Markizácke zmenky na súde bez verejnosti

Najvyšší súd SR (NS SR) bude v rámci dnešného verejného zasadnutia v kauze miliónových zmeniek vypočúvať znalkyňu z oblasti písmoznalectva a oboznámi sa aj s listinnými dôkazmi. Pre médiá to uviedol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta. Dnešné zasadnutie sa pre aktuálnu epidemickú situáciu zároveň uskutoční s vylúčením verejnosti.

Šanta zároveň uviedol, že NS SR neavizoval žiadne prekážky v konaní, preto dnes očakáva „hladký priebeh“ zasadnutia. Protistrana pritom podľa jeho názoru so svojím odvolaním neuspeje. „Ja osobne som presvedčený o dôvodnosti svojho odvolania,“ dodal.

Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku v kauze miliónových zmeniek vo februári 2020 uznal za vinných podnikateľa Mariána Kočnera  a exriaditeľa TV Markíza Pavla Ruska. Obom vymeral tresty vo výške 19 rokov väzenia, pričom Marián Kočner má tiež zaplatiť finančný trest vo výške desaťtisíc eur. Súd tak uznal argumenty obžaloby, že zmenky v hodnote 69 miliónov eur, ktorých vyplatenia sa na súde domáhal Marián Kočner voči Pavlovi Ruskovi a spoločnosti Markíza Slovakia, nepochádzajú z roku 2000 a boli teda sfalšované.

Obaja odsúdení sa voči verdiktu o vine odvolali. Odvolanie podal aj prokurátor ÚŠP Šanta, ktorý konkrétne pre Mariána Kočnera požaduje trest 20 rokov väzenia a tiež prepadnutie majetku. Pôvodne sa zasadnutie v tejto veci malo uskutočniť 10. a 11. novembra 2020, súd ho zrušil však pre epidemickú situáciu. Ďalší termín NS SR určil na 15. a 16. decembra minulého roka. Na verejné zasadnutie sa však vtedy nedostavil Pavol Rusko. Tvrdil totiž, že má pre útok kyselinou poškodený zrak. Polícia ho však na návrh prokurátora zadržala a NS SR v senáte 3T následne rozhodol o jeho väzobnom stíhaní pre hrozbu úteku.

Dnešné pojednávanie bude vzhľadom na pandemickú situáciu bez verejnosti, po pojednávaní súd poskytne zvukový záznam. Hovorkyňa súdu Alexandra Važarová uviedla, že: “Ak súd vylúči verejnosť podľa odseku 1 písm. b), vyhotoví zvukový záznam z celého pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia, ktorý komukoľvek a bezodkladne sprístupní po skončení pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia. Takto vyhotovený zvukový záznam nahrádza povinnosť vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia podľa predpisov o konaní pred súdmi,”

Podľa medializovaných informácii by mal súd vypočuť znalkyňu z oblasti písmoznalectva Strakovú, ktorá, už v minulosti bola známa z kauzy sfalšovania posudku. Tá sa procese snažila tvrdiť jednoznačnými závermi výroky, ktoré zďaleka nie sú ustálené a nemajú metodický základ, ale sú v rozpore s ustálenou znaleckou praxou.

Znalkyňa Straková a jej nezákonné posudky

V rámci znaleckého posudzovania sa totiž objavili pochybnosti nielen u nej, ale aj u ostatných znalcov, ktorým prokuratúra zadala skúmanie podpisov a pravosti zmeniek, Tieto závery nielen, že neboli jednoznačné, ale doslovne uvádzali, že metodicky sa nedajú listiny staršie ako 6 rokov s istotou preskúmať.

