Z ponuky na záchranu blamáž vo vnútri strany
Ak niekto o Národnej koalícii počul, tak zo stránok z Hlavného Denníka z príspevkov niektorých jeho predstaviteľov a možno zo sociálnej siete z ich stránok. Strana síce má formálne štruktúry, ale nedokázala sa zmobilizovať pred voľbami ani programovo, ani personálne. Prišla však ponuka od Kotlebovej ĽSNS, ktorá sa snažila vytvoriť Národný blok viacerých menších strán, aby tieto nestratili ani tie minimálne štatistické pozície vo voľbách a aby mohli mať zástupcov v parlamente aj keby sami neprekročili hranicu voliteľnosti. Ponuka na poslednú chvíľu a naviac stranám, ktoré nie sú v takej vyjednávacej pozícii, ktorá by im dovolila čokoľvek diktovať. Niektorí ľudia, ale nemajú zmysel pre politickú realitu a myslia si, že politický súboj sa dá viesť typickými obštrukciami 90-ich rokov, keď manipuláciou stanov a spoločenských zmlúv spoločností sa získavali a ovládali veľké inštitúcie. V tomto smere svoje bohaté skúsenosti určite má nielen Segej Kozlík ako bývalý minister financií Mečiarovej vlády, ale aj Peter Sokol, ktorý prebehol vlastnú kariéru manažéra Slovenskej poisťovne z pozície politického nominanta, ale aj poslanca NRSR za SNS.
Zrejme Kotlebova ponuka pre nich znamenala sánkovačku do parlamentu bez opýtania členskej základne tejto strany. Rozhodli sa teda, že ku Kotlebovi budú pristupovať podľa svojich predstáv a 25.11.2019 smelo sa dali dvaja poveriť, aby mohli predložiť zoznam kandidátov na kandidátnu listinu strany Kotleba – ĽSNS. Všimnime si presnú formuláciu tohto poverenia tak, ako to je uvedené na vlastnej FB stránke Národnej koalície:“ Zoznam kandidátov na kandidátnu listinu“ . Každému, aj Kotlebovi bolo jasné, že sa jedná o kandidátov spísaných do zoznamu kandidátov a nie o kandidátoch vlastnej kandidátnej listiny.
Problém nastal, keď Kotleba si vybral. On si z týchto kandidátov vybral predsedníčku strany Vorobeľovú a dlhoročného regionálneho politika z Nitry Petra Oremusa. Z ostaných kandidátov, ktorých Národná koalícia predložila nevybral.
Urazená pýcha a sfušované rozhodnutia
Peter Sokol ako podpredseda, ktorý veľmi dobre vie, čo by finančne mohla priniesť funkcia poslanca ( k tomu sa ešte vrátime) okamžite reagoval. Zvolal predstavenstvo strany bez predsedníčky strany Vorobeľovej- a zúrivosťou urazenej pýchy toto predstavenstvo rozhodlo o vylúčení dvoch schválených kandidátov zo strany. Práca chvatná, málo platná.
Zo zverejneného rozhodnutia o vylúčení vyplýva, že predsedníctvo rozhodlo podľa hlavy III, článok IV, odseku 4, písm.b a ods.5 a ods. 6 stanov.
Zo zverejneného rozhodnutia o vylúčení vyplýva, že predsedníctvo rozhodlo podľa hlavy III, článok IV, odseku 4, písm.b a ods.5 a ods. 6 stanov.
Čo však v skutočnosti hovoria stanovy ktoré sú zverejnené na webovej stránke strany?
Každý vidí, že v bode 4 nie je žiadne písmeno b) a odseky 5) a 6) sú kompetenčné. Teda rozhodnutie nie je v súlade so stanovami, pretože meritórne dôvody neuviedlo pre absenciu bodu 4. písmena b). Takýto bod v stanovách totiž nie je vôbec.
