Keď Monika Tódová rieši v texte úniky a pohoršuje sa nad konšpiračnými médiami

V prvom rade je potrebné povedať, že Monika Tódová vie, že nariadenie vedúceho ZVJS nepriniesli konšpiračné médiá, ale Jana Teleki, do ktorej si kopnúť otvorene nemôže pretože si veľa pamätá a mohla by začať spomínať.

Je naozaj smiešne, keď novinárka, ktorá intenzívne vynáša informácie z trestných spisov rieši únik nariadenia vedúceho ZVJS a zdôrazňuje, že ho zverejnili konšpiračné médiá. Predpokladám, že pani Tódová ako inteligentná osoba vie, že problém dokumentu nie je v tom, že sa jedná o interné nariadenie, ale v opatrení voči väznenej osobe, ktorá navyše nebola doposiaľ ani neprávoplatne odsúdená a najmä skutočnosť, že nariadenie je v rozpore so základnými ľudskými právami. Podľa lekárov, ktorí listinu s názvom Nariadenie – opatrenia hodnotili, jednoznačne sa jedná o týranie.

Podľa ľudskoprávnych aktivistov, samozrejme nie slovenských je nariadenie pána vedúceho viac ako dôvodom na vykonanie kontroly v slovenských väzniciach a previerok zameraných na dodržiavanie ľudských práv osôb nachádzajúcich sa vo väzbe a odsúdených.

Nedá mi nespomenúť  vyjadrenie Tódovej súvisiace s advokátom Mariána Kočnera. Kočner je obvinený zo skutkov, pri ktorých v zmysle trestného poriadku je takzvaná nutná obhajoba, čiže pokiaľ by si Kočner nezvolil advokáta, bol by mu pridelený a Kočnerova obhajoba by bola hradená z peňazí daňových poplatníkov.

Monika Tódová: Kočner avizoval, že na súd príde; doteraz žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti.

Obvinený má právo požiadať súd o prejednanie obžaloby v jeho neprítomnosti. Toto právo využil Marián Kočner. Nie je povinnosťou obvineného dokazovať svoju nevinu, ale je povinnosťou štátu dokázať, že sa trestného skutku dopustil. Obvinený má právo v ktoromkoľvek štádiu vyjadriť sa nielen ku skutku, ale aj k výpovediam, ktoré odzneli na pojednávaní. Dokonca ku všetkému, čo uzná za vhodné má právo vyjadriť sa v záverečnej reči.

Monika Tódová: „ To, že Kočner sa súdu doteraz nezúčastnil, je preňho priťažujúca okolnosť.“

Tento výrok Moniky Tódovej je hlúpym klamstvom. U Moniky  Tódovej  nezlyháva len nadhľad nad vecou. V poslednom období obnažuje čoraz viac vlastné medzery v znalosti trestného práva, čo je evidentne dôvodom neobjektívnosti textov. Zákon striktne vymedzuje termín „ priťažujúca okolnosť“.

Podľa doktrinálnej definície JUDr. Čentéša sú priťažujúce okolnosti,  právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležitým prvkom pri určovaní druhu a výmery trestu. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia súd nesmie prihliadať na iné než uvedené okolnosti, bez ohľadu na ich potenciálny vplyv na nebezpečnosť konania.

Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ:

  1. a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
  2. b) spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
  3. c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
  4. d) spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,
  5. e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,
  6. f) spáchal trestný čin verejne, g) spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
  7. h) spáchal viac trestných činov,
  8. i) zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná, j) zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
  9. k) spáchal trestný čin ako organizátor,
  10. l) spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
  11. m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať,
  12. n) spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo
  13. o) spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.

Monika Tódová : „ Každé pojednávanie sa totiž začína tak, že sa vypočujú obžalovaní. Ak však obžalovaný účasť na pojednávaní odmietne, súd nemá na výber a jeho žiadosti musí vyhovieť.“

V zmysle zákona po prečítaní obžaloby sa vyjadrí prokurátor, či trvá na jej podaní. Potom má právo ako prvý vyjadriť sa obžalovaný. Kočner toto právo nevyužil. Senát súdu musí rešpektovať trestný poriadok a dohliadať na zachovanie práv obvineného.

Monika Tódová: „Súd však vníma, že Kočner sa rozhodol vypovedať až po tom, čo videl, ako sa na súde správali svedkovia.“

Kočner sa rozhodol vypovedať po vypočutí svedkov obžaloby, čo je bežné v trestných veciach. Ako sa správali svedkovia obžaloby by Kočner videl, pokiaľ by sa  na pojednávaní zúčastňoval.  Keďže sa pojednávaní nezúčastnil, nevidel ako sa správali a k ich výsluchom sa bude vyjadrovať súbežne s predkladaním listín,  na čo má v pozícii obžalovaného právo. Súd nemôže rozhodovať o trestnej veci podľa toho, kedy a či obvinený vypovedá, ale striktne na základe dôkazov. Tie po výpovedi minimálne bývalej finančnej riaditeľky a účtovníčky TV Markíza hovoria v prospech Ruska a Kočnera.

Obvinený má právo vyjadriť sa ku skutku ako aj obžalobe, ku všetkým svedeckým výpovediam ako aj k ich pravdivosti.

Kočner má právo vyjadriť sa hoci aj v záverečnej reči. Vierohodnosť výpovede obžalovaného sa odvíja od podpory svojich tvrdení predloženými listinami. V tomto prípade je však problém niekde inde. Keďže obžalovaný Kočner nevypovedal na samom začiatku, obžaloba nemala možnosť usmerniť svojich svedkov. Kočner nemá dôvod prispôsobovať svoju výpoveď, pretože po výpovedi svedkov obžaloby, obvinení môžu byť viac ako spokojní so stavom konania

Kto v skutočnosti konšpiruje?

Aj keď ma to mrzí, ale v skutočnosti konšpirácie, verejné lynčovanie a mediálne inkvizičné útoky vynášajú mainstreemové média. Dôvod je jednoduchý: zvyšovanie čítanosti a bulvárnosť senzácii. Len výnimočne a to len u starších a skúsených novinárov sa dá povedať, že vychádzajú z vecnej a právnej analýzy, okolností a faktov, ktoré sa k nim dostanú. A ešte ani vtedy nie sú ich závery investigatívne vždy profesionálne. Nezvykla som komentovať mladších kolegov.

Monika Tódová je vysoko nad ich začiatočníckou naivitou. Nie neskúsenosťou alebo neznalosťou, ale zaujatosťou a urazenou stavovskou pýchou. Neuvedomuje si, že ani smrť kohokoľvek, nikoho neoprávňuje na vynášanie súdov, ohováranie a invektívne útoky voči podozrivým. Inštitút prezumcie neviny dávno zahodila do koša ako novinárka. Vyšetrovanie a súdenie musíme prenechať my novinári na tých, ktorí k tomu majú právo a prostriedky.

V tom je ten malý rozdiel medzi objektívnosťou, konšpiráciou a fanatickou zaujatosťou.

 

Súvisiace články

Lipšicove boje alebo ničenie politických oponentov zásadou trikrát a dosť

Jana Teleki

Pojednávania vo veci zmenky obnažujú postupne praktiky spoločnosti Markíza

Jana Teleki

Šantova spokojnosť a porušenie mlčanlivosti

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy