KORONAVÍRUS: Najrizikovejšou je staroba

Médiá a cez ne verejnosť sú zahltené hustotou a redundantnou nadbytočnosťou informácií, čo má za následok zbytočnú paniku a stratu orientácie na podstatné konzekvencie (ochranné správanie).
Aj vo veciach ochranných prostriedkov (rúška, respirátory). Aj prikázanými opatreniami a obmedzeniami ad hoc, naslepo.

Do toho príde neoverená virálna správa, že Nemci zadržali kontajner s ochrannými pomôckami pre Slovensko (Paška, SNS) alebo, že Sulík mal presviedčať vedenie Zornice, aby štátu nedodávali rúška.
Takou bude správa, že Covid-19 je umelý a má zredukovať populáciu o starých, zdravotne slabších a chorých ľudí, lebo dôchodková kríza…

Plus alibizmus prezidentky, ktorá „kulantne“ vyriešila 13-ty dôchodok.
Koronavírus je aj nástroj pre dôvod zákazu verejných zhromaždení a demonštrácií proti New World Order, aj pre vyhlásenie mimoriadnej situácie, ktorá je formou uplatnenia stanného práva; využitý na testovanie funkčnosti bezpečnostných opatrení v prípade občianskej vojny proti diktatúre Bruselu; ak bude treba, proti občanom EÚ budú použité ozbrojené sily (čerešnička na torte).

Orientačný výťažok zo štúdie: Výsledky ukázali, že hlavnými rizikovými faktormi pre smrť, ktoré možno zistiť bezprostredne po prijatí do nemocnice, sú staroba, príznaky sepsy a problémy so zrážaním krvi. Vedci uvádzajú ako ďalšie rizikové faktory vysoký krvný tlak, cukrovku a dlhodobé používanie neinvazívnej ventilácie.
Autori zverejňujú údaje o období, počas ktorého pacienti, ktorí sú liečení, ohrozujú ostatných. U vyliečených sa pohybovalo od 8 do 37 dní, v priemere 20 dní. U všetkých 54 mŕtvych zostal vírus aktívny až do posledného dňa.
Závažnosť choroby v čase od prijatia do nemocnice ovplyvňuje trvanie obdobia liečby. Dve tretiny pacientov boli hospitalizovaní vo vážnom alebo kritickom stave.

„Dlhodobé prepuknutie vírusu zaznamenané v našej štúdii má dôležité dôsledky pre rozhodovanie o bezpečnostných opatreniach na izoláciu a antivírusovú liečbu u pacientov s potvrdenou infekciou Covid-19.
Čas na izoláciu vírusu by nemal byť zamieňaný s karanténnym časom, ktorý by sa mal nachádzať u ľudí, ktorí mohli byť vystavení Covid-19, ale nemali žiadne príznaky. Ten je založený na inkubačnej dobe vírusu,“
uviedol Bin Cao, riaditeľ Výskum a profesor na čínsko-japonskej spolupracujúcej nemocnici a na hlavnej lekárskej univerzite v Pekingu.

Vedci trvajú na tom, aby boli pacienti prepustení z nemocníc až po negatívnych testoch na Covid-19 (nie po odoznení príznakov).
Štúdia najprv opísala úplný obraz o progresii Covid-19. Priemerné trvanie horúčky bolo asi 12 dní, ale kašeľ mohol trvať oveľa dlhšie. U 45 percent tých, čo prežili, kašeľ pretrvával aj po prepustení. Dyspnoe u tých, ktorí sa zotavovali, zmizla asi po 13 dňoch au tých, ktorí neprežili, pokračovala až do smrti. Štúdia tiež uvádza čas vzniku rôznych komplikácií, ako je sepsa, syndróm akútnej respiračnej tiesne, akútne poškodenie srdca, akútne poškodenie obličiek a sekundárna infekcia.

Priemerný vek preživších je 52 rokov a mŕtvych 69 rokov. Osoby už prijaté do nemocnice mali vyššie skóre na postupné zlyhávanie orgánov, čo naznačuje sepsu; zvýšené hladiny d-dimérového proteínu v krvi, marker koagulácie; nízka hladina leukocytov a zvýšená hladina interleukínu VI, biomarker zápalových a chronických chorôb, ako aj zvýšená koncentrácia troponínu I, markera srdcového infarktu.
Zlé výsledky u starších ľudí môžu byť spojené najmä s oslabením imunitného systému spojeným s vekom a zvýšeným zápalom, ktoré môže prispieť k replikácii vírusu, a s dlhšou reakciou na zápal, čo spôsobuje trvalé poškodenie srdca, mozgu a ďalších orgánov,“
povedal Jibo Liu, jeden z autorov štúdie.

Dá sa preto odporúčať prednostná ochrana osôb v dôchodkovom veku a seniorov.

Zdroje

thelancet.com

ria.ru

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies