Jaroslav Haščák putuje do väzby, o čo ide?

Pred pätnástimi rokmi prebiehal veľký výpredaj slovenského štátneho majetku, vytvoreného počas desaťročí budovania komunizmu. Išlo predovšetkým o veľké a významné firmy. Ich výpredaj, zvaný honosne privatizácia, zabezpečoval Fond národného majetku (FNM).

Finančná skupina Penta mala jasnú predstavu, ako s týmto štátnym majetkom naložiť. Na starosti to mal
pán Haščák.

Stretával sa v tom čase, počas roku 2005 a 2006, v „konšpiračnom“ byte na Vazovovej ulici predovšetkým s pani Bubeníkovou, riaditeľkou sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM a členkou výkonného výboru FNM, ako aj s pánom ministrom hospodárstva Malchárkom. A s niektorými ďalšími politicky činnými osobami. So všetkými riešil najmä úplatky a predaj štátneho majetku vybraným osobám.
Byt na Vazovovej oficiálne vlastnil šéf ochranky v Pente, pán Zoltán Varga. Bývalý príslušník Policajného zboru. Je veľmi veľký, má skoro dva metre a kopu svalov. Podľa neho bola celá kauza nazvaná „Gorila“. Vo vedľajšom byte však býval príslušník SIS, ktorý si všimol, že do susedného bytu chodia osoby, ktorých privážali vládne autá. Tak to oznámil v práci a SIS zabezpečila odpočúvanie bytu pána Vargu.

Z nahrávok vyplynuli obrovské korupčné skutočnosti, za ktoré by účastníci mali ísť sedieť na veľa, veľa rokov. Prečo nikto nakoniec nebol odsúdený?

Originál nahrávky sa „stratil“. A pokiaľ nie je originál nahrávky, nie je ani kauza. Všetky prepisy, nahrávky akože kópie a podobné rozmnoženiny mohli byť fabulácie, výmysly, ktoré sa tvária ako pravé, avšak odsúdiť môžu niekoho iba za originál.

Faktom je, že mnohé údaje zo zverejnených kópií sa dali overiť a naozaj sa stali, navonok sa však všetky transakcie tvárili ako legálne. Veď FNM mal predávať štátny majetok, tak ho aj predával. Nikto sa však ku žiadnej korupcii nepriznal. Takže, nedostatok dôkazov, alebo, ako to raz povedal pán Lipšic v inom prípade, „skutok sa nestal“.

Hlasovania, ktoré boli na nahrávkach spomínané, prebehli, mohli to byť však aj náhody. Bez autentickej nahrávky niet dôkazu, že išlo o korupciu.

No a autentická nahrávka sa vraj našla v sejfe u pána Kočnera, pri prehliadke jeho domu. Jej autenticitu mohlo potvrdiť niekoľko osôb. Jednou z nich bol zrejme pán Arpáš, bývalý šéf kontrarozviedky na SISke. Vraj originál predal pánovi Haščákovi za niekoľko mil. Sk. Vieme, že si v takom prípade predávajúci robí kópiu, pre istotu, ak by všetky peniaze nedostal. No a pán Arpáš je dnes vo väzbe, a aj jeho pani manželka. Možno mal aj on jednu kópiu originálu, a túto bolo možné porovnať s kópiou zo sejfu pána Kočnera. Možno vedia vyšetrovatelia preukázať autenticitu nahrávky aj inak, napríklad technickou analýzou nahratého hlasu.
V podstate dnes je otázka položená jednoducho: vedia vyšetrovatelia preukázať autenticitu nahrávky Gorila z bytu na Vazovovej? Ak áno, pán Haščák má problém. A mnohí ďalší tiež.

Uvidíme, či v najbližších dňoch budú vykonané vyšetrovacie úkony vo vzťahu k ďalším osobám na nahrávke, najmä s pánom Malchárkom a pani Bubeníkovou. Keďže pá Haščák je už obvinený, všetky doterajšie úkony musí vyšetrovateľ zopakovať.

Všetkým odporúčam prepis nahrávky si prečítať. Dnes už štát skoro nič nevlastní, všetko zaujímavé na Slovensku vlastnia cudzinci, pretože FNM všetko sprivatizoval.

Prepisy Gorily:

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies