať súd (či ve­rej­nosť), že sa priz­nal iba pod (psy­chic­kým) nát­la­kom. To pla­tí o to viac, ak bo­lo ta­ké­to priz­na­nie uro­be­né za prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho. Priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho pri­tom po­má­ha bú­rať sud­co­ve po­chyb­nos­ti o vi­ne ob­vi­ne­né­ho, nech už sú zvyš­né dô­ka­zy v akej­koľ­vek kva­li­te a množ­stve[3].

Pod­stat­ným tu je ďa­lej sku­toč­nosť vy­chá­dza­jú­ca z to­ho, že kým fy­zic­ký nát­lak na vô­lu ob­vi­ne­né­ho je ab­so­lút­ne neak­cep­to­va­teľ­ný (ne­zá­kon­ný) a spô­so­bu­je vy­lú­če­nie tak­to zís­ka­né­ho dô­ka­zu z ko­na­nia, psy­chic­ké do­nú­te­nie má už inú pro­ces­nú kva­li­tu, pre­to­že je tak­mer ne­mož­né ho preu­ká­zať, prí­pad­ne sa ne­be­rie až tak váž­ne ako ná­si­lie fy­zic­ké (veď je pred­sa sa­moz­rej­mé, že väz­ba na tak­mer kaž­dé­ho vplý­va psy­chic­ky ne­ga­tív­ne) a na­vy­še, čas­to ta­ké­to psy­chic­ké ná­si­lie ani ne­mož­no zis­tiť, pre­to­že ob­vi­ne­ný sa dos­ta­ne do ta­ké­ho du­šev­né­ho sta­vu, že už iba me­cha­nic­ky opa­ku­je svo­je vý­po­ve­de a to aj po prí­pad­nom pre­pus­te­ní z väz­by na slo­bo­du, či v ko­na­ní pred sú­dom.

Ta­ké­to de­for­má­cie (vrá­ta­ne me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho) v ob­sta­rá­va­ní dôv­ka­zov vo vy­šet­ro­va­ní sa vy­uží­va­jú vte­dy, po­kiaľ je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pres­ved­če­ný o spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, má fixnú ver­ziu a ve­die vy­štro­va­nie zá­mer­ne tým sme­rom, aby tú­to ver­ziu pre­sa­dil. Do­ka­zo­va­nie sa tak vy­ko­ná­va úče­lo­vo a sub­jek­tív­ne sa os­pra­vedl­ňu­je vy­uží­va­nie de­for­má­cií pri ob­sta­rá­va­ní dô­ka­zov ce­los­po­lo­čen­skou pot­re­bou (nap­rík­lad bo­jom pro­ti ko­rup­cii, sna­hou o očis­tu spo­loč­nos­ti a po­dob­ne)[4]. Zá­kla­dom tu pre­to je čas­to vie­ra (pres­ved­če­nie) or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, že slú­žia dob­rej ve­ci[5], prí­pad­ne niek­to­rí z or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ko­na­jú zo stra­chu, aby os­tat­ný­mi (ko­le­ga­mi) ne­bo­li ozna­čo­va­ní za škod­cov, kto­rí zra­di­li boj s očis­tou spo­loč­nos­ti, ak by nez­die­ľa­li ich ná­zor na spô­sob ve­de­nia vy­šet­ro­va­nia, kto­rý za­hŕňa aj vy­uží­va­nie me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho.

Tre­ba si priz­nať, že bez vy­uží­va­nia me­tó­dy pre­pa­rá­cie ob­vi­ne­né­ho by cel­kom ur­či­te ne­bol boj za očis­tu spo­loč­nos­ti v slo­ven­ských pod­mien­kach ani zďa­le­ka ta­ký „ús­peš­ný“ ako pri jej vy­uži­tí, pre­to­že by nep­ro­du­ko­val dos­ta­toč­ný po­čet ka­júc­ni­kov a tým pá­dom ani dos­ta­toč­ný po­čet priz­na­ní a od­ha­le­ní údaj­nej zá­važ­nej kri­mi­na­li­ty[6].

droj : Právne listy

pokračovanie …