Od začiatku sporu o zmenkách Pavla Ruska a Markízy tvrdili, že zmenky boli vystavené po roku 2013, hoci vedeli, že figurovali v podsúvahovej časti účtovníctva Kočnerovej firmy Inkasný servis od roku 2001.
Vznik kauzy Markíza
Kauza Markíza vznikla v roku 1998 na základe spornej pohľadávky Siloša Pohánku a vzájomného zmluvného vzťahu s jeho ESPE štúdiom. Predmetnú pohľadávku, ktorú vtedajší konateľ pán Rusko odmietol uznať, odkúpila od Pohanku firma Gamatex s.r.o.. Po odkúpení pohľadávky, konatelia Marián Kočner a Štefan Agh pokúsili sa vyriešiť dohodou o mimosúdnom vyrovnaní. Keďže dohodu Pavol Rusko odmietol a nechcel uznať spornú pohľadávku, začali následne vec riešiť právnou cestou.
V tom čase Štefan Agh bol v kontakte s Petrom Čongrádym, ktorý bol priateľom Volzovej a tiež JUDr. Ernesta Valka. Spoločne našli spôsob na riešenie spornej pohľadávky súdnou cestou. JUDr. Ernest Valko navrhol, aby exekuovali obchodné podiely v Markíze.
Následne Peter Čongrády a Ernest Valko zariadili, aby Silvia Volzová uznala pohľadávku formou notárskej zápisnice o uznaní dlhu. Na základe predmetnej pohľadávky, ale najmä notárskej zápisnice mohla začať exekúcia obchodného podielu spoločnosti Markíza. Po zápise v obchodnom registri, kedy sa firma Gamatex stala vlastníkom obchodných podielov v spoločnosti Markíza štatutári firmy Gamatex vstúpili do areálu TV Markíza. V zmysle dohody po príchode do TV mali zvolať valnú hromadu a Silvia Volzová mala byť vymenovaná na pozíciu riaditeľa televízie. Volzová ubezpečila konateľov Gamatexu, že po príchode TV bude všetko prebiehať hladko, že ju rešpektujú. Časť zamestnancov odmietla akceptovať Volzovú, zablokovali vysielacie štúdio a zvolali ľudí cez vysielanie pred TV Markíza.
Média nás ohlupujú propagandou, piata veľmoc verejnosti vnucuje lži
Vtedy do rokovaní vstúpili akcionári z STS s.r.o., v ktorej mala Markíza Slovakia 51%-ný podiel a CME podiel 49%. CME žiadalo konateľov Gamatexu o riešenie pokojnou cestou a JUDr. Štefan Agh s právnym zástupcom CME – JUDr. Radvanom oznámili protestujúcim, že došlo k dohode, na základe čoho bolo zhromaždenie rozpustené.
Po uzatvorení dohody začali konatelia firmy Gamatex rokovania s potencionálnymi kupcami na exekuované podiely, Pavol Rusko odišiel do zahraničia, odkiaľ jednal spolu so CME cez právnikov. Koncom deväťdesiatych rokov sa cena za podiely Markízy pohybovala okolo 500 miliónov Sk, čo bola reálna cena za licenciu a 51% podiel v STS. Podmienkou na odkúpenie bolo to, že Gamatex získa licenciu, resp. že licenčná rada odobrí to, že nadobudli podiely v Markíza Slovakia. Sumu 500 mil. SKK požadovali počas všetkých rokovaní. Počas celého obdobia konateľom Gamatexu právnymi náležitosťami pomáhal pán Valko, ktorý sa neskôr stal členom licenčnej rady.
Urovnanie sporu a vystavenie zmeniek
JUDr. Valko oslovil Mariána Kočnera a Štefana Agha s návrhom, že by sa pokúsil urovnať spor s Pavlom Ruskom. Po rokovaniach prišiel s návrhom, že by Kočnerovi a Aghovi vyplatila CME alebo niekto iný 80 miliónov Sk a zvyšok dohodnutej sumy – 500 miliónov sk, by Rusko zaručil pomocou zmeniek. Konečná podoba dohody bola taká, že 80 miliónov Sk vyplatia Gamatexu, prostredníctvom firmy A.D.A.M., čiže 40 miliónov na účet Mariána Kočnera a 40 miliónov na účet Štefana Agha. Ďalšia dohodnutá časť bola zaručená dvomi zmenkami na sumy 250 miliónov Sk. Zmenky, ktorých vystaviteľom bol Pavol Rusko ako fyzická osoba, boli avalované – ručené spoločnosťou Markíza, za ktorú zmenky podpísal ako konateľ Pavol Rusko. Následne boli na Mariána Kočnera a Štefana Agha vystavené ešte dve bianko zmenky, ktoré mali slúžiť ako poistka, ak Pavol Rusko bude meškať so splatnosťou, resp. neuhradí zmenky. S pánom Valkom bolo dohodnuté, že keď im nabehnú peniaze na účet, odovzdá im predmetné zmenky. Dve zmenky si zobral Marián Kočner a dve Štefan Agh.
Archív SIS z rokov 2000 – 2001 vyvrhol záznamy z urovnania kauzy Markíza podpísaním zmeniek
JUDr. Agh dal svoje zmenky najskôr Čongrádymu, pretože ich v zmysle dohody mal ukázať Volzovej, aby bolo jasné, že došlo k podpísaniu zmeniek a dosiahli dohodu. Volzová mala možnosť výhodne predať podiely Američanom.
Pri podpise zmeniek boli stanovené aj ďalšie podmienky, respektíve že dôjde k predĺženiu licencii a vlastníkom Markízy sa stane jeden subjekt. Dohodlo sa, že Pavol Rusko odpredá svoje podiely a vyrovná podlžnosť voči Kočnerovi a Aghovi.
Od Petra Čongrádyho dostal JUDr. Štefan Agh naspäť zmenky v roku 2001. Vložil ich do firmy Inkasný servis a.s., ktorú za týmto účelom založili s Mariánom Kočnerom. Firmu založili najmä z toho dôvodu, že v tom čase sa pán Rusko angažoval v politike a chcel, aby v prípade úhrady prevod urobil na firmu, kde nie sú známi vlastníci.
Zmenky, ktorých vystaviteľom je Pavol Rusko a avalistom TV Markíza
Pavol Rusko vystavil zmenky v roku 2000 ako fyzická osoba, ktorá v zmysle zákona, nebola povinná zmenky viesť v účtovníctve. Avalom – ručiteľom zmenky bola televízia Markíza Slovakia, ktorej konateľom bol Pavol Rusko, ktorý v tom období mohol samostatne vystupovať a robiť rozhodnutia za spoločnosť Markíza Slovakia. Keďže Markíza bola avalom zmenky, Pavol Rusko nemohol zmenky zaviesť do účtovníctva. Nakoľko sa nejednalo o záväzok TV Markíza, ale jeho osobný záväzok, a nemohli byť zmenky zavedené do účtovníctva spoločnosti Markíza Slovakia ani ako budúci možný záväzok. Televízii vznikol záväzok v deň nadobudnutia zročnosti zmeniek a predloženia na úhradu. Tá ich podľa tejto zásady aj zaviedla v roku 2016 do svojho účtovníctva.
Obchodný spor
Po uplatnení zmeniek, Markíza najskôr spochybňovala pravosť zmeniek sfalšovaním podpisu Pavla Ruska. Keď sa znaleckým skúmaním preukázalo, že podpis Ruska nebol sfalšovaný, prišlo právne zastúpenie s druhou alternatívou – falšovaním dátumu na zmenkách. Podľa druhej legendy pripravenej právnym zastúpením Markízy boli zmenky vyrobené v roku 2016. Znalecké skúmanie jednoduchou metódou vylúčilo, že by boli zmenky vystavené v roku 2016, a tak právne zastúpenie zmenilo názor na vystavenie zmeniek a v rámci konania uviedlo, že zmenky boli pravdepodobne vystavené po roku 2013. Keď aj následné znalecké skúmanie zmeniek vylúčilo, že boli vystavené po roku 2013, právne zastúpenie Markízy posunulo vystavenie zmeniek do obdobia po roku 2007, kedy predpokladalo, že nebude možné spoľahlivo zistiť dátum vzniku zmeniek.
Keďže už v priebehu obchodného sporu právne zastúpenie TV Markíza zdôrazňovalo, že zmenky neevidovala ani firma Inkasný servis, v ktorej zmenky boli evidované, právne zastúpenie Mariána Kočnera predložilo súdu účtovné uzávierky firmy Inkasný servis a.s., v ktorých v podsúvahovej časti figurovali zmenky ako pohľadávka.
V zmenkovom spore bolo povinnosťou súdu skúmať iba pravosť podpisov a správnosť vyplnenia zmeniek, sudkyňa OS Bratislava, ktorá mala evidentne preukázané, že zmenky boli vedené v podsúvahovej časti účtovníctva firmy Inkasný servis a.s, vo februári 2018 rozhodla spor v prospech Kočnera.
Trestné konanie vo veci falšovania zmeniek, ktoré začalo po vydaní rozsudku v civilnom spore
Po vynesení rozsudku v prospech Mariána Kočnera, zastúpenie Markízy podalo na Kočnera a spol. trestné oznámenie. Uvedomujúc si riziko opätovného spochybnenia ako aj možnosti zhotovenia ďalšieho posudku, rozhodli sa orgány vec radikálne riešiť. Nariadili Kočnerovi zmenky odovzdať súdu. Paradoxne pojednávaní v civilnom spore sa zúčastňoval ako verejnosť JUDr. Ján Šanta, ktorému pravdepodobne zázrakom napadla do agendy trestná vec falšovania zmeniek. JUDr. Ján Šanta má dlhodobo cez svoju manželku prepojenie na právne zastúpenie Markízy, respektíve JUDr. Daniela Lipšica. Z tohto dôvodu je jednoznačné, že o nestrannosti a nezaujatosti prokuratúry nemôže byť ani reč.
Vznesenie obvinenia
Pplk. Jaroslav Láska, ktorému vec bola pridelená musel od začiatku konania vedieť, že zmenky nemohli byť vyrobené v roku 2014 -2016 ako uvádza pri podaní návrhu na obžalobu. Kočner, ktorý si v tej dobe plne uvedomoval, že nemôže zmenky odovzdať súdu, skôr ako zabezpečí ich znalecké skúmanie renomovaným znalcom a následne po vyhotovení znaleckého posudku zmenky odovzdá súdu.
Spôsob vyšetrovania pplk. Láskom bol viac ako neštandardný, predvolával na výsluchy svedkov, ktorí o zmenkách vzhľadom na svoje pracovné zaradenie nemohli ani tušiť a ľudí, ktorí o zmenkách vedeli vypočuť odmietal. Do konania nepripustil ani obhajobou navrhovaných znalcov, ani jednu osobu u ktorej by mohol byť čo len náznak a predpoklad, že by vedel preukázať, že zmenky boli vystavené v roku 2000. Z podpisov doručených obvinenými za účelom znaleckého skúmania dodal iba tie, ktoré sa jemu najmenej pozdávali.
Pplk. Láska neviedol vyšetrovanie, ale pripravenému scenáru prispôsoboval úkony a trestný spis.
Obžaloba
Propagandu, ktorá predchádzala obžalobe, je možné rozmerom prirovnať k podstatne náročnejším a vážnejším trestným veciam. Ak v tom období nikto nechápal ódy na radosť prezentované médiami, po podaní obžaloby a v prvých dňoch hlavného pojednávania bolo jasné, že v trestnej veci nie je v pláne vydať zákonný rozsudok. Politbyro rozhodlo, že rozsudok musí byť vydaný do konca roku, aby ním bolo možné ovplyvniť voľbu generálneho prokurátora ako aj parlamentné voľby. Plánovanému zámeru navyše zodpovedalo aj zloženie senátu zo sudcov blízkych Danielovi Lipšicovi, ktorí v minulosti úspešne riešili záujmy KDH v súdnych sporoch.
Pojednávania pred senátom Špecializovaného trestného súdu
Prvé dni pojednávania boli skôr mediálnou šou spojenou s excesmi. Lipšic dával verejnosti najavo všetkým, že spor má takpovediac vo vrecku. Šanta predviedol občanom, že v pozícii národného hrdinu si môže dovoliť obchádzať trestný zákon a poriadok podľa vlastnej ľubovôle. Svedkyne obžaloby vyvracali vzájomne vlastné tvrdenia, senát si v priebehu pojednávania podriemal a nezávislí novinári namiesto kladenia otázok slovne napádali obžalovaného Ruska. JUDr. Kamenec a Lipšic si plne uvedomovali nielen vážnosť situácie vzniknutej po šiestich dňoch pojednávania, ale aj fakt, že obžalobná stratégia, spojená s predkladaním nezákonných dôkazov z iných trestných spisov, či zverejnenie dôkazov cez médiá síce na chvíľu odvrátili pozornosť od podstatných dôkazov pre trestnú vec zmenky, ale v konečnom dôsledku procesné nezákonnosti a dôkazy predkladané obžalobou evidentne nedokážu pred súdom obstáť.
