Koaličný poslanec Ondrej Dostál verzus predstaviteľ opozičnej strany Smer SD Robert Fico.

Žiada sa dopovedať verejnosti celú pravdu o tom, že keď sa nestal skutok, ktorý chcel koaličný  poslanec Dostál použiť proti opozičnému politikovi Ficovi ako dôvod na jeho trestnoprávny postih, či tu nemá nastúpiť vyvodenie trestnej zodpovednosti voči poslancovi Dostálovi.

Inak ako závratná sa nedá označiť terajšia doba, keď sa do nášho vedomia dostáva čoraz viac údajov a informácií cez všetky možné kanály. Je to priam výbuch informovanosti človeka dotýkajúci sa  všetkých sfér života.

Kvantum mediálnych bludov z dielne vraj kľúčových novinárov zasahuje verejnosť do tej miery, že  mnohí z nás strácajú okrem všeobecného prehľadu zmysel pre realitu. Množstvo termínov týkajúcich sa nielen zložitej problematiky v technickej , medicínskej alebo  ekonomickej oblasti zasahuje výrazne aj do problematiky v oblasti práva a jeho dosahu na náš každodenný život.

Právo je samotný život vo svojej neustále sa opakujúcej realite. Denný život každého z nás sa skladá z konania, ktoré často v svojej podstate bližšie nevnímame, neanalyzujeme, berieme ako samozrejmosť. Uvedené však platí len dovtedy, pokiaľ  naše konanie nemá charakter protiprávnosti, kedy sa konanie jedinca dostáva do polohy činu, skutku.

Ak taký čin napĺňa konkrétne znaky, ktoré  sú spoločnosťou cestou zákona v ňom priamo označené, dostáva sa takto konajúci jedinec do rozporu s ním. Teda pri takom spôsobe svojho konania, pri splnení stanovených podmienok je tu stav, kedy nastupuje možná trestná zodpovednosť. Príčinou takých konaní sú najmä mladícka nerozvážnosť, nedocenenie následkov a dôsledkov v náhlom afekte, prípadne neudržanie svojich prejavov navonok.

Alkohol a drogy sú častým spúšťacím mechanizmom konaní, po ktorých nastupuje trest. Veľa jedincov  by po takom nerozvážnom kroku chcelo svoj čin vziať späť, čo však spravidla nejde.

Každý z nás svojim konaním prejavuje svoju vôľu smerom navonok s istým konkrétnym cieľom

Našu vôľu, pokiaľ je vedená vopred prijatým úmyslom dopustiť sa protiprávneho a  nedovoleného  konania charakterizuje stav, ktorým taký čin ( skutok) priamo chceme vykonať. Na úrovni úmyselného zámeru je aj konanie, pri ktorom sme si vedomí neodvratnosti  následku, respektíve, že porušenie alebo ohrozenie nastúpi.

Dá sa to dá vidieť na modelovej situácii,  keď chcem rozbiť okno susedovi, chytím do ruky kameň a tento hodím do okna. Pri druhej alternatíve nastupuje moja vedomosť, že viem, že pokiaľ hodím kameň do susedovho okna dôjde k jeho rozbitiu a s týmto faktom som vopred uzrozumený.

V právnej terminológii sa uvedené konanie označuje ako úmyselné zavinenie.

Protiprávne konanie môže mať aj charakter následku z nedbanlivosti.

Tu platia dve pravidlá a to  vedomosť možnosti, alebo možnosť vedomosti.

1, Pokiaľ viem, že konám konkrétnym, zákonom nechceným spôsobom,  pri ktorom tento porušujem alebo ohrozujem, pričom sa bez primeraných dôvodov spolieham, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobím.

2, Neviem, že také porušenie alebo ohrozenie môžem spôsobiť, aj keď vzhľadom na svoje pomery alebo jestvujúce okolnosti som vedieť mal a mohol.

Typickými príkladmi, ktoré život temer každému z nás prináša je jazda motorovým vozidlom. Pokiaľ na  jazdím klzkom teréne viem, že ak rýchlou jazdou  vyvolám neovládateľnosť vozidla,   v  dôsledku neprimeranej rýchlosti dôjde k havárii a  k zraneniu spolujazdcov, nastupuje zodpovednosť, pretože som mal vedomosť, možného šmyku pri nezmyselne rýchlej jazde.