Je tu ale ešte aj ďalší problém pre takýto postup. Spočíva v tom, že predseda strany je lex specialis iným orgánom ako len členom strany a o jeho odvolaní môže rozhodnúť len Republikový Snem strany. Teda členstvo predsedu strany je priamo spojené s jeho funkciou a preto predsedníctvo nie je tým orgánom, ktorý by mohol rozhodovať o členstve predsedu strany, toto je vyhradené Republikovému snemu. Navyše, ak sa vrátime k povereniu zo dňa 25.9.2019, tak Predseda strany podľa bodu Ab) bod 2 je štatutárnym orgánom strany a zastupuje ho navonok, preto akékoľvek iné poverenie alebo obmedzenie právomoci Predsedu je v rozpore so stanovami a podľa bodu Ac) bod 2 predsedníctvo ak vystupuje navonok v zásadných politických rokovaniach, tak to robí spoločne s predsedom. Z tohto dôvodu ani poverenie, ktoré spomínam nebolo v súlade so stanovami.
Rozoberanie jednotlivých stanov strán je celkom zábavné, pretože okrem väčších strán, ktoré dlhoročne pracujú a budujú tento základný zákon strany, ostatné strany len opisujú jedna od druhej a následne upravujú.
Ministerstvo vnútra cez svoj odbor vracia a pripomienkuje tieto stanovy do omrzenia, len aby z nich odstránilo úpravy, ktoré sú v rozpore so zákonom o politických stranách. Väčšina členov a funkcionárov menších strán nepozná a ani nevie so stanovami pracovať, pretože nemajú ani reálne vytvorené štruktúry, orgány a mechanizmy na riadenie, kontrolu a subordináciu v strane.
Kotleba si vybral potenciál, nechce vyhoretých papalášov
Po predstavení kandidátov ĽSNS do parlamentných volieb nastalo v predsedníctve Národnej koalícii zdesenie. Keďže sa všetci opotrebovaní kvázi politici videli v parlamente, na informáciu súvisiacu s kandidačnou listinou reagovali vylúčením predsedníčky strany Vorobeľovej a a Petra Oremusa zo strany.
Samozrejme, že babrácky a papalášsky spôsob prevedenia sa môže dotknúť väčšiny tých členov, ktorým by sa nepáčilo marenie referenda kvôli podmieňovaniu kandidátnej listiny kostlivcami v predsedníctve strany. Pravdepodobne toto svoje presvedčenie budú môcť vyjadriť na republikovom sneme, kde asi dôjde k rozlúčke so súčasným predsedníctvom skôr ako si ono začne olizovať ranené sebavedomie. Zrejme rozhodcovská komisia alebo priamo snem prehodnotí fušerské rozhodnutia predsedníctva a bude sa snažiť o politicky hodnotnejšiu formu spolupráce s Národným blokom, prípadne s Kotlebom pri presadzovaní politických cieľov, na ktoré by Národná koalícia bez účasti v parlamente jednoducho musela navždy zabudnúť.
Aká je teda poučka a význam tejto kauzy?
Národná koalícia mala nemerateľné výsledky v predvolebných prieskumoch, aj keď veľa členov začalo vytvárať a systematizovať štruktúry najmä na regionálnej úrovni a komunálne voľby určtý potenciál naznačovali. V koncepcii jedného volebného obvodu do parlamentu však tieto čísla štatisticky nestačia. Ani Národnej Koalícii, ale ani iným stranám pod 0,3%ˇ. Podchytiť ich možný personálny potenciál v konflikte s liberálmi preto nielen pre Kotlebu má význam. Podobne metodicky rozmýšľajú aj iní politici, aj keď na inej ideologickej báze.
Kandidátka ako výhradná kompetencia každej strany
Či sa to urazenému predstavenstvu Národnej koalícii páči alebo nie, zostavenie kandidátnej listiny ĽSNS je jej výhradné rozhodnutie, bez ohľadu na to, na základe čoho k tomu dospela. Vorobeľová a Oremus sú na kandidátke kvôli vlastnému personálnemu a politickému potenciálu, ktorý môže aj ĽSNS priniesť zvýšenie počtu hlasov, nehovoriac o tom, že v systéme prekrúžkovania by to mohlo priniesť prekvapenia nielen v prípade Petra Oremusa, ale aj iných kandidátov.
Na tomto fakte členovia predsedníctva Národnej koalície nevedia nič zmeniť, pretože nemajú žiadny dispozičný dosah.
Členovia predsedníctva Národnej koalície predviedli typický kus papalášskeho fušerstva, zdiskreditovali sa politicky aj ľudsky.