Kamenec, ktorý má v brandži podstatne väčšiu vážnosť ako Daniel Lipšic, si uvedomil minimálne to, že pre svoje ďalšie pôsobenie v advokátskej praxi nemôže pred kamerami obhajovať nezákonnosti predvedené na pojednávaní Šantom a ani podporovať Lipšica. Nikto, kto má trochu súdnosť, nemôže predpokladať, že Lipšic so Šantom sú natoľko hlúpi, aby nevedeli, že zo zákona prokurátor nemôže predkladať dôkazy, ktoré neboli predmetom obžaloby. Nikto z nás neuverí, že Lipšic je tak hlúpy, aby nepoznal práva poškodeného a jeho právneho zástupcu v trestnom konaní. Ak aj nie občania, minimálne právnická verejnosť vie, že pokiaľ by senát súdu pripustil tzv. nové dôkazy, okamžite by jeho členovia museli byť trestne stíhaní pre marenie spravodlivosti.
Právnická verejnosť mala jasno najmä v tom, že predložením dôkazov, ktoré neboli predmetom obžaloby, bez ohľadu na to, či ich súd vykonal, dopúšťal sa Šanta v priamom prenose marenia výkonu spravodlivosti. Porušovanie trestného zákona a trestného poriadku prezentovali v diskusiách Lipšic aj Šanta ako „verejný záujem“. Aplikáciu orgány činné v trestnom konaní postupne dopĺňali a vydierali ňou všetkých, ktorí mali na vec iný názor. Napriek vydieraniu, respektíve kriminalizovaniu účastníkov konania a právnych zástupcov, pre Lipšica a Šantu sa konanie napriek nadŕžaniu senátu nevyvíjalo podľa predstáv.
Dokazovanie listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami
Lipšic si od začiatku konania si uvedomoval, že konanie musí ustáť do volieb, nemôže pripustiť vypočutie obhajobou navrhovaných svedkov pred súdom, nemôže pripustiť súdneho znalca LaPorteeho z USA a zvládnuť odvedenie pozornosti od listinných dôkazov.
Dokonalý politický proces, skoordinovaný dokonca s ambasádou USA, ktorá pre splnenie vlastných ambícií a záujmov zabezpečila zapísanie Kočnera na Magnického zoznam, v ktorom sú evidovaní najväčší zločinci, aby zabránila súdnemu znalcovi LaPorteemu obhájiť svoj posudok, zrútil sa ako domček z karát po výpovedi súdnej znalkyni – neznalkyni z KEÚ.
Zmenky
Obžalobu Lipšic so Šantom postavili na tvrdení, že zmenky neboli vystavené v roku 2000, pretože nefigurujú v účtovníctve Markízy a tvrdení, že ani Marián Kočner ich neuvádzal v účtovníctve. Podľa obžaloby boli vyrobené v rokoch 2014 -2016.
Ako sme už vyššie uviedli zmenky Marián Kočner s JUDr. Aghom vložili do spoločnosti Inkasný servis a.s., ktorú pre tento účel založili. V nej zmenky evidovali v podsúvahovej časti účtovníctva do roku 2015. Keďže osoby, ktoré o zmenkách vedeli začali prejavovať najmä o Mariána Kočnera záujem, rozhodol sa preniesť zmenky na spoločnosť Správa a inkaso zmeniek, kde boli evidované v rokoch 2016 -17.
Samozrejme Marián Kočner bol zodpovedný za účtovníctvo svojich firiem, ale keďže nie je účtovník, účtovníctvo v jeho firmách viedla renomovaná účtovnícka organizácia, ktorá okrem jeho spoločností zabezpečovala účtovníctvo stovkám firiem a vykonáva aj audity firiem.
Paradoxne obžalobu Lipšicovi a Šantovi rozbila znalkyňa, ktorá na pojednávaní začala riešiť okolnosť, že Kočner chcel zmenky zatajiť, čo zdôvodňovala tým nefigurovali v účtovníctve, ani v podsúvahovej časti v rokoch 2016 – 2017.
V rokoch označených znalkyňou boli zmenky už na súde.
Záver
Všetci, ktorí vo veci falšovania zmeniek konali z pozície orgánu činného v trestnom konaní alebo orgánu na výkon spravodlivosti vedeli, že zmenky sú pravé nakoľko boli v podsúvahovej časti účtovných uzávierok, založených v spise.