Druhá alternatíva je zrejmá v situácii, že neviem o tom, že dostanem šmyk aj pri opatrnej jazde, ale vedel som, že jazdím na letných pneumatikách po snehu a vedel, som, že tento fakt podstatne zvyšuje riziko a priamo sa podieľa  na šmyku s následkom zranení.

Kauza o nahrávkach na chate a jej dôsledky.

Klasický príklad stavu, keď sa nestal skutok. Naproti tomu  sa stal skutok podania trestného oznámenia koaličným poslancom Ondrejom Dostálom.

Dilemou zostáva odpoveď  či nie je konanie poslanca  Dostála skutkom trestným?

Prednedávnom médiá na verejnosti pretriasali nahrávky z chaty týkajúce sa predstaviteľov opozície a advokátov v citlivých politicky motivovaných kauzách. V rámci mediálnej kampane sa  výrazne vynoril istý práva znalý, koaličný parlamentný  poslanec Ondrej Dostál, ktorý bez toho, aby mal relevantný dôvod, opierajúc  sa o nezákonné dôkazy podal trestné oznámenie za poškodeného. A nezabudol v ďalšom trestnom oznámení poukázať na to, že mohlo dôjsť zo strany poškodeného k vedomému neoznámeniu krádeže a takto k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.

Z poznatkov, ktoré boli opakovane zverejnené platí jednoznačný záver, že  nedošlo ku kvalifikovanej krádeži v rovine, ako je to upravené v ustanovení § 212 trestného zákona. Je vecou osoby, ktorá by sa aj mohla javiť, že ide o poškodeného ako so svojim zákonom daným právom naloží.  Naviac, keďže ide o právne zdatného odborníka, za akého možno bez pochýb považovať Roberta Fica, iný záver ako bol zverejnený ani neprichádza do úvahy. Skutok sa nestal.

Čo chcel poslanec Ondrej Dostál dosiahnuť v samostatne podanej časti, týkajúcej sa  neoznámenia krádeže väčšieho rozsahu zo strany Roberta Fica?

Tu sa skutok stal.  Ten skutok spočíva v tom, že oznamovateľ Dostál chcel docieliť vyvodenie zodpovednosti prostriedkami trestného práva za to, že zo strany ním zisteného  poškodeného Roberta Fica  nedošlo k bezodkladnému oznámeniu príslušnému policajnému  útvaru, alebo prokurátorovi, že došlo k spáchaniu trestného činu krádeže.  O tom sa predsa hodnoverným spôsobom dozvedel, že iný spáchal tento trestný čin. Pre pána poslanca nie je rozhodujúce, že zákon v § 119 striktne stanovuje, že za použiteľný dôkaz v trestnom konaní možno použiť len taký, ktorý bol získaný zákonným spôsobom.

Podľa aktuálne zverejnených informácií bolo konanie konkrétnych osôb súvisiace s údajným pytliactvom rozhodnutím prokuratúry označené ako nezákonné. Nezákonný je aj dôkaz, na ktorý poukazoval právne znalý poslanec Dostál, od ktorého odvodzoval svoje trestné oznámenie.

Dopustil sa poslanec Dostál trestného skutku?

Poslanec Dostál, ktorý  má právnické vzdelanie vedel, že na zdôvodnenie svojho trestného oznámenia ide použiť na zdôvodnenie svojho trestného oznámenia neverejné nahrávky, na ktorých boli zaznamenané dôverne prednesené slová, čiže išlo o prejav osobnej povahy, ktorý nesmel byť použitý a sprístupnený tretím osobám.

Podľa ustanovenia § 377 trestného zákona kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach a čin spácha ako verejný činiteľ, potresce sa odňatím slobody až na päť rokov.

Pokiaľ  by sa výklad tohto skutku uberal smerom k záveru, že podozrivý poslanec Dostál len použil to, čo bolo zverejnené je tu aj možnosť posúdenia jeho skutku a to podania trestného oznámenia za neoznámenie krádeže na ním ( Dostálom) ustáleného poškodeného Roberta Fica ako neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.

Trestné je pokiaľ niekto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom, zhromaždené v súvislosti s jeho výkonom verejnej moci, alebo získané s výkonom svojej funkcie.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies