Prokurátor Šanta a obhajca Lipšic riešia rovnosť zbraní
Marek Para, právny zástupca obvineného Pavla Ruska, v súvislosti s predložením takzvanej piatej zmenky, informoval verejnosť o podnete podanom na generálnu prokuratúru obhajobou. Hoci nepoznáme presný obsah podnetu podaný obhajobou, vzhľadom na ďalší krok prokurátora Šantu, ktorým žiadal prečítanie prepisu časti komunikácie Kočnera s Bodorom, po vypočutí Petra Tótha plánovaného na stredu, podnet pravdepodobne súvisí s porušovaním práv obvineného.
Pri sledovaní konania prokurátora, predkladajúceho súdu takzvané dôkazy, ktoré mu legislatíva po podaní obžaloby predkladať neumožňuje a zároveň kritika poškodených na adresu obhajoby, že predkladá dôkazy potvrdzujúce vyjadrenia obžalovaných pred súdom, si aj bežný občan uvedomuje, že prebiehajúci proces je na hony vzdialený k štandardom súdneho procesu vedeného v zmysle trestnoprávnej legislatívy.
Nerovnosť zbraní
JUDr. Lipšicovi prekážalo, že v súvislosti s vypočúvaním svedkyne Grujbárovej dostal od obhajoby zápisnice Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie a ohrádzal sa nerovnosťou zbraní. Podobne Šanta najskôr k dôkazom obhajoby uviedol, že je potrebné zachovať korektnosť a rovnosť zbraní.
Po pojednávaní paradoxne Šanta zhodnotil svoj postup a spôsob prekladania dôkazov z jeho strany tak, že obhajoba dostala, čo uznal za vhodné a nič iné nedostane. Na prvý pohľad povýšenecký a jednostranný postup prokurátora má v trestnom kódexe naplnených niekoľko ustanovení označovaných termínom trestný čin.
Marenie spravodlivosti
Marenie spravodlivosti podľa §343 je aj v tomto prípade dosť vážnou otázkou, pretože sú v konaní intenzívne porušované ústavné a procesné práva obhajoby. Predovšetkým je marené právo obhajoby oboznamovať sa s dôkazmi a vykonávať ich pred súdom nestranne a objektívne. Otázkou zostáva, či senát súdu JUDr. Šantovi – prokurátorovi ÚŠP a JUDr. Danielovi Lipšicovi – právnemu zástupcovi TV Markíza umožní rozohrať špinavú hru, ktorá je za hranicou procesných pravidiel trestného konania pred súdom.
Marenie základných práv obžalovaného senátom súdu je okamžitým dôvodom obhajoby na napadnutie procesných postupov súdu ako aj výsledkov konania. Prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad zákonnosťou konania je v tomto prípade natoľko angažovaný, že senát pre jeho zaujatosť nie je schopný vykonávať svoje právomoci v súlade s trestným poriadkom.
Rovnosť zbraní
Právny zástupca odvoláva na rovnosť zbraní a vie, že podstatne silnejšie práva má v konaní pred súdom obvinený.
JUDr. Daniel Lipšic je v spore iba v postavení právneho zástupcu poškodeného, čo znamená, že on nie je žalobca a nemôže robiť návrhy, môže byť prítomný a klásť otázky svedkom.
JUDr. Daniel Lipšic vie, že všetky návrhy poškodeného mohol a bol povinný uviesť do konania najneskôr pri záverečnom preštudovaní trestného spisu, pred podaním návrhu vyšetrovateľa na podanie obžaloby.
Pán Lipšic sa v priamom prenose pokúša zaviesť nejaké iné pravidlá nad rámec procesných možností poškodeného.
Každý poškodený vie, že súd koná na základe podanej obžaloby a ak si v prípravnom konaní neuplatnil svoje práva k čomukoľvek a nenavrhol dôkaz, po podaní obžaloby je neskoro.
Podobne každý účastník konania vie aj to, že prokurátor zastupuje v trestnom konaní štát a nie poškodeného. Záujmy a satisfakcia pre obžalovaného sa riadia trestným zákonom vo výmere uloženého trestu alebo v prípade nepreukázania viny v oslobodzujúcom rozsudku.
Daniela Lipšic, prezentuje seba ako šedú eminenciu prokurátora a zdôrazňuje, že ako účastník konania má nadštandardný prístup k obsahom spisu a k dôkazom, ktoré druhej strane sporu nie sú prístupné. Takýmto konaním, iba ak škandalóznym spôsobom poukazuje na servilitu súdu, prípadne svoju a Šantovu schopnosť porušovať ako na bežiacom páse ustanovenia trestného poriadku.
Lipšic nie je právnym zástupcom prokuratúry, nie je prokurátorom, ale právnym zástupcom poškodeného. V konaní pred súdom nemá právo predkladať nové dôkazy, ktoré nepredložil pred podaním obžaloby.
Koho pokynmi sa riadi prokurátor Šanta?
Koho pokynmi sa riadil vyšetrovateľ v priebehu prípravného konania, ak celý rad dôkazov nebol riadne žurnalizovaný v trestnom spise?
Neriešenie vzniknutej situácie súdom, nezabezpečenie dokazovania v súlade s trestným poriadkom a základných práv obžalovaných v trestnom bude nielen cestou k nekonečnému súdnemu sporu, ale aj hanbou justície.
Repčíkove spomienky
Vladimír Repčík za úspešnú kariéru vďačí Ruskovi, čo je nespochybniteľné aj z jeho vyjadrenia. Bývalý riaditeľ videl úlohu riaditeľa v rutinnom riadení televízie a zodpovednosti voči výboru riaditeľov. Rovnaký pohľad na neho bol nesporne dôvodom jeho menovania do funkcie. Dostal kvalitnejší oblek, šikovnejšieho holiča a počas celej kariéry vo funkcii riaditeľa bol so sebou maximálne spokojný. V prebiehajúcom konaní bolo nad rámec jeho schopností sa vyjadriť k čomukoľvek, čo sa jeho existencie a pohodlia vlastne netýkalo.
Podľa Repčíka spor s Gamatexom bol vyriešený a situácia bola stabilná, na nič iné si nepamätá. Repčík potvrdil, že nevedel o zmenkách , čo podľa jeho vyjadrenia ešte neznamená, že neexistovali.
Ak mali zmenky – zaplatením pohľadávky po 15-tich rokoch – Markíze zabezpečiť stabilitu, svoj účel splnili. Markíza 15 rokov naozaj nebola ohrozená. Z tohto pohľadu tvrdenia Pavla Ruska, k dôvodom vydania zmeniek pôsobia vierohodne.
Repčíkov charakter a tvorivosť sa prejavili až vo funkcii riaditeľa SOZA, keď sa rozhodol vyberať poplatky ešte aj od folklórnych súborov, či za spievanie ľudových piesní na rôznych kultúrnych podujatiach.
Grujbárová a licenčná rada
Výpoveď Grujbárovej z pozície vedúceho sekretariátu neobsahuje nič, čo by viedlo k spojitosti licencie Markízy a existencii zmeniek. Je zjavné, že ak cieľom vydania zmeniek bolo zabezpečenie stability a odstránenie exekúcie, konkurzu alebo iných podmienok, ktoré podľa Grujbárovej mohli viesť k odňatiu alebo udeleniu licencie, zmenky splnili svoj účel. Otázne je ako by na uvedenú skutočnosť v tom čase licenčná rada reagovala.
DCA rádio ako príklad
Keďže môj manžel ako majiteľ DCA rádia však prišiel s nimi do kontaktu priamo a zažil ako rada fungovala a rozhodovala, intenzívne som koncom 90-tych rokov rozhodovanie tohto štátneho orgánu postaveného z politických nominantov sledovala a tak som požiadala manžela o vyjadrenie k pôsobeniu licenčnej rady.
“ V roku 1995 som vstupoval do rádia po odkúpení obchodného podielu vo výške 20%, neskôr som dokupoval podiely ešte do výšky 80%. Rádio bolo technicky, personálne a organizačne dobudované. V roku 1997 mu končila prvá päťročná licencia a trenčianskemu HZDS sa nepáčila jeho sledovanosť a vplyv na verejnosť.
Rada, ktorej vtedy predsedal Peter Juráš a mala súrnu potrebu riešiť zmenu vlastníckych pomerov v rádiu. Na vypočutie predvolali si k tomu bývalého spoločníka, ktorého vypočúvali k finančným pomerom bez toho, že by k tomu mala rada kompetenciu podľa zákona o správnom konaní. Moju námietku v tomto smere vybavil prítomný Mamojka tým, že oni môžu vypočúvať koho chcú a ako chcú. Mamojka, ktorý bol v tej dobe najvyššou právnou autoritou v tejto rade a neskôr sa zázrakom stal ústavným sudcom. Jednoducho právne nevedeli spracovať banálne veci, Grujbárová bola tak negramotná, že mala problém pochopiť, že je povinná vydať zápisnicu zo správneho konania. Nakoniec rada vydala licenciu na jeden rok.
Hoci rada nebola oprávnená zasahovať do obchodných vzťahov a malo jej stačiť štandardné prehlásenie potrebných inštitúcii o budúcom uzavretí zmlúv v prípade udelenia licencie, pokúšala sa zasahovať do obchodných vzťahov, o rok neskôr udelila rádiu štandardnú 5-ročnú licenciu.
Tretie licenčné konanie, o nič menej diletantské prebehlo v dobe členstva Ernesta Valku. Miroslav Dokupil – Čongrádyho človek v Trenčíne – chcel získať licenciu rádia a najlepšiu cestu v tom videl formou odňatia licencie, získania techniky, know – how a personálneho vybavenia. Podal podvodný návrh na konkurz a požiadal radu o odňatie licencie, tá začala aj konať a nepočkala ani na to, že návrh na konkurz bol zamietnutý pre neexistujúcu mafiánsku pohľadávku. Takto pracovala licenčná rada. Na objednávku a pre kšefty“.
Niekoľko rokov nám bolo podsúvané, že prepojenie Čongrády – Valko a pravdupovediac, dlho sme tomu neboli ochotní uveriť informáciám, súvisiacimi s poskytovaním nadštandardných služieb nielen opozičným politikom, ale aj podsvetiu. Neboli sme však sami, ktorý podvodným konkurzným konaním prišli o licenciu. Podobným spôsobom o licenciu prišlo aj rádio Twist a mnohé ďalšie. JUDr. Ernest Valko nechodil s ľuďmi z podsvetia iba cvičiť.
Neproduktívne svedectvá od ľudí, ktorí si nič nepamätajú
Na internete sa objavil článok Milana Žitného, popisujúci vzťah Mariána Kočnera a Siloša Pohanku, ktorý predal za korunu svoje práva Kočnerovi. Podľa Žitného, Kočner vydoloval z Pavla Ruska peniaze ako sľuboval, dokonca dodržal slovo a štvrtinu zisku, po odrátaní nákladov, vyplatil Pohánkovi. Pre rozptýlenie pochybností súvisiacich s okolnosťami vystavenia zmeniek a hrozby zániku Markízy je potrebné si pripomenúť vyjadrenie vtedajšieho predsedu OS BA III Borisa Tótha k tejto udalosti z tej doby a exekútora A. Buryho, ktorý bol poverený na výkon rozhodnutia:
„Bol dražený podnik ako celok v tom smere, že ten, kto ho vydražil, sa stal vlastníkom tohto podniku. V dražobnej vyhláške bolo uvedené, čo nebolo predmetom dražby. A predmetom dražby nebola licencia.“
To boli tie tlaky a okolnosti, ktoré mali vplyv na dohodu Ruska a Kočnera.
Súd by mal skúmať okolnosti v dobe obsadenia Markízy a vypočuť relevantných svedkov
Tvrdenie o tom, že zmenou vlastníckych práv licencia zostane nedotknutá alebo, že následne licenčná rada nebude konať je čistá ilúzia. Televízia bez licencie nemá hodnotu. Licenčné konania Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie boli lukratívnym biznisom pre jej členov, ktorí udeľovali licencie najmä na základe politických rozhodnutí. Snáď najmarkantnejším porušením podmienok pre udeľovanie licencie na rozhlasové vysielanie bolo vydanie takmer bianko licencie pre rádio Koliba financované HZDS.
Licenčná rada aj podľa vyjadrenia Grujbárovej pri exekúcii alebo k zmene vlastníckych práv u vysielateľa mala povinnosť aj v tom čase konať.
Vstup Pavla Ruska do priameho právneho konfliktu s Kočnerom, mohol viesť k prerušeniu vysielania a následnému odňatiu licencie, čo zrejme nechcel ani Rusko, ani Kočner, ktorému by po strate licencie zostal bezcenný obchodný podiel.
Skutočnosť, že k veci nebol vypočutý Juráš, ktorý radu viedol jedenásť rokov a Lipšicove odmietnutie zaoberať sa zápisnicami z jednaní licenčnej rady je viac ako nepochopiteľné, najmä ak Lipšic prezentuje svoj názor ako stanovisko prokuratúry, že nechcú riešiť zápisnice z pojednávaní licenčnej rady.
V tomto štádiu konania je úplne nepodstatné, čo páni Šanta a Lipšic, chcú alebo nechcú, pretože ak si bude chcieť zachovať senát Špecializovaného trestného súdu posledné zvyšky profesionálnej cti, a predísť nekonečnému množstvu námietok a napádania rozhodnutí, ktoré bude vydávať jednoducho vysvetlí prokurátorovi Šantovi, že súd rozhoduje o písomne ním podanej obžalobe a právo predkladať dôkazy na svoju obhajobu, ktoré nie sú súčasťou obžaloby má iba obžalovaný.