Znalecké prešľapy v prípade Markizáckych zmeniek

Je potrebné poukázať aj na to, že vďaka iniciatíve americkej vlády, ktorá dala  pripísaním na Magnického zoznam porušovateľov ľudských práv a zablokovať Kočnerov majetok bez súdneho rozhodnutia, nedostal  sa na súd uznávaný americký znalec La Porte. Jedná sa o dôkaz obhajoby, ktorý súd je povinný vykonať, ale v tomto prípade k tomu pre tieto administratívne prekážky nedošlo, čo Najvyšší súd taktiež musí vyhodnotiť,

Okrem toho je veľmi vierohodne preukázaná skutočnosť, že informácie o urovnaní sporu Gamatext – Markíza zmenkami boli nielenže publikované práve Petrom Tóthom niekoľko dní po ich vzniku, ale aj obsahom podsúvahovej časti účtovníctva Kočnerovej spoločnosti Inkasný servis.

Zmenky neboli sfalšované,  JUDr. Daniel Lipšic a prokurátor JUDr. Šanta oklamali celé Slovensko

Práve tieto okolnosti znamenajú obrovský konflikt vo význame dôkazov a výrokov znalcov, ktoré súd musí preskúmať a ustáliť.  Ak by obsah posudkov a výrok znalkyne neboli pochybné, súd by nepotreboval ustáliť svoj právny záver. Môže to znamenať že dá prednosť výroku znalca, ktorý nemá podporu v metodike a predsa len nemôže vyhlásiť svoj záver so 100%- nou istotou? Alebo dá prednosť objektívnejším dôkazom, napríklad aj listinám, ktoré sa objavili pred vydaním rozsudku, ale ktoré senát JUDr. Klemaniča ani nezobral do úvahy, Tieto listiny pochádzajúce z archívov SIS v roku 2000 totiž sú v kontexte s následnými účtovnými záznamami, publikovanými článkami tej doby, ako aj vyjadreniami obžalovaných k presným časovým líniám a k okolnostiam.

Archív SIS z rokov 2000 – 2001 vyvrhol záznamy z urovnania kauzy Markíza podpísaním zmeniek

Najvyšší súd má niekoľko možností, ako túto vec vyhodnotiť.

Tou najmenej pravdepodobnou by bolo, že si osvojí argumentáciu vo vydanom rozsudku a potvrdí ju – teda do vlastného rozsudku začlení všetky právne nedostatky a nesprávne právne závery špeciálneho súdu aj s ignorovaním dôkazov a ich významu. Zadal by tým cestu pre mimoriadne dovolanie a otvoril cestu na medzinárodný súd.

Druhou alternatívou je, že pre rozpornosť dôkazov ustáli právny názor, ktorým uloží špeciálnemu súdu znovu rozhodnúť so zohľadnením týchto okolností, k doplneniu a vykonaniu dôkazov podobe záväzných záverov( vykonanie výsluchu znalca La Porteho), čo by proces vrátil do prvého kola a rozhodlo by sa až následne na prvostupňovom aj odvolacom súde.

Je aj tretia možnosť, ktorá by znamenala, že Najvyšší súd tak kategoricky a radikálne zneguje právne závery Klemaničovho rozsudku tým, že by priamo zrušil jeho rozsudok a oslobodil obžalovaných. Tento variant je  ale je veľmi nepravdepodobný, a neobvyklá, lebo toto nie je poslaním odvolacieho súdu, ale nedá sa v niektorých vyhranených prípadoch vylúčiť, že je nutné v záujme spravodlivosti konať aj takto.

Jedná sa o výnimočné prípady, keď nastala nezvratná dôkazná situácia, ktorá vyžaduje nulovanie nezákonného rozhodnutia ex tunc.

 

In dubio pro reo

Vo všeobecnosti treba povedať, že v tomto konaní je viac pochybností, ako akceptovateľných dôkazov o vine a úmysle. A pri hodnotení týchto rozporov a pochybností súd musí stáť na strane obžalovaných a oslobodiť ich. Jasnejším signálom však bude to, keď súd dôkazy vyhodnotí správne, podľa ich významu a autenticity a neprekryje ich špekulatívnymi a metodicky neustálenými výrokmi znalcov.

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies