Ešte stále počúvam ľudí, ktorí na začiatku verili dnešnej vláde a teraz sú sklamaní, ako celý ten cirkus ospravedlňujú slovami, že „ten Matovič možno aspoň zatočí s korupciou“. Alebo dokonca, že „vláda má aspoň dobrý antikorupčný program“.
Už som sa k tomu v minulosti vyjadroval, ale ak dovolíte, ešte pár slov. Prvé, čo sa k tomu žiada povedať, je, že na „boj s korupciou“ v podstate nepotrebujete žiaden program.
Polícia totiž väčšinou pracuje, stačí, ak niektoré kliky stratia moc a už sa vytiahnu aj staršie veci zo šuflíkov a ide sa na to. Veď to vidíme aj teraz, pomerne veľa ľudí si za posledné mesiace a týždne skúsilo vyšetrovaciu väzbu. Nie vďaka nejakému programu, len proste policajti a prokurátori môžu siahnuť na ľudí, na ktorých by sa im v minulosti siahalo ťažšie.
Nepotrebujeme ani žiadne extra nové zákony a pravidlá. Takú kombináciu formálnej transparentnosti, prísnosti verejného obstarávania či pravidiel proti praniu špinavých peňazí má naozaj málokto v Európe. Veď sa stačí zamyslieť nad úplne triviálnymi vecami. Prečo, keď tu boli hádky o tom, či štátne hmotné rezervy nakupovali rúška draho či nie, nikto nevytiahol porovnanie, za aké ceny nakupovali iné štáty? Lebo zďaleka nie sú také transparentné, nemajú všetko na webe.
Zákonov a obmedzujúcich pravidiel máme až veľa (zvlášť vo verejnom obstarávaní), žiadne veľkohubé protikorupčné programy netreba. Len riadne aplikovať, čo už máme.
Navyše sú tu niektoré veci, na ktoré treba dať pozor.
Po prvé, ešte najmenej by prekážalo, že to, čo vidíme v putách, sú v skutočnosti relatívne malé ryby, ktoré navyše proste stratili ochranu. Tí naozaj mocní sú zariadení inak. Ale ok.
Čo je dôležitejšie, po druhé, je odlíšiť reálny pokrok od chvíľkového divadla a naivnej eufórie, že sa niečo rieši, aj keď dlhodobo sa nerieši, skôr naopak. Pripomeniem, pred čím som varoval, keď tu vypukla kauza Gorila a ľudia to oslavovali ako koniec oligarchov. Pozor, hovoril som, v skutočnosti dôjde k presne opačnému efektu. Aj tí mocní, ktorí sa už začínali odoberať na dôchodok, sa teraz zaktivizujú, aby si posilnili politické väzby a ochranu. A tak aj bolo, voľby v roku 2012 boli výnimočné v tom, koľko peňazí do politiky pritieklo.
Jednoducho, treba rozlišovať medzi tým, či reálne dochádza k zmene fungovania štátu, alebo sa len menia niektoré vzťahy a presúvajú pozície a časť verejnosti to naivne vníma ako kvalitatívnu zmenu.
A to posledné: pozor, korupcia má rôzne formy. Ja som aj ako minister pozeral napríklad na lobistku, ktorá lobovala (najmä cez médiá) za to, aby školské bufety mohli voľne predávať aj malým deťom sladkosti a drzo mi povedala, že ju za to platí Nestlé, tak čo, úplne rovnako, ako na hocikoho, kto si chcel vymôcť nejaké peniaze cez stranícke alebo osobné konexie.
Áno, treba si dávať pozor, či pod rúškom boja proti jednej korupcii neotvárame dvere inej. Niekto sa predá nadnárodným štruktúram, a ešte sa tvári ako pokrokár a nie korupčník. Pre mňa je v skutočnosti úplne rovnaká, s prepáčením, špina investičný bankár, ktorý pomôže pod cenu predať časť štátneho majetku ako „poradca“ alebo politik, ktorý si výpredajovou („protirhovou“) politikou zabezpečí dobré medzinárodné vzťahy a lukratívne konzultačné kontrakty, ako ušmudlaný domáci „vybavovač“.
Nebudem robiť medzi nimi rozdiely len preto, že jeden má lepšiu košeľu alebo vyjadrovanie. Dokonca tvrdím, že korupcia toho „moderného“ strihu je pre krajinu často omnoho nebezpečnejšia.
Tu sa aj v minulosti často najväčšie svinstvá diali pod rúškom „protrhových reforiem“, zavádzania „moderných“ a „demokratických“ prvkov vládnutia (napríklad zavádzanie akože veľmi demokratických foriem samosprávy s minimom obmedzení, jeden z najväčších zdrojov korupcie u nás). S potleskom domácich a medzinárodných médií.
Jednoducho, príliš sa hovorí o korupcii a robí z toho divadlo, šou, a zámienka pre kadečo. Pritom je to v princípe jednoduché. Krajina potrebuje politikov, ktorí dajú jasné záväzky. Postavíme toľko nemocníc, takto zmeníme školy, vybudujeme takúto infraštruktúru. Ak to nesplnia, je v princípe jedno, či dôvodom bola „korupcia“ alebo čistá neschopnosť. Alebo mix jedného a druhého, lebo najčastejšie je to tak.
Nečakajte, že vláda, ktorá je všeobecne neschopná a vytvára chaos (ten je vždy živnou pôdou pre všelijakých banditov) tu vybuduje čistú, upravenú krajinu „bez korupcie“. Nevybuduje.